Arcade

29

Pred tým ako budete čítať túto časť pustite si Sino No Estás. Písala som to pri tej pesničke a napadlo ma proste toto všetko čo je v tej časti 🙈 Dúfam sa vám budem páčiť :) príjemné čítanie :)

Čítala si v knižnici a myslela na to čo sa stalo medzi ňou a Malfoyom , nikdy by nepovedala že vie byť taký nežný že vie prejaviť aj inú emóciu okrem hnevu a nenávisti . Keď sa ráno prebudili spoločne v posteli trocha sa pred ním hanbila predsa len pod prikrývkou noci je to úplne iné , robí to niečim vzrušujúcim intímnim — a ráno spadnete do reality .

Zobudila sa na to ako si ju Draco na svoju hruď silne a odhodlane tlačí — chráni ju pred každým kto by jej ublížil, pred každou jej nočnou morou ktorá ju trápila . Ale ani on sám nebol úplne bez zlých snov — videla ako sa mračí zo sna ako zatína päste ako ju stíska k sebe ako pokaždé zaboril nos do jej vlasov a nadýchol sa jej vône a na chvíľu sa ukludnil. Toto bol iný Draco ako ho poznala a tak ako mu povedala bolo by veľmi ľahké ho milovať — bolo ľahké mu prejaviť lásku ukázať mu všetko zo svojej podstaty a očakávať to isté od nebo . Ale, bolo tam stále to hlúpe ale ktoré Hermionu zasahovalo stále viac a viac odkedy sa vytratila z jeho izby do tej svojej .

Nemohli byť spolu Temný Pán by ich potrestal okolie by ich potrestalo , pretože napriek tomu že Draco a Milli možno trocha aj Pansy a Theo videli viac v Hermione ako tú nečistú čarodejnicu — čarodejníci to tak nevideli rozdeľovali spoločnosť na čisté a nečisté a tak to bude aj naďalej . Takže dokiaľ je tu s ním môže si užívať toto všetko jeho pozornosť jeho zmenu , ale keď sa opäť ocitnú pred Temným Pánom pred svetom budú musieť opäť hrať hru — budú pred ním hrať ako ju nenávidí ako ňou pohŕda a ona bude hrať odhodlane s ním . Bude s ním hrať túto hru a bude vedieť že ten muž ktorý ju pobozkal tesne pred ochodom z jeho izby tak odošuvnene s takou ľahkosťou akoby to robil už celé storočia — že to to ako to presvedčivo hrá je len naozaj maska ktorú musel ukazovať svetu príliš dlho .

Sedela v kresle a pred sebou mala knihu ktorej pasáže prečítala vždy dva krát nemohla sa sústrediť myšlienky boli neposlušnejšie a tak zatvorila knihu a vydala sa na potulky domom . Vyzeral prázdny každý niekde inde rozmiestnený a ona sa nudila — uvažovala že pôjde za Malumom ktorého chodidla navštevovať každý deň a drak si ju za ten čas obľúbil , bol naozaj ako jeho majiteľ .

Prechádzala sa po chodbe a pozrela sa na jedny konkrétne dvere , ktoré ju lákali odkedy sa mohla prechádzať po dome a po pozemku . Prešla k ním a chcela ich otvoriť ale nešlo jej to — spomenula si aké podmienky dal Draco a to že môže do každého spálne vojsť len s povolením toho dotyčného. Zatlačila ešte raz na kľúčku a zistila že nie sú zamknuté ale zapečatené — ovládla ju jej veľká zvedavosť a tak použila trocha svojej mágie . Šlo to ťažko ten kto tie dvere zapečatil vlial do toho všetky svoje negatívne myšlienky ktoré v tú chvíľu mal — rozmýšľala či to spravil Lucius alebo Narcissa .

Zámka povolila a ona pootvorila dvere len na toľko aby mohla do nich vojsť . To čo videla pred sebou a okolo seba ju prekvapilo — vošla do detskej izby dievčatka o ktorom jej povedal alebo teda skôr to na ňu zahučal Draco . Videla jej portrét nakreslený na stene pod ktorou bol maličký kozmetický stolíček — bola krásna modré oči o niečo svetlejšie ako mal Draco a blonďavé vlásky ktoré mala napoly vyčesané a napoly spustené sa jej vlnili pozdĺž ramien . Na sebe mala ružové šaticky ktoré dokonalo ladili s jej bledou pokožkou . Hermiona si od ťarchy ktorá ju postihla sadla na zem s hľadela na to malé dievčatko a uvažovala čo jej v tedy vykričal .

