Arcade

40

Videla pred sebou svoju mamu ako stoja spolu pri piane ktorý vlastnil jej otec — jej mama krásna žena ; múdra žena ktorá milovala jej otca oddano nehynúcou láskou a tak isto aj svoju jedinú dcéru pre ktorú by spravila všetko —stála pri piane a pozerala na svojho muža ako hrá jej obľúbenú pieseň . Hermiona stála vedľa nej a držala ju za ruku, maličké dievčatko ktoré si myslelo že sa jej nikdy nemôže nič stať pokiaľ bude svoju mamu držať za ruku , a myslela si to aj dlho po tom až pokým neprišla válka.

Válka tak krutá a nekonečná mala naozaj pocit akoby tento čas strávený či s jej rodičmi alebo priateľmi bol vymyslený — mala pocit že o tomto všetkom len čítala v nejakej knihe ktorú našla zastrčenú v polici o ktorej vedela len ona sama a vždy keď jej bolo smutno vytiahla ju a opäť prečítala . Mala pocit že válka je tu tak dlho že okrem toho že zachraňovala ranených bila sa v mnohých bitkách stratila najlepšieho priateľa ktorý jej bol ako bratom nepoznala nič iné . Veľa krát videla oči v ktorých vyhasínal život a vždy si pomyslela že vlastne pre toho dotyčného je to vykúpenie pretože on už nič necítil — ale tí ktorí tu po ňom ostali v nich ostalo ďalšie prázdno .

Mala pocit že jej duša viac nezvládne no keď prišiel do jej života on niečo sa zmenilo . Mala pocit že ju pri živote drží myšlienka na Lupina , vykúpila jeho život svojím ale potom keď zomrel jej myšlienkový pochod sa zmenil a upriamil sa na tú časť kedy sa ona a Draco neustále hádali. Myslela si že ju drží pri živote to ako ju nahnevá ako vlieva do jej žíl adrenalín ktorý bol pre ňu ako dopamín ale postupom času zistila že je to on samotný .

To ako ju vždy vyviedol z kliatby to akú mal nad ňou pokaždé moc , spôsob akým sa jej pozeral do jej očí a ako v jeho očiach ona videla svoju kotvu . Celý čas ktorý trvala válka mala pocit že už nikdy sa nebude cítiť živá jej telo robilo všetko automaticky a aj keď bola neustále zlomená presne tak ako on , pri ňom sa vždy cítila aspoň na chvíľu odhodlaná prežiť a pomôcť všetkým bez toho aby to na nej nechalo nejakú ujmu na jej duši .

Precitla zo sna ktorý sa jej sníval a cítila sa akoby ju prešlo stádo thestralov — všetko ju bolelo a jej telo bolo vyšťavené . Pomaly otvorila oči a zakryla si oči pred tým prudkým svetlom ktoré ju oslepovalo chcela sa posadiť ale telo jej to nedovolilo a tak zažmurkala v snahe prispôsobiť jej oči na svetlo ktoré bolo ostré rezavé . Keď otvorila oči zalapala po dychu pretože v jej izbe to bolo ako po výbuchu , všade na okolo sa váľali obväzy na zemi bola kôpka jej nočných košieľ pekných aj škaredých a na kresle spala Pansy a keď otočila hlavu jej oči pozreli na jej bydielko ktoré okupoval Draco .

Pomaličky sa posadila ale sykla nad bolesťou ktorá ju prebodávala v oblasti brucha a tak sa pozrela prečo — keď sa na svoje brucho pozrela pochopila prečo bolo všade toľko obväzov , bola zranená . Vzdychla si potichu aby ich nezobudila a natiahla sa po pohár vody ktorý bol na jej nočnom stolíku , dopriala si pár dúškov vody a potom sa opäť zahľadela na Pansy . Nechápala čo robila v jej izbe a už vôbec nie čo robila pri jej posteli akoby ju strážila .

Prehodila nohy cez posteľ a pokúsila sa vstať na jej prekvapenie to išlo celkom v pohode a odkráčala do kúpeľne kde sa zahľadela na svoj odraz . Jej kedysi plnšie líca nahradili prepadnutého olivová pokožka bola biela ako stena a oči stratili povestnú iskru ktorá v nich kedysi bola . Osviežila si studenou vodou tvár a ako tak skrotila svoje vlasy ktoré boli ako vrabčie hniezdo — chytila sa obväzzu a chcela sa pozrieť čo je pod ním jej vlastná zvedavosť ju raz zabije .

Počula šuchotanie a vedela že jeden z nich sa zobudil ale kým sa stihla ozvať že je v kúpeľni Pansy budila Draca "Zobuď sa ! Grangerová nie je v posteli !,, v hlase panika čo Hermiona nechápala ale za to vedela ako sa bude tváriť Draco . Najprv zamračene pretože nemá rád ak ho niekto budí — vlastne nemá rád keď mu niekto porúča jeho aristokratská krv sa nezaprie je Malfoy skrz na skrz syn otca ktorý mu vštepoval celý život ako sa ma správať syn matky ktorá chcela naučiť svojho syna láske ale válka mu toho príliš veľa zobrala na to aby v ňom zostala aká taká láska a tak zostalo len to čo mu vštepoval jeho otec .