,,Máš na mňa čas?" spýtal sa.
,,Ehm...no...mm...áno mám" koktala som.
,,Ja len, že či by si nemala chuť sa stretnúť tam kde včera."
,,O 30 minút tam okay?"
,,Ok, teším sa!" zajasal a zložil.
Aj ja... Aj ja...
**
,,Ahoj Amy! Tak rád ťa vidím!"
,,Uhm, aj ja teba..."
,,Deje sa niečo?" pozrel na mňa ustarostene.
,,Nie, nie, všetko je v poriadku." Usmiala som sa.
,,Vyzeráš skvelé."
Keby si len tušil ako skvelé vyzeráš ty, pomyslela som si.
,,Ďakujem" konečne som zo seba vypľula.
,,Pôjdeme sa prejsť?" Vykročil po pláži smerom k jeho domu.
,,Včera si mi o sebe nič nepovedala, neviem o tebe skoro nič, iba to, že máš naozaj krásne tetovania. Snáď ich raz uvidím všetky."
Začervenala som sa. Tetovania mám po celom tele. Aj dole.
,,Chcel by si snáď vedieť niečo konktrétne?"
,,Rád si vypočujem čokoľvek", a vyceril tie svoje biele zuby.
Dostala som chuť mu vraziť za to, že ma takto oblbuje.
,,Tak čo ja viem, mám 17. Presťahovali sme sa sem minulý rok, lebo mojím rodičom sa zunuval život v Midetone. Rodičia sú skôr odcestovaní ako doma. Aj teraz odišli na 2 týždne. Otec vlastní firmy s luxusnými autami a mama je majiteľka MIAU magazínu pre ženy. O peniaze nemáme núdzu, tak si rodičia myslia, že keď odídu a nechajú ma tu samú s kreditkou, tak som šťastná. Občas to tak naozaj je." zasmiala som sa. ,,Avšak na jednej strane mi chýba život s nimi. Niekde spolu na stanovačke, dovolenke alebo len na prechádzke. Všetci spolu, tak ako kedysi, keď ešte toľko nepracovali. Včera som sa tešila, že odišli, niekedy mi lezú na nervy. Aj keď ich veľmi ľúbim."
,,Vidím, že si citlivá duša." poznamenal.
,,Áno a skús zraniť moje city a zakopem ťa v mori"...precedila som pomedzi zuby.
,,Hovorila si niečo?"
,,Nie, nie, ja len, že chýbajú ti priatelia?"
,,Nie. Ani moc nie. Dúfam, že si nájdem lepších ako som mal." Žmurkol na mňa.
Odpadla som...
***
Zrazu zastal, pozrel sa na mňa a len tak z ničoho nič začal utekať preč.
,,Héééj!!! Kam bežíš?!" Nahnevala som sa.
,,Ak ma chytíš, niečo ti dám"...
Ako fakt? Čo mám 10?...
,,Nebež tak rýchlo!"
Tri krát som sa potkla a najedla som sa piesku. Smial sa mi. To ma naštartovalo. Rozbehla som sa za ním a vyskočila na neho, zvalila ho do piesku a kotúlali sme sa po pláži.
,,Ty somár! Prečo sa mi smeješ?! Tu máš!" zaborila som mu hlavu do piesku.
Zhodil ma, priľahol ma tým svojím sexi telom a opäť sme sa kotúlali.
,,Lebo si roztomilá, keď sa hneváš." smial sa.
Zrazu som zacítila niečo studené a mokré na mojom chrbte. Zaliala nás vlna. V očiach mu zaiskrilo, uškrnul sa a hodil ma do mora. Pravdu povediac, nie som najlepsí plavec a tak som na neho vrieskala nech mi pomôže, lebo sa utopím. Hádzala som rukami všade naokolo. Už to začínalo byť vážne, nevládala som, svaly ma boleli, nevedela som sa zorientovať. Nečakala som, že taký kúsom od brehu to bude tak hlboké.
****
Zozadu na tele som pocítila dotyk. Ruky mi omotal okolo pása a pritisol si ma na hruď. Keď vyšiel na breh, silno ma zovrel v náručí a ustráchane sa na mňa pozrel. Rozlepila som jedno oko.
Bola som úplne premočená a oblečenie sa mi lepilo tesne na telo.
Zamračila som sa na neho.
,,Chytila som ťa"...šepla som.
Zase sa začal smiať a pritisol si ma bližšie k sebe.
,,Prečo si mi nepovedala, že nevieš plávať?"
,,Viem! Ale nie dobre." bránila som sa bez toho, aby som sa pohla. Bolo mi pri ňom úžasne.
,,Bál som sa o teba, si v poriadku?"
,,Som. Ale keď sa postavím, ty nebudeš."
,,A keby ti dám odškodné?"
Otvorila som oči a videla, ako v ruke drží škutuľku. V nej bol prívesok a na ňom zavesené krídlo, kde bolo napísané Friends. Ostala som v šoku. Nevedela som čo povedať, hlavou sa mi prehnalo kopu výčitiek. Zdvihol ruku a ukázal na zápästie. Hojdal sa na ňom taký istý náramom ale s nápisom Forever.
