69 - Epilóg

60 3 0
                                    

Ako plynul čas malý Scorpius rástol , z malého bábätka sa stalo batoľa ktoré začalo blabotať všelijaké skomoleniny na ktorých sa ona a jej priatelia smiali a taktiež už aj jej manžel . Nemali veľkú svadbu chceli mať pri sebe len tých najbližších — na svadbe boli Arthur a Molly Ginny a Harry ktorý sa o chvíľu stanú taktiež rodičia Fred Lenka a nesmeli tam chýbať Theo Blaise a Milli a Pansy a malý Sebastián ktorý si Scorpiusa tak veľmi obľúbil až tvrdil že je to jeho malý súrodenec ktorého musí chrániť . Tancovali mladomanželský tanec a Hermiona si spomenula aké to bolo prvý krát keď tancovali s Dracom — vedela že je do neho zamilovaná ale nikdy by si nepomyslela že to dopadne takto , šťastne .

Hermiona bola šťastná a dojatá pokaždé ako ich videla spolu a keď sa Scorpius prvý krát postavil bolo to za pomoci Sebastiána ktorý ho povzbudzoval a tlieskal mu keď to Scorpius dokázal . Malý Scorpius bol úplná kópia Draca čo sa týka vzhľadu a niektorých Dracových vlastností , ako napríklad povestného úškľabok ktorý občas predvádzali obaja keď ich na oko za niečo karhala — čo sa stávalo často pretože tí dvaja vymýšľali samé hlúposti ale bola šťastná pretože takto si to vysnívala. Povahou bola ako ona rojko ktorý sníva a hoci bol ešte maličký vedela že bude mať rád knihy a bude mať neskonale veľa otázok ktoré ju a Draca občas budú vytáčať do nepríčetnosti — bol zvedavé bábätko a keď sa naučil chodiť bol ešte zvedavším a začal viac skúmať svoje okolie . Pomaly zabúdala na všetko zlé čo jej život priniesol ale brala to tak že všetko zlé je na niečo dobré .

O PÄŤ ROKOV NESKÔR

Práve uspala ich dcéru Narcissu Daphné keď počula ako sa k nej blížia tiché kroky , ktoré nemohli patriť nikomu inému iba Malfoyovi . Položila ju do postieľky ale ešte pred tým si ku nej privoňala a dala jej jemný bozk na malé čelíčko . Pozerala sa na svoju spiacu dcéru ktorá síce vyzerala ako ona ale povahu zdedila po otcovi a to vedela od samého začiatku ako sa narodila . Pohladila ju po líčku a stála pri postieľke a obdivovala jej ničím nerušený spánok keď sa za ňu postavil Draco a obmotal si okolo jej pásu ruky a dal jej bozk do vlasov "Scorp mi práve prečítal rozprávku sám a bez toho aby sa čo i len máličko zakoktal alebo nevedel nejaké písmenko ,, usmiala sa "Viem , minule som varila a on mi čítal recept a kontroloval či robím všetko presne podľa neho ,,.

Počula ako sa potichu zasmial a viac si ju pritiahol k sebe "Syn svojej matky . Na Rokforte sa bude nudiť ako ty a už presne viem kde bude jeho obľúbené miesto ,, povedal so smiechom v hlase a ona sa o neho oprela "No ale zase na druhú stranu ak u neho prevládnu neskôr vlastnosti jeho otca viem zase ja kde bude neskôr jeho obľúbené miesto ,, povedala a Draco jej opäť dal do vlasov bozk "Kúpim mu tú najlepšiu metlu aká sa bude dať zohnať ,, povedal "Nepochybne Malfoy ,, a on sa zase potichu zasmial a potom stíchol a taktiež pozeral na ich spiacu dcéru .

"Keď som ťa videl prvý krát v škole chcel som sa s tebou a s Potterom a dokonca aj s Ryšavcom spriateliť . Neskôr keď si začala vynikať na hodinách som pocítil neskutočný hnev pretože sa mi nechcelo veriť že čarodejníčka tvojho pôvodu môže dokázať také veci ako ty a vynikať viac ako čistokrvný ,, zamračila sa a chcela sa otočiť k nemu no nedovolil jej to "Malfoy myslela som že po tých rokoch nebudeme spomínať pôvod ,, povedala a on ju pohladil po páse "Keby ma ako vždy neprerušuješ Malfoyová dopovedal by som to ,, skuskla si pery a on ju stále hladil po páse .

