Pohľad autora
Harry a Louis stáli pred triedou, prezentujúc svoju prezentáciu o fascinujúcej exkurzii do Paríža. Ich vzrušenie zmiešané s nervozitou pulzovalo vzduchom, zatiaľ čo pred nimi sedela trieda plná očakávajúcich tvárí ich spolužiakov. Obaja cítili, ako sa im triasli ruky, ale aj tak sa snažili navzájom podporovať láskyplnými úsmevmi.
Učitelia pozorne sledovali ich prezentáciu a keď sa dostali k záveru, trieda odznela potleskom. Riaditeľ s úsmevom na tvári, vyjadril uznanie za ich prípravu a odhodlanie.
„Myslím, že sme tu videli niečo mimoriadne. Skvelá práca, chlapci." povedal a keďže boli ako poslední kto prezentoval, dovolil im opustiť školské brány o niečo skôr
Keď Harry a Louis opúšťali školu, začuli nepríjemné poznámky od neznámeho spolužiaka Louisa.
„To si ty? Louisova malá štetka?" zakričial znechutene na Harryho, zverejňujúc nepríjemnú stránku svojej osobnosti
Harry sa snažil ignorovať jeho urážky, ale napätie rýchlo narastalo. Situácia sa nakoniec zvrhla do fyzického konfliktu, keď spolužiak udrel Harryho. Rozhnevaný Harry so zámerom netolerovať homofóbne správanie mu to vrátil. Pred školou vznikla malá bitka, do ktorej sa zapojili aj ostatní spolužiaci, ktorí sledovali celú scénu so zvedavosťou a výčitkami.
V tom okamihu dorazil Louis, ktorý pochopil, že situácia je na spustenie kontroly. Snažil sa ich od seba odtrhnúť a udržať pokoj.
„Zastavte to, prosím vás! Toto nie je spôsob, ako riešiť problémy." volal, ale jeho slová zaznievali marno v hlučnej atmosfére
Riaditeľ školy, počujúc o nešťastnom incidente, sa rýchlo k nim priblížil a pridal sa do snahy ukončiť bitku. V pokuse obnoviť poriadok zavolal Louisa, Harryho a toho homofóbneho idiota do riaditeľne na vysvetlenie situácie.
Harry, Louis a ich neznámy súper sedeli na stoličkách pred riaditeľom, každý so svojou verziou príbehu. Harry s vážnym výrazom vysvetlil, že išlo o homofóbny útok, ktorý sa zvrhol do fyzického násilia. Keď to nakoniec ich neznámy súper alá homofóbny idiot potvrdil, riaditeľ sa zamyslel a rozhodol sa ho potrestať znížením známky zo správania. Okamžite zavolal aj jeho rodičov, aby ich informoval o nepeknej udalosti.
Po skončení tohto zložitého rozhovoru riaditeľ poslal všetkých domov s dôrazom na potrebu rešpektovať rozdielnosti a riešiť konflikty mierumilovne.
Harry sa vrátil domov s ťažkým srdcom. Nadišiel čas povedať jeho mame, čo sa stalo.
Aj keď skončil bez akýchkoľvek zranení, povedal jej čo sa v škole stalo a taktiež prečo sa to stalo. Pohľadom ho premeriavala a keď konečne prehovorila, jej hlas znel sklamane.
„Čo si si myslel, Harry? Pobiť sa kvôli tomu, že ťa niekto uráža? To nie je riešenie." povedala so zvýšeným hlasom
Harry sa snažil vysvetliť svoje rozhodnutie, ale slová mu uviazli v hrdle. Nakoniec vydal zo seba takmer nečujnú vetu.
„Nemohol som len stáť a nechať ho urážať náš vzťah."
Matka ho pozorovala so smutným pohľadom. „Ale násilie nie je cesta, Harry. Mohol si to riešiť inak, porozprávať sa s učiteľmi alebo so mnou. Som z teba sklamaná."
Harry, cítiac sa bezmocný, kývol hlavou a zvrtol tvár, aby zakryl svoje slzy. Jeho matka si uvedomovala, že jeho vzťah s Louisom bude dôležitý, ale neschvaľovala použitie násilia ako riešenie problémov.
Neďaleko domu Harryho sedel Louis so svojimi rodičmi. Keď im vysvetľoval, čo sa stalo, jeho matka ho objala so strachom v očiach.
„Och, Louis, nemohol si urobiť niečo iné? Čo ak sa to zhorší?" vyjadrila svoje obavy
Louis sa snažil upokojiť svoju matku.
„Neboj sa, mami. Riaditeľ tomu idiotovi znížil známku zo správania. A navyše, keď odchádzal, videl som v jeho očiach, že ho to mrzí."
Dej sa znovu vrátil k Harryho domov, kde jeho mama stále opakovala, že násilie nie je riešenie. Harry jej mohol stále opakovať, že on nebol ten, kto začal prvý. No Anne, matka Harryho, o tom už viac nechcela počuť.
