Všade kam pozrela boli telá ktoré ležali roztrúsene len tak po zemi alebo boli na kope ktorú spravili niektorí z rádu . Medzi telami boli aj známi aj neznámi dokonca aj muklovia , ktorých sa urputne snažila dostať medzi členov rádu pretože mali zbrane ktorý proti smrťožrútom boli účinné . Chcelo sa jej zakričať nad jej malým víťazstvom ale nemohla pretože Pandóra prebrala nad ňou kontrólu .
Keď sa zobudila v posteli zakrytá až po uši v šatách ktoré mala noc pred tým nebol tam nikto koho by sa mohla opýtať , no keď sa pozrela na pohovku videla úhľadne poskladané veci ktoré značili že idú na misiu — vyhrabala sa z postele zhodila zo seba šaty a prešla do kúpeľne kde si dala rýchlu teplú sprchu a snažila sa spomenúť čo sa presne v tú noc stalo . Pamätala si ako Voldemort vstúpil do jej mysle ako hľadal niečo čokoľvek ale nenašiel nič a potom tma . Nepamätala si ako sa dostala do postele nepamätala si prečo si nedala dole šaty , vedela len jedno že ju do tej postele neuložil nik iný ako Malfoy .
Teraz očami pozorovateľa videla ako šteká rozkazy ako sa ju snaží držať čo najviac pri sebe , tak ako to robil vždy keď boli na misii — tak ako to robil s Theom a Blaisom . Nevidela im do tváre ale videla v nich odhodlanosť zvíťaziť získať všetko čo dostali za úlohu — to niečo o čom jej nikdy nepovedali ale nebola hlúpa aby nevedela že hľadali ďalšie duše ktoré sú nevedno kde . Hľadali ich s Harrym a pred tým s Ronom no nemohli nájsť nič , vedeli iba to že posledný úlomok duše o ktorom každý vie ktorý nie je schovaný je had — had ktorého si Voldemort chráni ako oko v hlave a nespúšťa z neho oči .
Pozerala sa ako okolo nej letia guľky mierené na jeden jediný cieľ na ňu a na jej novú skupinu , pozerala sa na to ako v spomalenom filme a kričala na svojich priateľov aby ju tam niekde videli —- predierala sa na povrch Pandóry ktorá zasekávala svoje pazúry príliš hlboko a čím dlhšie bola Hermiona premenená na tohoto démona tým ťažšie bolo získať kontorlu nad ňou samou . Videla ako čarodejníci bojujú , videla ako vrhajú kliatby smrteľné a videla aký sú vyčerpaný .
Pozrela sa do prava a zbadala v dave ryšavé vlasy tak známe tak veľmi známe , koľko krát ich zapletala do účesu koľko krát ich strihala keď boli dlhé . Nečakala na Malfoyove povolenie vybrala sa presne tým smerom kde bola Ginny . Prebehla davom čarodejníkov a pár krát vystrelila na nich svoje kliatby ktoré trhali ľudí na polovice a hlavy padali ako hlavy slnečníc . Pomáhaľala sa čo jej sily stačili a Pandóra sa tešila kedy bude môcť jej priateľku prekliať zabiť a nechať ju napospas osudu .
Hermiona sa márne snažila sa prebrať kontorlu nič nepomáhalo Pandóra sa nemienila vzdať velenia — prešla k veľkej budove ktorá kedysi bola určite krásna kaviareň a nad ňou boli byty . Zastavila sa pred ňou a naklonila hlavu na bok , premýšľala nad každým krokom ktorý spravila — vykročila dovnútra a na rukách sa jej začala zbierať mágia . Vošla dovnútra a videla len ruiny ktoré tu zostali , na stenách ošarpané kedysi krásne obrazy kvetov a krajiniek a veľký pult na ktorom bola pokladňa slúžil momentálne ako skrýša pred ranami kliatieb .
Zastala na prostriedku miestnosti a čakala kedy sa Ginny objaví , Pandóra čerpala z dovedností ktoré Hermiona mala — pred ňou si nedokázala zaštítiť myseľ , nedokázala skryť myšlienky a spomienky . Vedela aký je Ginny stratég vedela kedy zaútočí kedy počká vie akú mala taktiku . Čakala a čakala až sa Ginny ukázala a na pomoc jej prišla Molly , keď ich videla spolu chcelo sa jej kričať o pomoc , chcela im povedať že to nie je viac ona nech ju zabijú pretože je pre nich nebezpečná .
