Sedela som vo vlaku. Na hlave som mala prehodenú kapucu a zapierala sa rukou. Bolo 5:00 ráno a ja som mala namierené do Midetonu, kde trvala cesta dobrých 5 hodín. O 3 mesiace si idem robiť vodičák, dúfam, že ho spravím, lebo je nuchutné jazdiť takýmito vlakmi. V ušiach som mala sluchátka, hrala mi pesníčka Tornádo.
Potichu som si pospevovala a podupkávala nohou do rytmu.
Ona je top, vie to o nej celý klub,
Tornádo od zeme po strop ....
Zavrela som oči. Spomenula som si na Markusa. Na jeho vôňu, pohyby tela. Ako krásne sa vie usmiať. Ozve sa mi dnes? Myslí aj on na mňa? Pozrela som sa na ruku, kde som mala pripnutý náramok. Bol krásny.
Zavrela som oči a nechala sa unášať tónmi.
Ona je tornádo, točí sa dokola vôkol, pred ňou len kolona slín...
,,Môžem?" dvere na kupéčku sa rozleteli a mňa strašne trhlo. Zaspala som.
Niekto vošiel dnu.
Pozrela som sa na osobu ktorá sa mi votrela do mojej dočastnej obytnej zóny.
Bol to chalan, stál predomnou, na hlave mal čiernu kapucňu, spod nej mu vytŕčali neposlušné hnedé vlasy, ktoré mal vyčesané dohora. Jeho oči na mne vyseli a až teraz som si všimla ich prenikavú zelenú farbu. Usmieval sa na mňa a ja som sa konečne prebrala z tranzu.
,,Môžem?" ešte raz sa opýtal a vyceril biele zuby.
,,Ehm, áno jasné." zakoktala som.
Chcela som sa pohnúť, zmeniť polohu, ale vyšlo zo mňa len bolestivé zasyčanie.
Kosti mi zachrapčali, cítila som seknutie v krku.
Pozrela som sa na telefón, bolo iba 6:15. To mi teda rýchlo ubieha prevrátila som oči a potichu zakliala.
Pozrela som sa na toho votrelca.
Díval sa na mňa a usmieval sa. V uchu mal čierny tunel a v obočí piercing.
Bol neuveriteľne chutný. Pozrela som sa do okna. Vonku sa už pomaly rozvidnievalo. Dala som si dole kapucu a vybrala ntb z batoha.
,,Možem vedieť tvoje meno?" spýtal sa votrelec.
,,Čo z toho budem mať?" opýtala som.
,,Moje číslo?" zaceril sa.
,,Ako vieš, či mám oň záujem?"
,,Neviem. Ak by som ťa pozval na drink, mala by si?"
Zasmiala som sa. Bol roztomilý.
Dala som si dole kapucu a v jeho očiach zbadala údiv.
,,Čo na mňa tak zízaš?" spýtala som sa ho...
,,Nedá sa prestať." nespúšťal zo mňa oči.
,,Som Amy." hlesla som.
,,Luke, teší ma." široko sa usmial.
Iba som sa na neho usmiala a pozrela do ntb. Zapnem si nejaký film, rýchlejšje mi to ubehne.
***
Sedela som na futbalovom štadióne. Vedľa mňa bola osoba, ktorá ma držala okolo pliec. Keď som sa chcela pozrieť kto to je, vždy zmizol. Keď som sa nedívala, cítila som ho tam. Zodvihla som sa. Prešla som popri sedadiel dole na striedačku. Odtiaľ som prešla na trávnik a pozerala sa po okolí. Nikde som nikoho nevidela. Trávnik bol upravený a čerstvo pokosený. Zrazu sa zaplo zavlažovanie. Cítila som drobné kvapôčky na mojej nahej pokožke. Prišla som až tesne k zavlažovaču a užívala si studené osvieženie. Otvorila som dovtedy zatvorené oči a uskočila od strachu. Za zavlažovačom, stála osoba. Nevyzerala nebezpečne, ale ani práve príliš priateľsky.
Prešla smerom ku mne. Bol to chlapec.
,,Markus?"
,,Kto je Markus?"
Bála som sa.
,,Kto si?" spýtala som sa.
Chalan si dal dole kapucu, bol to Luke. Vyzeral nádherne, už vobec nie nepriateľsky. Mal krásne oči a pekne krojené pery.
Prišiel ku mne, nahol sa k mojím perám a šepol: ,,kto je Markus?"
,,Taký pekný chlapec."
,,Je snáď príťažlivejší ako ja?" zasmial sa.
,,Neviem."
Kusol ma do pery. Mierne ma to vzrušilo. Nahol sa k mojmu uchu a oblizol mi ušný lalôčik. Striaslo ma od túžby. Vrátil sa naspäť k mojím perám a jemne sa na ne prisal. Bol to bozk plný vášne a nehy. Pritlačil si ma k sebe bližšie a stisil zadok. Zaklonila som hlavu, bozkával mi krk. Robil jemné cestičky jazykom a nechal mi tam aj cucflek na pamiatku.
,,Chcem ťa." hlesol.
,,Amy?"
,,Hm?!" trhlo ma.
,,Si v pohode?"
Pretrela som si oči, predomnou stál Luke a díval sa mi do očí.
,,Nemala by som byť?"
,,Ja len že, si zaspala a rozprávala si zo sna. Snívalo sa ti o mne?" zaskočilo mi.
,,Ehm, nie."
,,Rozprávala si moje meno a spomínala si aj nejakého Marcusa."
,,Áno snívalo." priznala som sa zahanbene.
,,A bolo to aspoň dobré?" zasmial sa.
,,Lepšie ako v skutočnosti." to už som sa smiala aj ja.
,,Rád som ťa potešil. Kam vlastne cestuješ?"
,,Do Midetonu, ty?"
,,Ja do Hamburgu. Odkiaľ si?"
,,Monterey."
,,Kecáš!"
,,Prečo by som mala?"
,,Lebo ja tam bývam tiež a nikdy som ťa tam nevidel."
,,Na akej ulici?"
,, 13 Avanue beach."
,,Ja 3 bloky ďalej Menetten street."
,,Kočka, mňa sa už nezbavíš."
,,Ako vieš, že by som chcela?" uchechtla som sa.
,,Vyrazíme sa niekedy?"
,,Oplatí sa mi to?" pozrela som na neho.
,,Nebudeš ľutovať."
Zbytok cesty prebehol v klude. Vystúpili sme, objali sme sa, vymenili kontakty a každý si išiel vlastnou cestou. Ešte na mňa chvíľu hľadel kým sa otočil a odišiel. Pripomenulo mi to Marcusa.
,,Auu!" do niekoho som vrazila.
Prichádzam s novou časťou. Nie je práve moc zaujímavá, ale musia sa občas naskutnúť aj také časti.:)..
Chcem vám poďakovať za podporu a dať do pozornosti môj nový príbeh Stay With Me.
Hlavne ďakujem za podporu namelesskristy ty kura :) :*
Poteší Vote&coment, píšte čo by ste si predstavovali. Amy s Marcusom alebo s Lukom. (Marcusova fotka bude v ďalšej časti.)
Tešíte sa na ďalšiu časť?
†Simoneatte†
