Keď som sa priblížila ku skale, rozfúkalo sa. Vietor sa mi pohrával s vlasmi a priliepal mi oblečenie tesne na telo. Musela som vyzerať smiešne.
,,Ahoj!", zakričal, ,,volám sa Markus." Spolu s vetrom sa ku mne doniesla aj jeho vôna.
,,Ach Pane Bože"... zatočila sa mi hlava.
,,Ja som Amy, teší ma."
,, Rád ťa spoznávam Amy, máš pekné meno. Neprišla by si sem dole? Cítim sa ako lúzer keď kričím po celej pláži."
Na okamih som zaváhala. Prečo by som mala? Vôbec ho nepoznám. Čo ak mi ublíži?...
,,Neboj, neublížim ti." Číta mi myšlienky sakra?... Zdvihol ruky do vzduchu a založil si ich zozadu na temeno. Videla som jeho vypracovaný tricák. Črtal sa v celej svojej kráse. Tričko sa mu nadvihlo a odhalilo spodný rad tehličiek.
Zazdalo sa mi, že som pocítila vlhkosť v nohavičkách.
,,Nepokúše ma?" Ukázala som prstom na psa. Ten sa spokojne válal v piesku a nevšímal si okolie.
,,Nie, neboj, je priateľský."... Usmial sa... Božsky. Odhalil rad krásnych bielych zubov. Stavím sa, že sladkosti do jeho jedálnička nepatria. Ozvalo sa svedomie, ešte pred 2 hodinami som jedla marlenku. Veľa marlenky a čokoládový puding.
***
Zchádzala som dole po skalách na pláž. Na konci sa mi však pošmyklo a zletela som na prdel. Skvelé, trapas ako hovado. Viac som sa už snád ani nemohla znemožniť. Bleskovo stál pri mne a pomohol mi vstať.
,,Neublížila si si?"
,, Nie, vďaka, som v poriadku."
Podal mi ruku...,,Tak ešte raz, teší ma, Markus."
,,Amy."
Pribehol k nám pes, vyskočil na mňa a opäť som sa válala v piesku. Asi ostanem radšej sedieť, nech nevyzerám ako totálny magor.
,,Fuj, hnusné psisko! Heš! Ospravedlňujem sa. To je Dexter. Je priateľský, ale nie zrovna vychovaný. Páčiš sa mu. Ani sa nečudujem."
Srdce mi podskočilo. Čo tým myslel?
,,Aj on sa mi páči, je rozkošný". Usmiala som sa. Akoby mi rozumel, priskočil ku mne a oblizol mi tvár. Cítila som sa ako nový druh sliziaka, len v nadmernej veľkosti. Asi tak vo veľkosti mroža.
,,Čo ťa sem privádza?" spýtala som sa. ,, Ešte som ťa tu nevidela." Sadol si vedľa mňa. Cítila som jeho vôňu, udierala mi do nosa. Myslela som, že to nevydržím, strašne ma priťahoval.
,,Som tu prvý krát. S rodičmi a so sestrou sme sa sem prisťahovali pred pár dňami. Bývame neďaleko odtiaľto, rovno po pláži. Bývali sme v Ashtone a však otcovi sa naskytla nová pracovná príležitesť, tak sme sa presťahovali. Nemáme žiadných susedov, rodičia uprednostňuju samotu. Práve preto som sa šiel prejsť, nudil som sa. Nevieš aký som rád, že som ťa stretol."
,,Veľmi dobre poznám pocit samoty".... Vysvetlí mi niekto, čo som práve teraz zadrela?
,,Ty bývaš niekde v okolí?"
,,Áno, 15 minút cesty na Menetten street. Tiež taká samotka, aj keď susedov zopár máme, ale prídu mi ako čudáci. To isté si myslia aj oni o mne."
,,Majú snáď dôvod si to myslieť?"
,,Máš zo mňa taký dojem?"
,,Nie, prídeš mi normálna. Zuby máš všetky, oči farby mora a olivovú pokožku. Nevyzeráš ani ako upír, ani ako zombie. Myslím, že si neni cvok."
,, Pobavil si ma."
Až teraz som sa mu prvý krát pozrela do očí. Boli orieškovej farby. Mal zvláštnu iskru v oku, akoby tam svietila hviezda. Totálne ma nimi opantal.
Pokožku mal opálenú, zvýrazňovalo to jeho svaly. Usmial sa. Pery mal pekne krojené a na lícach sa mu robili jemné dimple. Srdce mi divoko bilo.
Omylom sa dotkol mojej ruky. Zachvela som sa...
