Arcade

13

Prišiel osudný deň kedy mala byť Hermiona vyskúšaná už od rána sa cítila ako na kolotoči, na jedlo sa nemohla ani pozrieť a bola tak nervózna že si dokúsala pery až do krvi a kožu poznačila svojimi štípancami. Vždy to robila a potom to zakrývala veľkými svetrami, štípala sa tak moc že na jej koži sa vytvárali veľké podliatiny akoby ju niekto bil.

Sedela na posteli od piatej hodiny rannej oblečená v čiernych nohaviciach dlhej čiernej tunike , ktorá pripomínala o tri čísla väčšiu košeľu a v čiernomm dlhom habite. Smrťožrútsku masku jej nedali a ani by si ju nenasadila, chcela aby ju jej priatelia videli, a keď im čokoľvek spraví poprosí ich aby ju zabili —- že to viac nie je ona ale nejaký nástroj Temného pána ktorým je nedobrovoľne.

Prudko sa postavila pretože vedela že takto sedieť nedokáže, chodila hore dole a mala pocit že každým krokom vyšliapava do podlahy dieru väčšiu a väčšiu a modlila sa k Merlinovi aby ju zhltla a nevrátila. Skontrolovala hodiny a videla že takto splašene prebehovala po miestnosti presne dve hodiny, opäť si sadla a klepkala nohou o podlahu a snažila sa myslieť na niečo pekná ale na nič v tom momente nevedela prísť. Myslela na to ako Malfoy včera reagoval ako bol pri nej blízko-- ako blízko bol jej pier a ako cítila jeho vôňu ktorá ju šteklila v nose. Bola to opojná vôňa spočiatku pocítila sviežosť. Vôňa bergamotu s citrónom, gerániom, jablkom a sladkou slivkou a lišajníkom.

A keď bol pri nej tak že sa im nosy obtierali o seba pocítila Hermiona ešte viac z jeho vône — bol tam podmaz cedrového dreva, olivovníka , santalového dreva a sladkej vtieravej vanilky. Videla ako bojuje sám so sebou ako mu trhá kútikom úst, ako zvieral jej vlasy ako modré oči mali farbu búrky rozbúrenej na mori. Ako sa rozhodovala či ho udrieť alebo mu dovoliť pobozkať ju. Prebrala ju táto myšlienka veď ho nenávidela tak strašne moc za to všetko čo spravil že by mu to nikdy v živote nedovolila radšej nech ju dobijú ako psa , ale nikdy v živote.

Rozrazil dvere a ona sa postavila, mal na sebe to isté čo ona ale iba v pánskej verzii až na jeden podstatný detail on masku mal. Premeral si ju od hlavy po päty a Hermiona zaťala ruky v päsť " Nenaučil ťa nikdo klopať Malfoy ? Alebo to za teba robia škriatkovia ? ,, drzo sa spýtala a videla ako mu hnev stúpa do tváre " Skončila si so svojím náučným preslovom ? Odchádzame! ,, štekol a ona sa mierne roztriasla , sklonila hlavu a vypochodovala za ním . Obzrel sa na ňu ponad plece " Žiadne protesty ? ,, pokrútila hlavou ale mala ich v hlave asi milión " Aj keby sú zbytočné , bolo rozhodnuté za mňa ,, povedala a on viac neprehovoril.

Chytil ju za lakeť a premiestnili sa spoločne aj s ostatnými . Na tej chodbe v predsieni Manoru ich bolo toľko , chcela každému z nich vidieť pod masky a zmlátiť ich zakliať a kričať na nich. Nevedela čo spúšťa tieto jej pocity ale mala chuť mlátiť biť a vraždiť — dýchala rýchlo jej pľúca zrazu potrebovali viac a viac vzduchu a aj tak mala pocit že ho nemá stále dosť .

Zavrela oči a z tieňa z ktorého vystúpila spolu s Malfoyom vystúpila úplne iná Hermiona .

*************
Cítil zmenu jej postoju hneď ako opustili Manor a vedel že sa pomaly mení na to malé monštrum v nej . Premiestnili sa do Nimeamay kde mali tábor a zahajil akciu . Každý vedel čo ma robiť rozdal úlohy ešte pred tým ako išiel za Grangerovú — on s ňou mali byť v prvej línii aj s Theom a Blaisom a potom Karkarov Dolohov Rowle a Rookwood druhá línia a Crabbe Walden Rosier tretia línia .

Pozrel na ňu a videl ako krvilačné monštrum čaká na to aby mohlo zabíjať aby mohlo ukojiť svoju túžbu po krvi a bolesti . Stála a obzerala sa po veľkej lúke kde nebol vidieť žiadny tábor nič , iba oni vedeli kde sa nachádza kde je ukrytý . Nadýchla sa a potom zavetrila , pripomínala niečo take ako loveckého psa v ľudskej podobe — zaujala bojovnú pozíciu a upriamila na neho pohľad " Tak čo generál aké sú rozkazy ? ,, pri tom hlase ho myklo nebol to jej hlas bol ženskejší starý tak strašne starý .

" Všetci do pozícii !,, zakričal a ona stále na neho upierala pozornosť " Vieš takto sa mi páčiš viac ako očami tej humusáčky . Si pohľadný muž aj ona si to myslí videla som v jej mysli a duši ako bojovala sama so sebou keď si ju takmer pobozkal , ale povedz budeš mať radšej nečistú ako čistú ? ,, dala hlavu nabok a čakala čo jej odpovie . Zavrčal na ňu a cez zuby jej odpovedal " Prestaň ! Neprišli sme sem klebetiť nebudem ani s ňou ani s tebou ,, povedal rozhodne ale ona mala posledné slovo " Uvidíme generál ,, povedala posmešne a zaostrila na neviditeľný tábor a rozbehla sa .

Draco hnal svojich chlapov za ňou , za neriadenou strelou ktorá naozaj bola bohyňa zla . Telá ležali na zemi roztrhané na kusy ruky a nohy každá z končatín niekde inde , svojim klasickým dorozumievaním im ukázal aby sa rozdelili a aby sa držali len spolu , Theo pozeral ako vyjavený "Kámo ! Tá teda vie ako zaujať , takto sa mi páči viac ,, prehlásil s hrdosťou v hlase . Draco pozeral ako stojí od chrbta k nemu vlasy jej vanú vo vetre a pozerá sa na úbohé dieťa ktoré ju nazýva menom a prosí ju aby sa vrátila k nemu.

Blaise pristúpil k nemu a pozeral na to čo on " Kto to je ? Prečo to dieťa nezabije? Veď teraz v mihu zabila asi štiri deti bez problému ,, jeho nohy sa pohli samé a chalani išli za ním . " No tak Hermiona vráť sa ku mne , veľmi mi chýbaš nemá mi kto čítať rozprávky ,, prosil malý chlapec . Keď ho videl vyrazilo mu to dych bol v takom veku ako jeho Daphne možno o niečo starší . Keď sa na neho zapozeral videl že to je Theodor Lupin vyzeral ako profesor ale viac zdedil po jeho sestranici .

Chytil Grangerovú za plece a prikázal jej " Poďme tu nemáme čo robiť už , je to vybavené,, otočila sa na neho z úst jej kvapkala cudzia krv ktorú jej utrel prstom ale rozmazal pri kútiku pier , vyzerala akoby mala falošný úsmev " Nechcem ísť malý generál baví ma to ,, zasmiala sa a Theo spolu s Blaisom ústupili viac dozadu " Prikazujem ti poď! Nemáme čas na tieto hry ! ,,