Fakticky fakt?!

V lese

Súťaž zatiaľ má len jeden obrázok kreslite máte ešte čas. Krásny obrázok máme od zofris ďakujem a tešíme sa na ďalšie RachelLola už tiež spomínala že kreslí, uvidíme! Táto časť je pre zofris, RachelLola a elabooklover moji jediný 3 čitatelia. Thank you!

Zhlboka som sa nadýchla. Zobrala si ruksak a zabalila som si mobil, baterku, denník Fakticky fakt, jedlo (ktoré som ukradla z kuchyne) a utekala som za Calvinom. Zazvonila som a prešlapovala na mieste. Otvoril Calvin. Všetko som mu potichu porozprávala a on súhlasil že somnou pôjde. Kráčali sme podľa špinavých stôp otlačených na chodníku. Calvin a ja sme sa držali za ruky. Báli sme sa. Podľa stôp sme dorazili k čistinke. Bol už čas obeda tak sme si sadli že pôjdeme jesť. Vybrali sme si jedlo a rozprávali sme sa. "Myslíš že nás ten niekto zabije?!" spýtala som sa ho. Keď vtom Calvin zmizol. Nič len tak sa vyparil. Zľakla som sa. " Cccalvin? " opýtala som sa s vypleštenými očami. Vyskočila som na nohy a chcela som sa vrátiť keď zrazu tam bol 7 ciest. Všetky boli rovnaké a ani jedna nevyzerala ako naša. " Choď ďalej, to je cesta hneď pred tebou... " ozval sa tichý chrapľavý hlas. Podlamovali sa mi kolená "Aaannoo?Cccalllvvinn??" viac som nemohla a utekala som cestou rovno ako mi povedal hlas. Neskôr sa začalo stmievať cesta bola rovná a nekonečná. Vytiahla som si baterku a mobil. Zavolala som Calvinovy. Ozvalo sa mi "Dobre ideš, zlatko len tak ďalej. Už ťa čakám. " povedal Calvin pokojne. Bola som zmätená, najskôr sa bojí a potom ma čaká na konci. Cesta konečne skončila a bola som na tmavej lúke. Mráz mi prebehol po chrbte. Niečo ma chytilo držalo mi to hlavu aby son sa nemohla pozrieť. Ľadové prsty mi stláčali hlavu. Spadla som na zem. Bola to obrovská bolesť. Cítila som ako mi vyteká z hlavy krv. "Aaaaaaaa!" zvreskla som. Vrešťala som na celý les. Kopala som, buchala som ale prsty ma držali. " Pusti ma dám ti ten denník!!! " zahučala som. Prsty ma pustili konečne. Vytiahla som ten denník. " Neviem kto mi ho dal. Našla som ho medzi darčekmi nepotrebujem ho. " otočila som sa aby som videla komu mám dať môj darček. Bol tam niekto zahalený v červenom plášti. Bol otočený. Svedomie mi však povedalo teraz uteč. Schmatla som denník a utekala preč.