Pri obede rozprával pán Weasley Siriusovi o Luciusovi Malfoyovi, kým Fred, Ginny a George ešte stále spievali (,,Oslobodili, oslobodili...'').,,Videl som ho, ako sa rozpráva s Fudgeom na deviatom poschodí a potom spolu išli do Fudgeovej kancelárie...''Prerušila som jeho vetu vyprsknutím od smiechu. Obaja sa na mňa hneď pozreli, že čo robím.,,Prepáčte,'' povedala som a skrývala som úsmev. ,,Ja som náhodou rozumela, že ušli do kancelárie a nie išli,'' vysvetlila som im.Sirius sa uškrnul a pán Weasley len prikývol, potom pokračoval ďalej.Kým som šla na hodinu so Snapom, sedela som v izbe na posteli a počúvala hudbu na mobile. Zrazu sa stalo niečo naozaj zlé. Niečo príšerné. Horšie ako útok Voldemorta. Tomu by nikto neuveril... no, dobre, možno trochu preháňam, ale naozaj to bolo zlé. Proste sa mi vybil mobil!! Neuveriteľné! Fajn... pokoj... nádych, výdych. Potrebujem zohnať niekoho, kto mi pomôže. Som zvedavá, či na toto existuje kúzlo, keďže v tomto mizernom dome nemajú zástrčky.Vstala som z postele, zobrala si mobil a vyšla som z izby nájsť hocikoho s prútikom. Prvé miesto, kam som zamierila bola kuchyňa. Tam boli zvyčajne všetci. Keď som vošla, tak som tam zbadala akurát len pani Weasleyovú.Hneď som aj vycúvala. Síce jedného pekného dňa zabije Bellatrix, ale pochybovala som, že mi pomôže s mobilom.Vyšla som po schodoch a z jednej izby som začula nejaký buchot. Otvorila som dvere a uvidela som Siriusa v knižnici! To sa mi určite len zdalo! A ten buchot spôsobil on, keď mu spadla taká riadne veľká kniha.,,Čo tu ty robíš?'' spýtala som sa ho prekvapene.Zrejme si len teraz všimol, že som v izbe, lebo rýchlo vzal knihu a strčil späť na policu.,,Ahoj,'' pozdravil ma akoby nič. ,,Čo ty tu?'',,Ja som sa pýtala prvá,'' poznamenala som a oprela som sa o zárubňu dverí. Zdalo sa to len mne alebo sa naozaj správal divne??,,Iba som niečo hľadal,'' povedal mi jednoducho.,,V knižnici? Prepáč, ale je to zvláštna predstava. Ty a knižnica,'' vysvetlila som mu.,,Z vlastnej vôle by som sem rozhodne nešiel,'' prikývol a pousmial sa, ale tváril sa akoby ho niekto prichytil pri čine. ,,Ale časy sa menia,'' mykol plecami.,,Aha...''prikývla som s úsmevom, ale nenápadne som ho sledovala, aby som zistila, čo chystá. ,,Hm... nemohol by si mi s niečím pomôcť?'' zmenila som tému.,,Ale iste,'' prikývol hneď, viditeľne potešený, že som zmenila tému. ,,S čím?'',,Potrebujem dobiť baterku na mobile,'' povedala som mu s úškrnom a sledovala som, ako sa zatvári.
,,Tak s tým ti zrejme nepomôžem,'' povedal po chvíli uvažovania. ,,Ani netuším, čo je to mobil,'' dodal s úškrnom.
,,No, to je pravda,'' pripustila som s úškrnom. ,,Tak... nepoznáš niečo ako... hm...''uvažovala som, ,, ...niečo na dobitie energie?'' spýtala som sa nakoniec. To by mi možno pomohlo.
,,Neviem, nič také ma nenapadá,'' povedal mi zamyslene. ,,Skús nájsť niečo v knihách, ak to tak súrne potrebuješ, '' poradil mi s úškrnom a prešiel popri mne von z knižnice. ,,Veľa šťastia,'' dodal s úsmevom a odišiel.