Povedala mu, aby šiel do svojej izby a Harry tak aj urobil. Nakoniec mu preblysklo čosi hlavou. Rozhodol sa, že tento nečakaný a zvrtlý čin spraví. V krvi pocítil adrenalín, ktorý ho tak trochu upokojoval.
Prešiel k svojej skrini odkiaľ zobral náhodné oblečenie, ktoré následne dal do svojho batoha aj s nabíjačkou od telefónu a peňaženku. Telefón si následne zastrčil do vrecka od nohavíc a preplnený batoh prevesil cez plecia.
V kútiku duše nemal z toho dobrý pocit, ale aj tak spravil to, čo sa chystal spraviť. Vedel, že ak sa to jeho mama dozvie, bude vyvádzať a určite neskončí bez domáceho väzenia, no jemu to bolo jedno.
Dvere od jeho izby otvoril a potichu prešiel útulnou chodbou ku schodom, ktoré následne zišiel. Dúfal, že jeho mama je vo svojej izbe a keď tam naozaj bola, potešilo ho to. No, keď sa obúval, jeho mama zišla schody a zastala v pohybe.
„Kam si myslíš, že ideš, mladý muž?" spýtala sa nespokojne jeho mama
„Tebe to môže byť akorát tak jedno." odpovedal Harry s nepríjemným tónom
„Už tu nemienim viac ostať. Si sklamaná zo svojho jediného syna, ktorý v podstate nič také nespravil. Len sa snažil zastávať si svoj vlastný vzťah." teraz sa už rozkrikoval celou predsieňou
Gemma, ktorá bola doteraz vo svojej izbe, vyliezla a započúvala sa na incident pred sebou.
„Áno, pretože použil násilie." odpovedala Anne s mračivým pohľadom
„Koľkokrát ti mám povedať, že som nebol prvý, kto použil to debilné násilie." rozhodil nahnevane rukami a už sa chystal chytiť kľučku od vchodových dverí
„Harry...prosím nechoď." nariekala Harryho mama
„Neskoro." povedal akoby mu bolo jedno, že jeho mama plače, no môžem vás presvedčiť pravý opak
Drvilo ho, že počul svoju mamu plakať. Takto naposledy plakala, keď zomrel ich otec. Zatriasol hlavou a otvoril dvere, ktoré následne po odchode silno zabuchol. Harryho mama sa ešte väčšmi rozplakala a padla do Gemminho otvoreného náručia.
Keď Harry prišiel k miestu z ktorého sa pomaly stával domov, potešil sa. Určite vám došlo, že prišiel k svojmu priateľovi. Dúfal, že Louisovým rodičom nebude prekážať.
Trochu nervózne zazvonil a keď otvoril dvere jeho priateľ, uľavilo sa mu. Následne vstúpil dovnútra a objasnil mu situáciu, prečo prišiel. Louis to taktiež prezradil svojim rodičom, pretože Harry s tým súhlasil. Louisovi rodičia boli veľmi milí a nechali ho tu bývať koľko len bude chcieť. Harry im bol za to veľmi šťastný a taktiež, že mohol byť so svojím priateľom mu pomáhalo zabudnúť na to, čo sa stalo u neho doma.
Zavreli sa v Louisovej izbe, kde sa z Harryho stala uplakaná troska. Louisa bolelo sa dívať na svojho zlomeného priateľa, a preto sa ho snažil upokojiť. Harry po chvíli zaspal a Louis takisto. Spolu sa mohli vydať do ríše snov, kde bolo všetko dokonalé...
Ahojte! xx
Takže, dúfam, že sa vám kapitola páčila, aj keď bola taká trochu viac smutná. Chcela som dať nejaký Vianočný špeciál, pretože... it's Christmas!🎄 Ale, ja osobne sa už v príbehu strácam a ani neviem aké tu je ročné obdobie. Ja viem, ja viem, som až príliš lenivá si to zistiť. Tak teda dúfam, že budete aspoň spokojní s tým, že vydávam kapitolu na Vianoce. No neviem či budú spokojní s tým čo sa v nej odohralo... To je fakt. Dobre, asi mi hrabe, pretože sa tu teraz rozprávam sama so sebou a moja rodina sa na mňa díva akokeby som bola nafetovaná či čo. Možno si. Toto je ukážka, ako dopadnete, keď ste príliš dlho na wattpade a plus k tomu píšete príbeh. Ale späť k Vianociam. Prajem Vám Šťastné a Veselé Vianoce plné zdravia, šťastia, lásky a hlavne bez hádok! ❤️☃️ Dúfam, že si ich užijete na plno. Inak, pozývam Vás všetkých na pizzu, pretože máme 20. diel, čo znamená, že to musíme oslaviť. 🥳 A ako inak to oslaviť, než pizzou??!😛
Love, mee_1d
