Hneď ako nám učitelia rozdali lístky, tak nám ešte dali nejaké pokyny, aby sme sa správali slušne a nevymýšľali.
Nastúpili sme do výťahu, ktorý viedol až na samý vrchol Eiffelovej veže. Vo výťahu sme boli asi tridsiati. Výťah o takých 10 minút cinkol, čo znamenalo, že sa už nachádzame na vrchole. Preto sme rýchlo vystúpili, aby sme mohli obdivovať krásny výhľad na mesto.
Bolo to naozaj prekrásne a romantické. Mesto som ihneď odfotil a fotku zavesil na instagram.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
harrystyles: vyhlad z eiffelovky je proste wow! 💕
Potom sme sa už len prechádzali a akoinak, obdivovali mesto. Bol som rád, že sa mi splnil sen. A taktiež som bol rád, že tu môžem byť s mojimi blízkymi.
Všetci začali schádzať dole z Eiffelovky, len ja s Louisom sme tu o minútky viac ostali. Boli sme vedľa seba a pozorovali mesto. Vtom mi cinkol v hlave nápad. Keďže sme na Eiffelovej veži, tak mu naznačím čo k nemu cítim. Svoju nervozitu a strach so musel prekonať.
Otočil som sa k Louisovi a zadíval sa naňho. On spravil to isté. Chvíľu sme sa na seba dívali, no potom som svoj zrak presunul na jeho pery. Louis taktiež presunul jeho zrak na moje pery. Cítil som, že to, čo sa chystám spraviť, môže ale aj nemusí pokaziť náš vzťah medzi nami. Ale v tom momente som akoby nerozmýšľal. Proste som konal.
Naklonil som sa k nemu a nežne ho pobozkal priamo na pery. Bozkávali sme sa asi 5 minút a možno aj viac. Vtom sa ale Louis odtiahol. Vypadal vystrašene.
„J-ja...p-prepáč." povedal a otočil sa na odchod „Ty mi prepáč." povedal so smutne a taktiež sa chystal na odchod
Celou cestou výťahom naspäť vládlo také trápne ticho. Aj som chcel niečo povedať, no bál som sa, že to ešte viac pokazím. Už som to aj tak pokazil. Ja idiot, prečo som ho pobozkal? Teraz si to budem vyčítať. Chudák, určite musel byť znechutený z toho, že sa bozkával s chlapcom. Musel som potlačiť slzy. Nechcel som, aby videl ako plačem.
Výťah zastavil na začiatku Eiffelovky a my sme vyšli. Tam sa na nás všetci otočili. Učitelia sa pýtali otázky typu čo nám tam tak dlho trvalo a čo sme tam robili. Louis sa k slovu nemal a tak som odpovedal ja.
„My...sme sa rozprávali." pán Smith si nás premeral svojim prísnym pohľadom
Určite mu došlo, že sme sa len nerozprávali, no nechal to tak. Fuh, aspoň, že nemal ďaľšie zbytočné otázky.
„Fajn. Vydáme sa späť na hotel a pôjdeme na obed. Potom si pôjdeme pozrieť ďaľšie Parížske pamiatky." zavelil pán Smith a my sme ho ako poslušné psy nasledovali
Po ceste som šiel vo dvojici s Liamom. Louis bol od nás približne 2 metre. Šiel s Niallom. Celú cestu som premýšľal. Nad Louisom. Ale to ste už asi vedeli. Liam si všimol, že ma niečo trápi a preto sa ma spýtal „Harry, si v pohode?"
Pozrel som sa naňho a všimol si, že v očiach má o mňa strach. Neváhal som a hneď so mu odpovedal krátkym slovom nie.
„A čo sa vlastne stalo?" pokračoval v pýtaní sa Vzdychol som si a odpovedal mu. „Nechcem to teraz rozoberať. Potom ti to možno poviem." „Fajn." povzbudivo sa na mňa usmial
Prišli sme na hotel. Naši spolubývajúci si všimli, že sa niečo medzi mnou a Louisom stalo, no neriešili to. Vtedy som im za to bol vďačný.
