Slnečné lúče, ktoré narážali na moju tvár ma zobudili. Pozrel som sa na mobil a ten ukazoval, že je 7:30. O 12-tej odlietame a do 10-tej máme byť hore.
Všetci ešte spali. Louis bol úplne nalepený na kraji. Povzdychol som si a vybral sa do kúpeľne. Tam som sa osprchoval. Toto som potreboval, aby na mňa dopadali teplé kvapky vody, ktoré ma vedia upokojiť. V sprche som bol asi polhodinu.
Vyšiel som zo sprchy a vtom si uvedomil, že som si nezobral žiadne oblečenie. Preto som sa poutieral a uterák si zaviazal okolo pásu. Otvoril som dvere od kúpeľne a vošiel do izby.
Niall s Jackom spali nacapení na sebe a Louis, ktorý už nespal sa prezliekal. Celého si ma obzrel, keď si ma všimol. Pohľadom zastavil na mojej vypracovanej hrudi. Odkašľal som si a tým som ho donútil, aby sa pozrel do mojich zelených očí. Trochu sa začervenal a pohľad odo mňa odvrátil.
Prešiel som teda ku skrini, z ktorej som vybral kraťase a tričko, pretože sa už začalo oteplovať.
Zavrel som sa do kúpeľne a tam som sa prezliekol lebo som nechcel dráždiť Louisa. 😃
Znovu som odtiaľ vyšiel a prešiel do našej izby. Mokrý uterák som zavesil na radiátor a rozmýšľal čo pôjdem robiť. Vtom ma niečo napadlo. Ale aby som tento nápad mohol uskutočniť, tak budem potrebovať Louisovu pomoc.
Otočil som sa naňho a premeral si ho pohľadom. Na sebe mal biele tričko a čierne kraťase. Potom som ho oslovil a dúfal, že ma nepošle do riti.
„Lou?"
Louis sa na mňa otočil a nadvihol obočie.
„Pomôžeš mi s niečím?"
„Podľa toho, s čím." odpovedal a vyzval ma k pokračovaniu
Rozpovedal som mu, to čo som chcel spraviť a Louis s tým nakoniec súhlasil. Prešli sme k Niallovej a Jackovej posteli. Potichu som napočítal do troch a potom sme na nich doslova skočili. Ja som dopadol na Nialla a Louis na Jacka. Tí následne vykríkli niečo ako 'aaaa' a ja s Louisom sme sa začali smiať ako šialení.
„Ste normálni?! Ako je super, že už spolu komunikujete, ale to neznamená, že musíte po nás skákať!" ročuľoval sa Niall
„Ako, bola to sranda, ale skoro som dostal infarkt." pritakal Jack Niallovi
My s Louisom sme sa dosmiali, keď na nás tí idioti začali hádzať vankúše a všemožné veci, ktoré im padli do rúk. Rýchlo sme sa presunuli k našej posteli a do rúk zobrali periny. Tie sme následne hodili na tých dvoch a začali sme ich s nimi dusiť. Ale, aby ste sa nezľakli, nedusili sme ich dlho.
Keď sme sa ako-tak ukľudnili, tak sme si išli pobaliť veci. Dobalili sme a zdola už bolo počuť pána Smitha ako kričí na nás, aby sme sa už zobudili. Bolo už 9:30. To sme tak dlho balili alebo vymýšľali? No, druhá možnosť je viac pravdivá.
Pán Smith s pani Brownovou postupne navštevovali všetky izby žiakov, aby sa uistili, že sme hore a máme pobalené. Och, a aby sme tu nezanechali bordel.
„Zoberte si iba mobily a peniaze. Pre ostatné veci sa vrátime potom." povedal pán Smith a chystal sa do izby vedľa, čiže k Zaynovi, Liamovi, Rossovi a Simonovi
Potom sme vyšli z izieb. Ako také slony sme išli dole po schodoch. Všetci sme už čakali dole na prízemí. Po chvíli prišli aj učitelia a my sme mohli výjsť z hotelu. Mali sme namierené do
malého bufetu menom Layla's snacks. Pred ním boli lavičky so stolmi. Vošli sme dovnútra a pri kase stála postaršia pani, ktorá vyzerala milo.
Namieril som si to k bagetám. Zobral som si dve kuracie bagety so šalátom a k tomu dve vody. Prišiel som ku pokladni a veci položil na kasu. Zaplatil som a vyšiel von. To isté spravili aj ostatní žiaci.
Sadol som si za stôl a začal jesť. Ku mne si prisadol Niall, Jack, Louis, Zayn a Liam. Ross so Simonom si išli sadnúť ku Špinke a Strapáčovi.
Jedli sme a klebetili. Dozvedel som sa všelijaké nové veci, ktoré si však nechám pre seba. Keď sme dojedli, tak sme sa vrátili na hotel a zobrali si odtiaľ všetky naše veci. Urobil som si ešte poslednú fotku v Paríži. Bude mi to tu chýbať.
Na letisko sme dorazili o 11:30. Preto som sa rozvalil na stoličku a šiel závisláčiť. Napísal som Gemme, mojej sestre, pretože sme si už dlho nepísali, nie to ešte sa rozprávali.
Harry: ahoj Gem
Gemma: harry, že si sa uráčil napísať
Harry: haha, no nudím sa. Sme na letisku a o polhodku nám ide lietadlo :D
Gemma: ahaa, takže som ti dobrá na to, keď sa nudíš že? :D
Harry: ach vieš že som to tak nemyslel
Gemma: viem, neboj. Radšej mi povedz ako si sa mal.
Harry: dobre
Gemma: iba dobre? Išli ste na 3 dni do Paríža a ty povieš že tam bolo IBA dobre?
Musel som sa zasmiať, čo si nielen žiaci, ale aj ostatní ľudia všimli. Pozerali na mňa pohľadom alá 'si v poriadku'?
Ešte dobrú chvíľu som si so sestrou písal, no potom nás už zvolali učitelia, aby nás mohli zrátať. Zrátali nás a o takých 5 minút nám malo ísť lietadlo.
Nastúpili sme do lietadla a posadali si na určené miesta. Tentokrát som sedel so Zaynom a Liamom. Louis bol s Niallom a Jackom. V lietadle sme sa rozprávali, no potom som zaspal. Zobudil ma až hlas Zayna.
„Harry, ty spachtoš, vstávaj. Už sme doma." povedal Zayn a Liam sa iba chichotal
Pretrel som si oči a poobzeral sa okolo seba. Žiaci pomaly vystupovali z lietadla a učitelia čakali kým všetci vystúpia. Zobral som do rúk svoj batoh s kufrom a pobral sa na odchod z lietadla. Vyšli sme pred letisko, kde nás akoinak, učitelia znovu zrátali. Keď počet sedel, vydali sme sa ku škole. Tam sme sa všetci rozlúčili a pobrali sa domov.
Konečne doma. Potešil som sa, keď som stál pred dverami domu, v ktorom bývam. No väčšie prekvapenie ma čakalo vo vnútri. Otvoril som vchodové dvere a vstúpil do predsiene. Vyzul som sa a mikinu, ktorú som mal na sebe, som zavesil na vešiak. Kufor s batohom som nechal v chodbe a šiel do kuchyne, z ktorej vychádzali hlasy.
Prešiel som do kuchyne a koho tam vidím...
Ahojte!
Dnešnú kapitolu zakončujem s 1032 slovami. Dúfam, že sa vám páčila. Akýkoľvek ohlas poteší <3
Have a nice day!
Love, mee_1d