Nelíšili sa od nich robili presne to čo Smťožrúti vraždili ľudí ktorý mali rodiny , mužov ktorý mali deti ktorých manželky teraz trúchlia a nevedia čo majú povedať svojim deťom . Sedela a pozerala na to čo oni zobrali Dracovi — hnev sa jej výril v tele a chcela vedieť kto z rádu kto z jej priateľov dokázal zabiť dieťa , kto sa mohol takto strašne pomstiť a prečo .

Nevedela koľko prešlo času proste len sedela a pozerala sa ňu , pozerala na ňu a prosila o odpustenie — počula za sebou kroky vedela kto prišiel a pripravovala sa na to že jej vynadá . Prešiel veľkými dverami chvíľu ostal stáť v strede miestnosti a nehýbal sa , chcela sa na neho otočiť a povedat mu aby jej prepáčil že nemala byť taká zvedavá ale nechala ho nech sa ozve sám . Stál a stál na jednom mieste a keď sa konečne prebral k životu prešiel okolo Hermiony akoby ani nevedel že tam je — nevedela či si sadol alebo opäť len stál a jej chrabromilská zvedavosť opäť vyhrala otočila sa v sede za ním .

Sedel vo výklenku okna a v rukách mal knihu , listoval stranami a z očí mu tiekli slzy , jej hruď sa zovrela a ona rýchlymi krokmi prešla k nemu ale on ju nevnímal — nevnímal to že stojí pred ním a hľadí na neho s prosbou o prepáčenie nevidel jej slzy ľútosti ktoré spôsobili pohľad na neho zlomeného . Položil knihu naspäť na svoje miesto ktoré tu malo každý predmet a potom sa konečne jeho búrkové oči pozreli na ňu vpíjali sa do tej jej , a ona si ho pritiahla k sebe do náručia . Jeho ruky sa automaticky obmotali okolo jej pásu a pritiahol si ju k sebe ešte viac akoby jej vlastná prítomnosť bola jeho záchranné lano ktoré mu nedovolí sa ponoriť do temnoty .

Jeho tvár bola zaborená v jej hrudi a Hermiona cítila ako ním lomcujú vzlyki plné bolesti ktorú nemohol nikomu ukázať pretože by si mysleli že je slabý — ale ona si to nemyslela videla v ňom iba muža ktorý má toho priveľa na pleciach ktorý sa obetoval pre svoju rodinu ktorý ju chcel uchrániť ale jeho nemal kto . Hermiona ho držala v náruči a nechala ho vyplakať prečesávala mu vlasy a dala mu bozk na vrch hlavy " Krič plač , som tu s tebou a budem tu s tebou ,, povedala a myslela to naozaj vážne .

Draco ju stisol ešte viac a ona mu jeho objatie opätovala dvihol hlavu a pozeral na ňu — skoro jej puklo srdce pretože takto zloeméneho ešte nevidela prehovoril jeho hlas bol zachrípnutý a plný bolesti " Ako si sa sem dostala ? Zapečatil som tú miestnosť toľkými kúzlami ,, chcela mu povedať že jej moc jej umožňuje veľa nepochopiteľných vecí , že vďaka Pandóre je mocnejšia ale nechala to na potom " Poďme niekam inam Draco , pomôžem ti zapečatiť opäť túto miestnosť ,, pokrútil hlavou " Ešte chvíľu . Nebol som tu tak dlho ešte stále je tu jej vôňa , všetky tie veci ktoré milovala všade ju vidím ,, povedal a pozrel sa na Hermionu . Opätovala mu pohľad " Vždy tu budem pre teba Draco nech sa deje čokoľvek. Predomnou môžeš ukázať svoju slabosť môžeš mi ukázať že nevládzeš mať viac na pleciach váhu bremena ktoré nosíš na svojich pleciach , budem tu pre teba keď budeš nahnevaný budem tu pre teba keď budeš mať radosť , budem ..,, chytil jej tvár do dlaní a hlboko ju pobozkal hladil jej pri tom chrbát a Hermiona ho chytila za plecia a jemne ho hladila po nich . Keď sa od seba odtrhli pobozkal ju ešte raz rýchlo a povedal " Ďakujem naozaj ďakujem ,,