Zobudil ma budík, ako každé ráno. Lenivo som sa dotackal do kúpeľne, kde som spravil rannú hygienu. Potom som prešiel do izby a zo skrine vytiahol oblečenie. Prešiel som do kuchyne, v ktorej už za stolom sedela mama so sestrou.
Neviem, či som vám to už spomínal, ale sestra nás prišla na dva týždne navštíviť za čo som neskutočne rád, pretože so sestrou mám dobrý vzťah, ale to som, myslím už spomínal.
Na stole boli raňajke aj s teplým čajom, ktorý som ihneď vypil. Zbalil som si desiatu a vyrazil do školy.
V škole ma zvyčajne čakala moja banda, no dnes tu z nich nikto nebol. Z diaľky som spozoroval Louisa a potom aj moju bandu, pri ktorej stáli Špinka a Strapáč. (teraz som stratila asi 10 minút hľadaním ako sa tí dvaja volajú resp. aké majú prezývky :))
Potichu som k nim podišiel a chvíľu čakal, či si ma všimnú. Keď sa neuráčili si ma všimnúť, tak som ich dostatočne nahlas pozdravil. Všetci sa zľakli a Zayn, ktorý stál vedľa Liama skoro padol na zem. No našťastie ho Louis zachytil.
Už som hovoril, že Louis je taký hrdina? Nie? Dobre, tak to hovorím teraz. :D
„Preboha, Hazz. Šibe ti? Veď Zayn skoro spadol." kričal na mňa Liam
„Tak ako, prepáčte, ale ja nemôžem za to, že si ma nevšímate." odul som svoju spodnú peru
Liam si iba odfrkol a dal súcitný pohľad na Zayna. Liam by mal byť ten rozumný, však je taký "daddy" našej skupiny. No, očivedne to tak nie je.
Vzdychol som si a vzápätí sa všetkým ospravedlnil, že som ich takto vylakal. Keď mi Liam konečne odpustil, pobrali sme sa do tried. Šli sme po schodoch, keď sa mi poplietli nohy a spadol som na Louisa, ktorý spadol na Špinku a ten následne na Strapáča, ktorý sa ako-tak udržal. Dnes nám šťastie praje, však?
Okoloidúci žiaci sa zasmiali, niektorí sa pýtali či sme v pohode a iní sa na nás zamračene pozerali. Nechápem prečo. Veď to nebola moja vina, že sa mi poplietli nohy. Nie, iba nevieš chodiť.
Pozbierali sme sa zo schodoch a konečne prišli do tried, kde sme sa usadali za lavice. Keď mám pravdu povedať, celkom mi to tu chýbalo.
Zazvonil školský zvonček, ktorý oznamoval začiatok hodiny. Keďže som nevedel náš rozvrh naspamäť, opýtal som sa Nialla čo má byť za hodinu.
„Hmm, matika." odpovedal
Matika? Tá mi ako-tak ide. Do triedy vošla učiteľka a my sme tak mohli začať počítať všelijaké divné vzorce čo existujú a existovať aj budú.
•••
Práve je predposledná hodina. Máme anglickú literatúru a ja sa strašne nudím. Najradšej by som sa zdvihol, pobral veci so sebou a vydal sa domov. Lenže nie, táto stará rašpľa nás musí týrať nejakými anglickými spisovateľmi.
Z ničoho nič mi zazvonil mobil, ktorý oznamoval správu. Nenápadne som ho vybral z tašky, pretože keby učiteľka videla, že som na mobile, tak by ma určite zavraždila.
Pozrel som na správu. Písal mi Louis, že nech idem na wc. Akože načo? Nechápem. Tak tam asiže choj a zistíš ty múdra hlava. To je dobrý nápad.
Prihlásil som sa a čakal kedy si ma učiteľka Blakeová všimne. Neprešla ani polminúta a už ma vyzvala k slovu.
„Prepáčte, je mi zle, tak že či by som mohol ísť na wc?" musel som zaklamať, pretože inak by ma nepustila
„Jasné choď." s tichým ďakujem som sa vybral von z triedy a namieril si to na wc
Prišiel som tam a to, čo ma tam čakalo, mi vyrazilo dych. Bol tam Louis. Wow, to by sme bez tvojej pomoci nevedeli. Haha, zase moje podvedomie. Hneď ako som tam dorazil, ma stiahol k sebe a pobozkal ma. Áno, čítate správne.
Bozkával ma dravo a intenzívne. O nemalú chvíľu si začal vyzliekať tričko a ja som hneď vedel koľká bije. Na školských záchodoch som to ešte nerobil, tak prečo nie.
Už som si dával dole nohavice, keď nás zrazu niekto slabým odkašľaním vyrušil.
„Ehm, ehm." odkašľal si môj verný kamarát Niall
Rýchlo sme sa od seba odtiahli a pozreli naňho. 'To bude vysvetlovania' pomyslel som si
Pokračovanie nabudúce :p
Ospravedlňujem sa, ak kapitola nie je nejak moc žhavá, ale ja tieto 'veci' neviem a nebudem opisovať a ani nemám na to ehmmm inšpiráciu? Asi tak! 🤣
Každopádne dúfam, že sa vám kapitola páčila. <3
Love, mee_1d