,,Ďakujem za pomoc,'' zamrmlala som si pre seba a išla som si hľadať knihu, kde by som našla odpoveď na moju otázku.Nakoniec som strávila hľadaním asi hodinu, kým som našla niečo použiteľné. Aj to bola kniha o tom, ako si vytvoriť vlastné zaklínadlo. ,,Takže hurá do toho,'' zajasala som ironicky.Začala som listovať sem a tam v knihe a robila všetko podľa návodu, čo bolo mimoriadne zdĺhavé. Dúfam, že výsledok bude stáť za to.Ešte asi pätnásť postupov dodržať a budem mať nové zaklínadlo... ja som skvelá. Naozaj dúfam, že z toho nevznikne niečo a lá Seamus a nevyhodím do vzduchu celý dom. To by sa mi zrejme členovia rádu nepoďakovali, aj keď Sirius určite hej.Keď som listovala v knihe, zdalo sa mi, akoby som na niečo zabudla. Len som mykla plecami a vykašľala sa na to. Určite to nebolo také dôležité, ak som na to zabudla. A určite to nebolo také dôležité ako môj malý mobil. Pozrela som naň... ležal vedľa knihy na stole, pri ktorom som sedela v knižnici.Ešte desať postupov... celkom dlho trvá spraviť nové kúzlo.Ešte sedem... som veľmi zvedavá, ako to zvládol Snape... a sakra, už viem, čo som zabudla!,,Moja hodina so Snapom!'' vykríkla som v panike a vyskočila som zo stoličky. ,,Ten ma snáď uškrtí zaživa! Počkať... to sa dá? Uškrtiť zaživa? Uškrtiť zamŕtva sa ani nedá, takže stačilo povedať, že ma uškrtí... čo to, pre Merlina, trepem? Stačí, že je po mne! Koľko je hodín? Ani to neviem, lebo nemám baterku na mobile...'' takto som si kecala so sebou a pobehovala v panike po knižnici.Nakoniec som vyšla von aj s tou knihou. Dokončím to kúzlo neskôr. Síce mi chýbalo už len málo, ale čo sa dá robiť. Cítila som sa, ako keď päť hodín sťahujem film a nakoniec mi ani nejde zapnúť.Zamierila som zas do kuchyne, aby som zistila, či je Snape ešte vôbec v dome. Dvere boli zavreté, čo sa obvykle nestáva, ale nad tým som príliš neuvažovala. Chystala som sa ich otvoriť, ale keď som sa dotkla kľučky, tak na nejaká sila hodila dozadu do steny.
Sedela som na zemi opretá o stenu, ako som tam dopadla. O malú chvíľu mi všetko došlo. Je tam stretnutie rádu a použili na dvere kúzlo. To som dopadla naozaj pekne, povedala som si ironicky v duchu. Takže, zrejme je Snape tam a určite je na mňa poriadne nahnevaný... už len to mi chýbalo ku šťastiu.Tak som tam ostala sedieť... na zemi sedím rada a rozhodla som sa počkať tam na koniec schôdze. Otvorila som si knihu tam, kde som skončila a pokračovala vo vytváraní kúzla.Ešte mi chýbali tri kroky... nedočkavo som sa dívala, čo mi vznikne.Už len jeden a mám nové kúzlo...,,No konečne!'' zajasala som radostne, keď som skončila. Hneď v tom momente som si vybrala prútik aj mobil a zamierila som naň.,,Proxillus,'' povedala som jasne a môj mobil zažiaril modrastým svetlom.,,No, aspoň nevybuchol,'' poznamenala som a odložila prútik do vrecka. Potom som skúsila zapnúť mobil a riadne som sa prekvapila, keď sa to bez problémov podarilo.Hneď som sa postavila, pustila som si svoju obľúbenú pesničku () a začala som si tancovať.,,Ja som, ale skvelá,'' hovorila som si pritom. ,,Ja som skrátka super,'' táto veta ma napadla z jednej rozprávke a hneď sa mi hodila