Arcade

20

Hermiona vyšla zo svojej izby a mala namierené ako obvykle do knižnice , odkedy jej Malfoy povolil pohybovať sa po dome kam a kedy chce bola väčšinou tam a čítala si . Čítala romány čítala náučné knihy utekala od svojich myšlienok .

Myslela na Harryho ako sa má myslela na Ginny ktorá sa všemožne snaži ho dostať z depresie ktorá ho postihla po strate Rona . Myslela na malého Thedyho ktorý mal pred dvomi dňami narodeniny,myslela na darček ktorý mu chcela dať . Zbierku rozprávok ktoré by mu neskôr čítala a on by svojou detskou zvieral tú jej a premýšľal o to čo mu Hermiona číta .

Skotúľala sa jej po líci jedna neposlušná slza ktorú rýchlo utrela rukávom svetra v ktorom bola zababušená . Mala na sebe tmavo-zelený sveter ktorý pripomínal slizolinskú farbu a musela uznať bol taký príjemný že by pokojne v ňom ostala navždy .  Pretrela si unavené oči pretože vďaka svojím nočným morám sa stále budila zo sna spotená a dezirientovaná — a to vždy viedlo k tomu že sa našla pri záchode ako vracá aj to málo čo zjedla .

Chcela aby to prestalo chcela aby sa všetko vrátilo do normálu , aby sa ráno zobudila u Molly ktorá jej ráno vždy spravila jej obľúbený čaj , aby Ron vošiel ešte v pyžame do kuchyne a vrhol sa na svoje raňajky . Aby na ňu nechápavo pozrel a prisunul jej tanier s praženicou a pokynul jej aby jedla .

Chcela opäť s Ginny preberať nezmyselnosti ktoré viedli vždy o fantazirovaní o Harrym . Toto všetko bol dávno zabudnutý príbeh v ktorom si aj ona zahrala svoju malú rolu  . Mala pocit že vždy tu bolo iba toto ticho okolo nej , ticho v jej duši ktoré ju spaľuje a pohlcuje . Že sa nikdy nebude tešiť tak ako pred tým že sa nebude smiať tak úprimne ako sa smiala s nimi .

Počula kroky ktoré ju vytrhli z premýšľania a viac sa schúlila do kresla v ktorom sedela a pozorne počúvala kto narušil jej chvíľa ticha. Myslela si že to bude Malfoy ale o tom vedela že je niekde na misii na ktorú ju tento krát nezobral — vraj preto aby sa spamätala " Nepotrebujem tam psychicky zrútenú čarodejnicu ,, povedal jej tesne pred tým ako odišiel .

Kroky sa záhadne približovala a ona vedela že ju ten dotyčný našiel a vie kde sa schováva . Položila knihu vedľa seba a pripravovala sa na útok a keď zistila že je to Theo spozornela ešte viac . Popoťahovala si sveter viac po kolená a postvila sa aby ho mohla konfrontovať . Nevedela či je to tu nejaký čudný zvyk ale rovnako ako Malfoy aj on sa opieral o zábradlie a mal ruky vo vrecku .

Prezrela si ho študovala ho , tmavé hnedé vlasy kde tu nejaká zabudnutá kučera — oblečené mal na podiv neformálne oblečenie ktoré ho robilo nejakým pristúpnejším . Uškŕňal sa na ňu a tiež ju študoval . Prešiel pomalými krokmi k nej a Hermiona ani si neuvedomila ale posunula sa smerom dozadu viac ku kreslu .

Nevedela čo od nej chce ale nemienila sa ho pýtať prvá a tak len čakala čo z neho vypadne nakoniec prehovoril " Nepáči sa mi že ti Draco povolil vychádzky , bol som proti tomu ,, začal sa hrať so svojimi šnurkami na nohaviciach " Čo týmto chce autor povedať ?,,spýtala sa priškrteným hlasom "Chcem len povedať to ,,prižmúril na ňu oči " Chcem tým povedať že och nemám ťa vôbec rád chcel by som aby si z tohoto domu vypadla dala nám pokoj ,, dokončil svoj monológ .

Hermiona založila ruky na hrudi a prestúpila z nohy na nohu "To sme dvaja Nott ani ja tu nie som rada a nepáči sa mi situácia ktorá nastala ale tak ako povedal tvoj kamarát Malfoy nezostáva ti nič iné ako sa s tým zmieriť . A vôbec ako že nie si pri ňom ako poslušný psík ? Alebo prečo neotravuješ niekomu inému život ? ,, zaťal päste a spravil ešte dva kroky k nej " Och ty malá humusáčka ako ťa ja nenávidím ,, Hermiona sa uškrnula "A presto všetko stojíš odomňa dva kroky dýchaš ten istý vzduch ako ja . S takou humusáčku ako som ja ,, vedela že vyhrala pretože sa nahnevane otočil a odišiel — alebo si myslela že odišiel . Nadýchla sa pretože celú tu dobu zadržiavala dych.

Jeho kroky sa však nevzďalovali nie ostal v knižnici  a Hermiona nechápala prečo myslela si že  to skončí slovným útokom  "Nie takto to nenechám , nebude ma predsa ponižovať obyčajný čarodejnícky odpad ,, prešiel opäť k nej chytil ju nemilosrdne za lakeť a ťahal ju cez celú knižnicu von . Zase to tu je zase sa k nej niekto bude chovať ako k handre , mala pocit že sa radi vyžívajú v melodráme . Jeho zovretie bolelo nebolo ako Malfoyove vôbec nebol taký ako on bol krutý úlisný a trúfla si povedať že väčší narcis ako Malfoy .

"Chcem boj !,,zhúkol popri tom ako ju ťahal von . Ledva stíhala za ním pretože oproti nemu bola taká malička — všimla si ako na nich nechápavo pozerá Pansy a krúti nad nimi hlavou . Prišli von a Hermiona bola po dlhej dobe na čerstvom vzduchu ktorý jej rozfúkaval vlasy a mráz ktorý vládol vonku sa jej dostával pod leginy a sveter a zaryl do nej svoje ľadové pazure .

Nott ju pustil a prikázal jej aby išla na svoju stranu a zaujala postoj . Nechcela s ním bojovať nemala samú seba pod kontrolou , nechcela ani v tedy bojovať s Malfoyom ale on jej nedal inú možnosť pretože ju vyprovokoval "Nebudem s tebou bojovať Nott ,, rýchlo povedala ale on len tľoskol jazykom a prižmúril oči "Ale budeš maličká , myslím že ani jeden z učiteľov by nebol na tebe hrdý keby odmietneš súboj ,,.

" Chceš teda  bojovať ? Máš to mať ! Ukáž čo je v tebe Nott či si sa zdokonalil,, vypálila na neho prvé kúzlo a on ju zaštítil . Vedela že to prichádza jej druhá poctata ktorú do nej Temný Pán pustil cítila ako sa snaží dostať na povrch ako jej zatieňuje myslenie a pokúša ju aby Nottovi urobila oveľa horšie veci  ako len ľahké zranenia a škriabance . Hermiona jej dovolila aby namiesto nej bola ona jej zlé ja a Nott si to nevšimol .