Vtrhol som do môjho sveta premýšľania, že som ani nevedel, že Louis tu na mňa dobrých 10 minút hovorí. Preto, keď si všimol, že ho nevnímam, mi zamával rukou pred mojou tvárou a ja som sa akoby prebral.
„Čo? Prepáč, na chvíľu som sa zamyslel."
Louis si povzdychol a zasmial sa zároveň.
„Pýtal som sa ťa, či začneme robiť ten projekt, alebo či chceš robiť niečo iné?"
„Hm, aj keď by som chcel robiť niečo iné, tak môžme začať ten projekt. Predsalen aspoň ho budeme mať už začatý a kto vie, možno aj hotový." dopovedal som a Louis už chystal počítač a ja som zatiaľ vybral fotky, ktoré tam dáme
„Budeme robiť referát, alebo prezentáciu?" spýtal som sa
„Podľa mňa je lepšia a prehľadnejšia prezentácia než referát."
„Aj ja si myslím." prikývol som
A tak sme začali robiť prezentáciu. Nadpis sme dali taký originálny - Prehliadka Paríža. Samozrejme sme na prvý snímok prezentácie dali výhľad na celý Paríž, ktorý sme našli na internete, nadpis, mená autorov a ročník. Na druhý a tretí snímok sme dali naše fotené fotografie, ktoré sme opísali asi tromi, možno štyrmi vetami. Použili sme fotografie, ktoré boli fotené v hoteli na izbe, v reštaurácii, alebo vonku v meste. Na štvrtý snímok sme sa rozhodli dať Eiffelovu vežu. Opísali sme ju asi dvadsiatimi vetami a dali k tomu nejaké obrázky - či už výhľad, vežu, výťah, a jednu fotografiu fotenú Louisom. A naposlednú piatu snímku sme dali poďakovanie za pozornosť a fotku mňa s Louisom s vyplazenými jazykmi.
Počas toho, ako sme spracovávali tieto jednotlivé slidy prezentácie bola neskutočná sranda. Bavili sme sa, sem-tam sme sa akože hádali o tom, čo tam dáme a čo nie. A práve kvôli tomu, že sme sa nevenovali len prezentácii, nám to trvalo asi dve hodiny. Našu hotovú a myslím, že pekne spracovanú prezentáciu sme dali na Louisov USB kľúč. Chceli sme to dať na môj, ale ja som ho mal v peňaženke a tú som bohužiaľ zabudol doma.
Po hotovej práci sme si ľahli na posteľ a oddychovali. Mali sme v pláne len tak ležať a nič nerobiť. To by však nemohol tento úžasný plán vyrušiť moje škvŕkanie v bruchu.
„Si hladný?" opýtal sa pobavený Louis
„Ako si počul, tak áno. Som hladný."
„Dobre, donesiem ti niečo na jedenie." mrkol a už ho nebolo
Tak som teda čakal a čakal kým donesie nejaké dobré jedlo. Vtom mi zazvonil môj telefón, ktorý bol mimochodom vo vrecku mojich nohavíc. Pozrel som na meno volajúceho. Niall. Čo by asi tak mohol chcieť? Žeby sa chcel ospravedlniť? Zdvihol som, pretože som bol zvedavý čo bude hovoriť.
„Prosím?" povedal som do telefónu
„Harry, som rád, že si zdvihol a nezrušil si mi to. Asi sa na mňa hneváš za to, že som sa ja na teba hneval. Prepáč, bolo to hlúpe. Ja som bol hlúpy. Chcel som ti povedať a pogratulovať , aby ti novozačatý vzťah s Louisom vydržal dlho. Teda, dúfam, že tvoríte teraz pár. Pretože, veď vieš, čakal si naňho dosť dlho. Viem, že keď som sa na teba nahneval, tak to vyzeralo akokeby som žiarlil. Ale, nežiarlil som. Jednoducho ma nahnevalo to, že si sa len tak z ničoho nič ulial z hodiny - ešte k tomu hodiny Blakeovej a nič si mi nepovedal. Mohol si mi povedať, že ideš za Louisom na wc, alebo čo. Neviem. Prepáč." dopovedal svoj dlhý monológ a ja som musel stíhať spracovať čo všetko mi povedal
„Nechcel som ti to hovoriť práve kvôli tomu, že keby tá stará rašpľa, ktorá je až príliš paranoidná, videla, že sa rozprávame, tak by nás určite presadila k nejakému divnému mudrlantskému spolužiakovi. A to by si nechcel ani ty a ani ja. A nehnevám sa na teba. Z počiatku som nechápal, prečo sa na mňa hneváš, no teraz keď si mi to vysvetlil, tak to už chápem." zasmial som sa a Niall spolu so mnou
„Dobre, ďakujem. Už som sa bál, že sa naše dlhoročné kamarátstvo skončí. Mimochodom, kde si teraz? Že či by sme nešli von?"
„Prepáč, ale som u môjho priateľa. Louisa, keby si náhodou nevedel," zasmial som sa a pokračoval v rozprávaní „a nemusíš sa báť, naše kamarátstvo vydrží naveky. Tak isto, ako aj s Liamom a Zaynom. Keď už spomínam tých dvoch, tak by sme potom mohli ísť všetci piati - počítam aj Louisa, niekde von."
„Áno, to je dobrý nápad. Dobre, tak teda pozdravuj Louisa. Ahoj."
„Budem, maj sa."
Vypol som mobil a dvere od izby sa otvorili. V nich stál Louis s táckou, na ktorej boli dva taniere s cestovinami a nejakou omáčkou a dve šálky, predpokladám, s čajom.
Prešiel som k nemu a tácku mu z rúk zobral, ktorú som potom položil na stolík vedľa postele. Sadli sme si na posteľ a pustili sa do jedla.
„Takže, volal ti Niall?" spýtal sa
„Hej, ako vieš? A inak, pozdravuje ťa."
„Noo, tak trochu som započul váš rozhovor a podľa toho, čo som počul, som usúdil, že volá práve on. A čo inak chcel?"
„Ospravedlnil sa za to, že sa na mňa hneval." mykol som plecom a pokračoval v jedení
Na to už Louis nič nepovedal a my sme tak mohli v tichosti jesť. Keď sme dojedli, pozreli sme si nejaký film a potom sa chystali na spánok. Samozrejme sme sa osprchovali, umyli zuby a prezliekli sa do pyžám.
Premýšľal som nad všetkým možným. Zrazu som si spomenul na to, čo sa stalo na školských záchodoch a následne na sen, ktorý sa mi opakovane sníval. Takže, predsalen ten sen niečo znamenal. Ale, znamená to, že keď sa mi teraz opakovane budú snívať sny, vyplnia sa? Stanú sa potom aj v realite? Napríklad, raz sa mi sníval stále dookola ten istý sen, ktorý sa zatiaľ nevyplnil. Bol to sen, kde sa Zayn stal mimozemšťanom a oženil sa s mačkou. Akože, fakt divný sen.
A s týmitomi myšlienkami na sny som zaspal. Pocítil som ešte, ako ma Louis zozadu objal a potom pokojne odfukoval.
Good morning everyone!
Ďalšia kapitolka na svete. Môžme o chvíľu oslavovať, pretože už budeme mať 20 kapitol. Ja osobne som si myslela, že to vzdám pri takej 5 či 10. No ako vidíme, zatiaľ sa držím a ja len dúfam, že to tak aj ostane.
PS : prajem vám peknú požehnanú druhú adventnú nedeľu ☃️❤️
Love, mee_1d
