Pozrela som sa mu do očí. Usmieval sa.
Celá šťastná som sa zaškerila, prehodila ho do piesku a dala mu pusu na líce. Ostal zaskočený.
,,Ďakujem! Naozaj veľmi pekne ďakujem! Ani nevieš, aká som rada!"
,,Som rád, že sa ti páči." zasmial sa.
Pomohla som mu postaviť sa a objala som ho. Jeho ruky ma ešte pevnejšie pritisli k jeho telu, až som počula ako mu bije srdce.
Bol to nádherný zvuk, krajší, ako ktorákoľvek pieseň.
,,Amy, som rád, že som ťa spoznal, naozaj. Pevne verím, že si budeme rozumieť."
Usmiala som sa na neho. Nevedela som, čo mu mám povedať.
,,Už budem musieť ísť, sestre som sľúbil, že s ňou zájdem do mesta. Už som jej o tebe rozprával a teší sa, ako ťa spozná."
,,Aj ja sa veľmi teším, koľko má rokov a ako sa volá?" spýtala som sa zvedavo.
,,Má 15 a volá sa Katniss."
,,Pozdrav ju odomňa."
,,Pozdravím. Čo keby si cez týžden prišla k nám?"
,,Nebude to vadiť tvojim rodičom?"
,,Moji rodičia budú len radi, že k nám privediem také krásne dievča."
,,Nebudú ma odsudzovať za moje tetovania?"
,,Moja mama hovorí, že každé jedno tetovanie má svoj príbeh a význam."
Usmiala som sa.
,,Môžem ťa ešte objať?" spýtal sa nesmelo.
Neodpovedala som mu, proste som sa k nemu pritúlila, akoby som ho poznala celé roky. Ešte raz som sa poďakovala za náramok a odišla som. V mojom bruchu hral orchester a lietalo milión motýľov.
Ešte raz som sa otočila. Stál na pláži a díval sa na mňa. Zakývala som mu. Odkýval, ešte chvíľu na mňa pozeral a pomaly odchádzal.
***
Stála som doma pred zrkadlom. Nahá. Prezerala som si svoje tetovania.
,,Aký majú vlastne význam?" rozmýšľala som nahlas.
Na pravej ruke som mala vytetované
" He who lives the heart will never die." (ten kto žije srdcom nikdy nezomrie) a tam fotku mojej babky. Tento citát ma vyrytý na náhrobnom kameni. Bola mi viac ako babka. Vedela o mne všetko, bola mi ako mama. Starala sa o mňa keď boli naši preč a vlastne som u nej bývala. Zomrela na rakovinu. Najskôr jej to zasiahlo prsník. Dostala sa z toho. Roky bol kľud, babka prekypovala životom a bola šťastná. Potom si zlomila ruku. V ruke sa jej spravili hrčky, neskôr uzliny. Tie sa jej dostali až pod pazuchu. Absolvovala mnoho operáci, chemoterapí a liečení. Vypadali jej vlásky, bola vychudnutá na kosť, len tá ruka bola napuchnutá. Po 2 rokoch bojovania zomrela na Vianoce. Opustila ma bez rozlúčky, bez slova. Nebola som pri nej, keď ma najviac potrebovala. Nebola som pri nej keď z nej vyhasínal život a nepovedala som jej ako veľmi ju ľúbim. Nedali mi tu šancu. Nedokážem si predstaviť ake je to umierať.
Do očí sa mi nahrnuli slzy.
Viem, že sa už netrápi, ale mne trvalo ďalšie 2 roky kým sa mi podarilo ako tam sa zbaviť najväčsej bolesti a už len s úsmevom spomínam.
Ale aj tak mi teraz stieklo pár sĺz. Zajtra pôjdem na jej hrob. Je to strašne ďaleko, ale pôjdem...
Pamätám si deň, keď som prišla domov prvý krát potetovaná. Bola to celá ruka. Mama to prežila, ba to aj obdivovala, hlavne babkinu fotku. Tatko skoro vyletel z kože a pohádali sme sa. Bolo to vtedy, keď som našla to miesto kde nikto nechodí. O pár dni som sa dala tetovať znova a už mám potetovanú väčšinu časť tela okrem nôh. Tie si dám keď budem staršia.
Tatko sa so mnou dlho nebavil. Potom to nejako rozdýchal a už si to nevšíma. Mal vojenskú výchovu a myslí si, že to platí aj na mňa ale zmýlil sa. Trocha sa zmenil. Začal ma obíjmať, venovať sa mi aspoň trocha. Znášame sa lepšie.
Aj keď nie je vlastný...
-----------------------------------------------------------
Tak, prichádzam s novou časťou, nie moc zaujímavou, ale budú na ňu nadvezovať ďalšie a ďalšie časti.:)... Taktiež by som bola rada, keby ste ma podporili vote & comentmi, veľmi ma tým povzbudíte.:).. Ešte by som chcela upozorniť na novú knihu, ktorú píšem a ktorú nájdete v mojom profile Stay With Me. Ešte len začínam, ale ak by ste ma podporili tak by som bola nesmierne rada! :).. Dúfam že sa tešíte na ďalšiu časť a ešte by som vás chcela poprosiť aby ste čekli príbeh namelesskristy No Control, ktorý začiná zaujímavo a poteší asi 1D..:D.. Ďakujem! :*