Stála a prepočítaval každý ich krok Ginny sa na ňu pozerala s takým opovrhovaním aký u nej ešte nevidela — namierili na ňu prútiky a spoločne zašepkali kliatby ktoré poľahky odrazila a začala sa smiať . Hermiona sa snažila Pandóru zastaviť "Prosím nechaj ich ! Nechaj ich utiecť ! Počuješ ?!,,bohužiaľ ju nepočula len tak ďalej stála a čakala kým sa Molly a Ginny unavia a ona bude môcť zaútočiť .
Ginny mala namierený prútik jej smerom a pozrela sa jej opäť do očí "Ty hnusné monštrum !,, zrevala na ňu a Hermionu vo vnútri trhlo "Môj brat sa musí otáčať v hrobe keď vidí čo všetko páchaš! ,,Pandóra zodvihla ruku a použila svoju mágiu nie proti Ginny ale proti Molly . Zasiahla ju do nohy a Molly sa podlomili kolená , Ginny zbledla a ďalej mierila na Hermionu ktorá sa už už chystala vypáliť ďalšiu tento krát smrteľnú kliatbu smerom k Molly keď známy hlas ju zastavil "Prestaň ! Nevidíš že sú nám na nič ? Márniš zbytočne čas s niekym tak úbohým ,,povedal jej a Ginny sa nechápavo pozrela raz z jedného a potom na druhého . Nevedela že je to Malfoy pretože keď mal na sebe masku mal úplne iný hlas a cez kapucňu ktorú vždy nosil nemohla vidieť vlasy ktoré pripomínali sneh .
Prestúpila z nohy na nohu " Och generál ! Vždy skazíš zábavu ,, zodvihla Molly do vzduchu a šmarila ju poriadne o stenu na čo hneď bola pri nej Ginny a kontrólovala matku či je v poriadku . Podarilo sa jej vypáliť na Hermionu kliatbu ktorá jej zasiahla rameno ale keďže prevzala kontrólu Pandóra Hermiona len matne cítila bolesť . Malfoy ju stiahol k sebe a videl ako sa Pandóra nahnevala ako v nej kypí hnev "Poďme potrebujem ťa inde! Utekaj ryšavá aj so svojou matkou inak ju tu nechám aby s tebou urobila poriadok ,,zdrapil oju za zápästie a Pandóra sa vzpierala ale ona nebola vďačnejšia že ju odtiaľ vyviedol .
Bojisko plné mŕtvol obišli oblúkom Malfoy odrážal svojim štítom kliatby a Hermiona musela uznať že na bojisku mu naozaj mohli hovoriť generál — stratégia a boj mu išli ba čo viac vedela prečo sa ho čarodejníci boja prečo mu hovoria obávaný démon prečo ho Voldemort vybral — pretože nemá konkurenta .
Vybehli cez kamenisté schody do veľkej budovy kde sa rozliehal nárek, tak bolestivý nárek —ešte taký nepočula . Viedol ju priamo tam do veľkej miestnosti kde boli chrbtom otočný Rudolphus Carrow Fenrir a nakoniec Dolohov . Prešli k ním a oni im urobili miesto a keď videli koho zajali ako rukojemníka takmer sa jej podlomili nohy . Nechcela to vidieť ako ho bude Pandóra mučiť ako jeho krv bude na jej rukách v jej vlasoch všade kam sa pozrie .
"Už ťa čakáme generál tento tu stále nechce spievať ,, zasmial sa Fenrir a ostatný sa k nemu pridali — všimla si periférne ako prišli Theo a Blaise a niečo šepkali Malfoyovi do ucha a on horlivo prikývol "Máte ju na starosti môj prvý zástupca bude dohliadať aby sa to nevymklo kontróle ,, . Po prvý krát čo bola veznená ním samotným ho chcela prosiť aby ostal pri nej aby ju nenechával s nimi , ale on sa len obzrel ponad plece ani nie priamo na ňu a odišiel s Theom nevedno kam .
YOU ARE READING
Arcade
Teen Fiction" A nakoniec všetko čo som chcel , bolo to aby ma miloval práve niekto ako ty. Aby všetka moja temná podstata bola vykúepná svetlom , ktoré si mi každý jeden deň ponúkala,, " Čo ťa prinútilo takto rozmýšlať Malfoy? Nebodaj sa nejaká tvoja dobrá st...