S otcom je to jak s mačkou na mramorovej zemi. Snaží sa, ale neviem ako sa k nemu mám správať.
Jakub sa mi venuje a snaží sa mi vysvetli prečo mu mam odpistit q byť s nim v pohode. Niekedy mi to ide na nervy. Ja už ani neviem pri ňom nájsť ten komfort co som pri ňom mala. Zdravotne už som na tom lepšie, ale nemala by som sa namáhať a robiť nejaké cvicenia. Nebudem teraz ešte týždeň chodit do školy. Teraz je už ráno. Vyjdem z izby a na stole ma čaká čaj a praženica, pri tom nejaký lístok na ktorom napísané "Dobrý ráno šel jsem za Laurou, kdyby něco volej."
Povzdychnem si a začnem jesť svoje raňajky. Po ranajkach sa začnem zamýšľať, veľmi. V hlave sa mi odohrávajú všetky škaredé veci. Kráčam do otcovej izby a strkám ruku do jeho rozhádzanej skrine a vyťahujem trávu a veci na ubalenie jointa. Presuniem sa do obývačky kde si ubalím. Vezmem si otcovu mikinu hodím na seba tepláky a idem smer cintorín. Na cintoríne zapalujem sviečky a tak isto aj jointa. Rozpravam sa s mamou a plačem. Po chvíli tráva začne účinkovať a moja nálada sa zmení. Smejem sa sama na sebe, robím somariny a rozpravam sa sama so sebou. Všetko je strašne pomalé. Po chvíli zájdem domov a ubalim ďalší. Po druhom som zjavne mimo a začnem sa nudiť. Rozhodnem sa tak zavolať Jakubovy.
