Ráno som odišla od Matyho a rozhodla sa už vrátiť domov. Som úplne vygumovaná. Kruhy pod očami, rozpatlaná riasenka vybitý mobil. Úplne všetko je naopak ako má byť. Bojím sa ísť domov. Nehovorím, že otec sa nebál, ale určite mi vynadá. Už mi chýba jeho objatie, on. Otváram dvere kľúčami a začnú mi slziť oči. Odomknem vyzujem sa a vidím na sedačke otca spať v sede. Prídem k nemu a obímnem ho a on sa zobudí.
Cítim, že ma obíma spať a ja už sa pri tom naplno rozplačem.
"Kde jsi byla prcku?" Spýta sa ma.
"U Jakuba a jedného kamaráta."
Odpovedala som mu a ďalej ho mačkala v mojom objatí.
"Proč jsi nedošla domů?" Spýta sa ma.
"Neviem" Odpoviem mu.
S otcom som sa porozprávala a našla nejaký ten komfort ako pred tým. Vysvetlili sme si nejaké veci a boli sme celkom fajn.
***
Dominikov pohľad:
Když Amélie nepřišla jsem se kurva bál. Furt jsem na ni čekal. Když přišla mi bylo do pláču a byl jsem strašně rád, že jí mám spět. Chci ji všechno vynahradit, vzít ji někam na výlet. Dnes má dojít Laura tak je obě někam vezmu.
"Jdi jse připravit někam tebe i Lauru vezmu jo?" Zašeptám ji do ucha a ona s úsměvem přikívne.
"Čo si obliekáš? Nech ladíme." Řekne a usmeje se.
Pohľad Amel:
"Pojď vybereme něco spolu" Povie a smerujeme najprv k nemu do izby a potom ku mne. Vybrali sme obyčajné modré baggy jeansi a k tomu free karlo tričko, ktoré som si ja zaviazala vzadu, tak že z neho bol crop top. Topánky sme si vzali čierno biele Jordany, na krk si dal otec jeho chain a ja zlatú retiazku a náušnice na ktorých sú hviezdy. Ideme do chodby kde robíme fotky a pri tom príde Laura. Pozdravíme sa všetci a ideme do auta.
"Amel, podobáš sa na svojho otca" Povie a ja sa na ňu usmejem. Po ceste sa otec s Laurou rozprávajú a ja ich mega ignorujem. Už ideme asi polhodinu a stále netuším kam ideme.
"Lauri, ty vieš kam nás vezie?" Spýtam sa jej.
"Áno, ale nesmiem ti to povedať" Povie a otec sa zasmeje.
"Haló? To není fér tati." Poviem a robím urazenú.
"Vždyť už jsme tady" Povie, keď parkujeme pri bupi. (Keby niekto nevedel bupi je také ihrisko v nútri, kde sú šmykľavky atď... neviem ci je také aj v Česku ale nevadí)
"My ideme sem?" Spýtam sa.
"Jo, tešíte se?" Spýta sa otec.
"Samozrejmee" Povie Laura.
"Áno, ale nemám veci na prezlečenie" Poviem.
"Já ti vzal" Povie, keď Vystupujeme.
***
Na ihrisku robíme blbosti jašíme sa jak malé deti. Ja si užívam a nemyslím na zlé. Keď som sa rozhodla ísť na záchod som pozerala instagram a uvidela som storku otcovu kde sme spolu a smejeme sa tam. Hneď som sa usmiala a dala like na storku. Vrátila som sa za nimi a užívali sme. Večer sme sa vrátili a ja som svoje unavené slabé telo položila do horúcej vody vo vani. Nebudem klamať, chvíľku som si poplakala, ale to je normálne nie?
Po horúcej vani sa navliekam do pyžama a skáčem k otcovi na gauč. Škaredé myšlienky zahodím a užívam si naše večerné rozhovory. Potom už iba cupkám do izby a zaspávam.
Ráno sa budím s pocitom, že musím ísť do školy. Moje absencie sú neznesitelne a tak musim raz za čas do tej psychiatrie vkročiť. Pripravím sa a polospiaci otec ma vezie do školy. V škole zisťujem, že som slávnejšia než som si myslela. Po chodbách ma zdravia neznámi ľudia a chalani ponúkajú sex za peniaze. Fuj. Není moja šialka kávy. Počas hodiny skoro nevnímam a odpočítavam minúty do konca.