Prezriekli sme sa a vydali sa na obed. Na obede vládlo zase to trapné ticho. Len sme proste obedovali a boli ticho. Každý sa utápal vo svojich myšlienkach.
Doobedovali sme a zase sa vrátili do izieb. Ani vám nemusím hovoriť, že zase zavládlo ticho. Jack sa zdvihol a prehovoril „preboha, čo sa vám všetkým stalo, keď ste tak ticho?"
Po jeho otázke sme boli všetci ticho. Nakoniec sa slova ujal Niall.
„Nič. Len asi nemajú svoj deň." všetkým v izbe došlo, že to bolo mierené na mňa a na Louisa
Hmm, asi sa mu Louis posťažoval. Tak by som sa ho mohol opýtať čo si o tom myslí. Nechcel som vyháňat chlapcov z izby a tak som Niallovi napísal na instagram.
Harry: Ni?
Niall: Hazz?
Harry: Louis ti o tom povedal, však?
Počul som ako si Niall vzdychol a hneď na to mi prišla jeho odpoveď na moju správu.
Niall: áno povedal
Harry: Aha
Harry: Aaaa nepovedal ti ako sa cíti?
Niall: Nie to bohužiaľ nie
Odložil som mobil a na chvíľu zatvoril oči. Potom som ich však musel otvoriť, pretože sme mali ísť ešte na nejaké pamiatky či čo.
Práve sa nachádzame na moste, ktorý je postavený nad riekou Seina. Pani Brownová nám začala hovoriť nejakú prednášku o tom moste. Mňa to ale nezaujímalo. Stále som premýšľal nad Louisom. Liam si to opäť všimol a preto prehovoril.
„Fajn, povieš mi už konečne čo sa medzi tebou a Louisom stalo?" Vzdychol som si a všetko mu vyrozprával. Chvíľu sa zamyslel. Potom znova prehovoril.
„Myslím si, že Louis sa len zľakol, že si ho pobozkal. Podľa mňa z toho nie je znechutený. Pamätáš si, keď sme hrali fľašu a Simon sa ťa pýtal na tvoju orientáciu?" prikývol som a dopovedal zaňho „Louis sa vtedy usmieval ako idiot."
„Presne! Podľa mňa je do teba tiež zaľúbený. Len nevie ako ti to povedať. Asi sa bojí." dopovedal
Trochu som sa potešil pri vete, že by mohol byť do mňa zaľúbený. Fajn, nie trochu, ale veľa! Uvidím však ako sa to ešte všetko vyvinie.
Pani Brownová dokončila prednášku, ktorú som mimochodom vôbec nepočúval a my sme sa presunuli na ďaľšiu pamiatku.
Do hotela sme prišli asi okolo 19 hodine. Ešte pred večerou nám učitelia povedali, aby sme zajtra boli maximálne do 10:00 hore. Pretože zajtra odlietame okolo 12:00 a už nebudeme mať tu v hoteli raňajky, ale zájdeme niekde do bufetu.
Navečerali sme sa, umyli si zuby, prezliekli sa do pyžám a zaľahli do teplých perín. Ach, ako mi chýbal spánok. Ešte pred tým som však napísal mame, že dnešok bol fajn. I keď ani nebol. Však viete, kvôli tomu, čo sa stalo. Ale to sa mama nemusela dozvedieť.
Snažil som sa zaspať a po dobrej hodine sa mi to podarilo. Sníval sa mi ten istý sen ako minule. Že som sa na záchodoch bozkával s Louisom a on mi vyznal jeho lásku ku mne. Ou a potom nás načapal ten blonďavý idiot, ktorého mám veľmi rád.
Možno ten sen je nejaké znamenie.
Ahooj! Konečne som zdvihla svoj lenivý zadok a napísala ďaľšiu časť. Dúfam, že sa vám páčila. A ospravedlňujem sa za chyby, ak tam sú. Have a nice day! <3 Love, mee_1d