"Keď sme sa  neskôr vrátili do Rokfortu a boli sme starší videl som ako sa na teba iní pozerajú hlavne chalani , nechápal som prečo a tak som si dovolil jednu hodinu lektvarov ťa pozorovať a videl som čo vidia . Krásnu inteligentnú ženu ktorá vyrástla a teraz prepáč zo škaredého káčatka v labuť pretože tie tvoje vlasy a malý nos keď si bola menšia ,, štuchla ho do brucha a on sa opäť potichu tak aby nezobudil ich dcéru zasmial "Robil som ti naschváli a nadával len preto aby som zaujal tvoju pozornosť a keď si sa dívala na mňa a v tvojich očiach boli vidieť blesky hnevu uvedomoval som si že nič krajšie som nevidel . Nevenovala si mi ani raz úsmev no ja som ťa sledoval ako sa usmievaš na iných a prial som si aby si sa tak raz usmiala na mňa . No namiesto toho si mi takmer zlomila nos a ja som musel uznať že tvoj pravý hák stojí za to ,, teraz sa zasmiala ona .

"Aspoň vieš že sa so mnou nemáš zahrávať Malfoy ,, a opäť ju pobozkal tento krát na spánok  "Neskôr vieme ako ten príbeh pokračoval a keď si sa dostala do cely Manoru nevidel som viac tú čarodejníčku nižšieho pôvodu ale bojovníčku ktorou si bola a tak som ti začal ošetrovať rany nie preto aby si vydržala pre moju tetu ale skôr pre mňa . Keď si si podrezala žili a to ti môže dosvedčiť aj Milli nechápal som ako to že tvoja krv je taká istá ako moja všetko na tebe bolo také isté ako na mne . Krvácali ti rany rovnako tvoja krv mala tú istú farbu ako moja ,, povedal a ona ho opäť štuchla.

"Kto by to bol povedal všakže Malfoy ,, a on pokračoval "Zamiloval som sa do teba v ten moment keď sme tancovali prvý krát na plese Temného Pána . Keď si mu hrdo pozerala do očí tancovala si s ním a vyzerala si akoby si netancovala s nepriateľom ale s niekým úplne obyčajným a keď mi povedal že si moja družka .. Najprv som to nevedel spracovať ale potom som vedel že osud to tak chcel vždy pretože ako som ti povedal , vždy sme boli predurčený aby sme skončili spolu . Či na malú chvíľu alebo na dobu neurčitú a som tak rád že sa to všetko podarilo že sme vyhrali válku a ty si nás všetkých zachránila ,, povedal a jej sa tisli slzy do očí .

Otočil ju k sebe a pobozkal ju jemne tak ako to vedel iba on , a to čo povedal to čo cítil — to isté cítila aj ona . Pohladila ho po tvári a zašla mu rukami do vlasov "Nech to bol ktokoľvek bol si moja záchrana a neskôr moja kotva ktorou si dodnes . Neviem si prestaviť život vedľa nikoho iného okrem teba . Milujem ťa Draco celého takého aký si aj tvoje dobré stránky ktorých je čoraz viac ale aj tvojich démonov ktorých si nesieš z války , ktorých máme všetci ,, povedala a on ju opäť pobozkal "Milujem ťa Levíča navždy ,,.

Tak a je tu koniec príbehu . Opúšťa sa mi ťažko ale tam kde niečo začalo sa musí aj niečo skončiť . Neviem či to máte všetci tak ale ja vždy keď dočítam nejaký príbeh alebo knihu mám pocit akoby som opúšťala nejakú svoju pomyselnú rodinu — opúšťa sa ťažko . A tak isto je pre mňa ťažké skončiť aj tento príbeh pretože ma to bavilo písať ale môžete sa tešiť na nový hoci bude úplne iný ako tento — skôr po válke ako vo válke . Dúfam že keď ste sa dostali až sem budete na tento príbeh spomínať v dobrom ako v zlom a že vás aj niečim zaujal . Ďakujem ešte raz za každé jedno čítanie a vidíme sa pri ďalšom príbehu ♥️

ArcadeWhere stories live. Discover now