Arcade

33

Stála a opierala sa o zábradlie pozerala sa na hviezdy a priala si aby sa toto všetko čím skôr skončilo . Vrátili sa z chaty pred dvoma dňami ale v podvedomý im stále hrala tá otázka čo sa s nimi stane , čo s nimi spraví Temný Pán — boli iba figúrky ktoré hrali svoju hru podľa toho ako on ťahá za pomyslené motúziky .

Opierala sa o to zabrádlie a zatínala päste pretože mala takú veľkú zlosť sama na seba na Temného Pána , na celú tuto situáciu pretože aj keď si to nechcela priznať zamilovať sa do Draca Malfoya bolo naozaj ľahké — ukázal jej aký vie byť že to nie len chladná maska bez emocii schránka v ktorej nie je abosolútne nič . Bol to človek z mäsa a kostí ktorý sa pred ňou nebál ukázať že má strach nebojí sa jej ukázať svoje dobré ja , aj keď predpokladala by že keby mu to povie protestoval by.

Zabalená v hrubej deke sa prechádzala sem a tam bola ako rozurený lev v klietke pretože sa vôbec nebála o seba ale o všetkých v tomto dome ale aj o svojich priateľov ktorý sú ani nevedno kde . Bála sa o Draca o to že keď Temný Pán zistí že sa k nej viac Draco nechová ako k odpadu , ale k niekomu koho má rád aj keď nevedela do akej miery .

Pritiahla si deku viac k sebe a zastala na jednom mieste mala potrebu niečo rozbiť na niekoho nakričať vypustiť zo seba prebytočnú zlosť , vedela že sa tieto emócie môže Pandóra ktorá sa pomaly prediera na povrch už nie len na bojisku ale aj v normálom bežnom živote — zdôverila sa s tým na chate Dracovi a povedala mu že bude tieto dni tráviť  viac v izbe pretože sa bojí že niekoho ohrozí a to nechcela . Nechcela nikomu ublížiť najviac sa bála toho dňa kedy sa stretne s Harrym kedy proti sebe namieria mágiu a budú spolu bojovať . Draco ju stisol vo svojom objatí a povedal že všetci sú to čarodejníci a nemusí sa ničoho báť vedeli by ju spracovať, aj keď ona do značnej miery o tom dosť pchybovala pretože Pandórina mágia bola úplne iná ako tú ktorú oni bežne používajú .

Vošla do svojej izby a pozrela sa na svoje šaty ktoré boli celé čierne a mali na sebe maličké krištalky— hlboký výstrih aj v predu aj v zadu na chrbte odhaľovali viac pokožky ako chcela , bola ako nočná obloha na ktorej svietia hviezdy ako hviezda ktorá padá . Uhladila si šaty a nadýchla sa —- s Dracom to zvládnu všetko bude v poriadku a možno sa im podarí každému žiť normálny život veď predsa to musí nejako dopadnúť .

Vyšla zo svojej izby a potichu zavrela za sebou dvere , prešla k veľkému schodisku a ešte raz sa z hlboka nadýchla — položila ruku na zábradlie a chytila lem šiat tak aby ho trocha pozdvihla , nechcela sa zkotúlať dole schodmi a táto dĺžka šatov na to bola ideálna . Dom bol ponorený do ticha nikde nepočula Thea ani Blaisa dokonca ani malý Sebastián neblabotaľ ako obvykle — predposledný schod ju delil od toho aby bola úplne na prízemí keď sa zadívala do modrých očí ktoré ju pozorne sledovali — ostražito ju skenovali pomaly prechádzali po celom jej tele až zastavili na jej odhalených ramenách a klúčnych kostiach kde zotrvali dlhšie ako mali . Na poslednom schode sa zastavila a hľadela na Malfoya plná očakávaní čo z neho vypadne , ale bol ticho nič nepovedal len sa na ňu pozeral .

Zachytil jej pohľad a ona videla zmes modrej s miernou šedou ktorá značila že to je úplne on ten Malfoy ktorého pozná ona a nie svet vonku . Natiahol k nej ruku ale ona namiesto toho sa chytila jeho predlaktia a premiestnili sa spoločne do veľkej sály v ktorej už raz boli . Zahliadla Thea Pansy Blaisa a Milli ako stoja pri stole s pohármi ale Malfoy ju viedol ďalej , viedol ju rovno k Temnému Pánovi . Bočne na neho pozrela a on sa pozeral rovno na Temného Pána tento krát s maskou chladnokrvnosti a zaťatou čeľusťou — držala sa ho pevne chrbát vystretý a pokúšala sa napodobniť Malfoyov pohľad ale vedela že keby sa pozrie na seba do zrkadla nebol by taký dokonalý ako ten jeho .

Temný Pán sa na ňu pozeral a skúmal ju , pozeral sa na jej šaty a potom sa jej pozrel priamo do očí — Hermiona zastala na mieste a prešla ňou vlna bolesti ktorá ju nútila spadnúť priamo na kolená . Pustila Malfoya a kľačala tesne pred Temným Pánom ktorý okolo nej do kruhu prechádzal . Bolesť sa stupňovala začala ju bolieť hlava , pokúšal sa dostať do jej mysle — blokovala ho , vedela že presne táto chvíľa raz nastane . Vedela aj to že si raz bude musieť vybrať . Hermiona sa zaprela rukami do zeme a viac sa prikrčila oči mala pevne zavreté a čakala kedy odoznie bolesť — Pandóra sa jej vysmievala kričala na ňu aká je slabá a ona ju mala chuť prvý krát poprosiť aby prevzala kontrólu a zbavila ju jej bolesti , ale nič Pandóra sa smiala a Temný Pán sa snažil niečo v jej mysli nájsť.

Keď už si myslela že to nemôže byť horšie Temný Pán zaútočil ešte viac , Hermiona počula niekde v diaľke krik a premýšľala či to nie je jej vlastný ktorý znie teraz v diaľke —- vytreskla jej z nosa krv a ona sa stoj čo stoj snažila blokovať myšlienky ktoré by ich s Malfoyom prezradili . Nevydržala to otvorila oči a pozrela sa na Temného Pána a cez tú všetku bolesť vstala a prikrčila sa , vyslala Pandóru na povrch a ona sa na chvíľu stratila. Počula ako sa Temný Pán začal smiať tak nahlas a tak škriekavo až to trhalo ušné bubienky.

"Brat môj ,, oslovila ho Pandórinin hlasom " Myslela som že trápenie nečistej krvi máme už za sebou ,, napriamila sa a tento krát to bola ona ktorá krúžila okolo Temného Pána . Stál tam a pozeral na ňu s úsmevom " Drahá moja sestra ,, povedal a dramaticky rozprestel ruky akoby čakal že príde a obíme ho " Videl som v mysli humusáčky toľko zaujímavých vecí čo mi k tomu povieš ? ,, zasmiala sa a opäť okolo neho prešla dookola "Je to druh a družka posledný z línie druhov , sú k sebe pripútaný od prvého momentu . Ak zabiješ jedného umrie druhý to je zákon druhov ktorý tu bol už od pradávna ,, založila si na hrudi ruky a pozerala sa na Malfoya ktorý stál nič nehovoril iba neprítomné na nich hľadel " Prekvapený generál ? Bude to ešte zaujímavé ,, škodoradostný smiech sa ozýval sálou v ktorej bolo hrobové ticho ..