do situácie.Ako som si tam tancovala, otvorili sa dvere kuchyne a hneď som prestala, ale hudbu som nevypla. Začali odtiaľ vychádzať ľudia z rádu. Postavila som sa ku stene, aby mohli prejsť a vypla som pesničku, ale stále som si ju potichu spievala.Práve vychádzal Snape. Prešiel popri mne akoby ma ani nevidel a ja som sa aj snažila tváriť nenápadne. Naozaj nechcem, aby tu začal po mne kričať.Celkom ako obyčajne odišiel preč a ja som si vydýchla. Fajn, toto šlo dobre. Podľa mňa ho aj tak nebaví učiť ma... aj keď elixíry.,,Tak, čo podarilo sa?'' opýtal sa ma Sirius, ktorý sa postavil ku mne.Prekvapene som sa strhla. Ani som si nevšimla, kedy prišiel. ,,Čo či sa mi podarilo?'' spýtala som sa zmätene.,,No, to s tým mobilom, či ako sa to volá,'' odvetil s úškrnom.,,Aha... no hej, podarilo sa,'' povedala som mu a usmiala som sa, pyšná na seba.,,Naozaj? Nečakal som, že v tejto knižnice nájdeš niečo na muklovské vecičky,'' poznamenal mierne prekvapene.,,Ak si to nečakal, tak prečo si mi to radil?'' opýtala som sa ihneď.,,Neviem... vtedy som na to nemyslel,'' odvetil, akoby nič, ale mala čím ďalej, tým viac som mala pocit, že niečo plánuje. Rada by som vedela, čo také. Ja to zistím, povedala som si a pokračovala som: ,,Mimochodom, našla som len knihu o tom, ako sa robia nové kúzla, takže...'',,Ty si vytvorila nové kúzlo?'' pozrel na mňa udivene.Prikývla som. ,,Nenechala by som svojho kamaráta zomrieť,'' povedala som a ukázala som mu mobil, aby to pochopil správne.,,Výborne,'' pochválil ma s úsmevom a ja som sa usmiala tiež.Obzrela som sa, lebo som začula niekoho, ako ide dole po schodoch. Uvidela som weasleyovské decká a Hermionu. Ako inak, išli na večeru.,,A inak, ako bolo na hodine so Snapom?'' pritiahol späť moju pozornosť Sirius.,,No...'' začala a zatvárila som sa nevinne. ,,Ja som bola taká zabratá do toho kúzla, že som na to akosi pozabudla.''Sirius sa len zasmial. ,,Iste, pozabudla,'' zopakoval s ironickým podtónom.,,Ale naozaj som zabudla,'' ohradila som sa s úškrnom, ,,vážne.'',,Fajn, verím ti,'' zdvihol ruky na obranu a zas sa zasmial. Potom ma chytil okolo pliec a dodal: ,,Poď, pozývam ťa na večeru.'',,Vzhľadom na to, že pani Weasleyová by ma určite nenechala bez večere, je to dosť šibnuté pozvanie,'' poznamenala som a zasmiala som sa.,,Bod pre teba,'' povedal s úškrnom a potom sme šli do kuchyne.V dobrej nálade sme vošli do kuchyne. Sirius si sadol na svoje obvyklé miesto pri vrchu stola a ja som sedela po jeho pravici.,,Čauky,'' pozdravila som Remusa, ktorý sedel oproti mne.Zdvihol hlavu a pozrel na mňa. ,,Ahoj,'' odzdravil a usmial sa. ,,Severus ťa hľadal. Kam si zmizla?'' opýtal sa ma mierne pobavene.,,Zrejme tomu neuveríš, ale sedela som v knižnici,'' odvetila som.,,A čo si tam robila?'' opýtal sa ma ani nie veľmi prekvapene.,,Niečo som vytvárala,'' povedala som neurčito a mykla som plecami. Nechcem sa tu teraz vyťahovať, že vytváram nové kúzla.,,Vážne? A čo sa ti podarilo?'' spýtal sa zaujato.Sakra, prečo to nenechá tak? pomyslela som si. Potom som si povedala, že využijem, čo som spravila. ,,Vymyslela som nové zaklínadlo,'' povedala som s úsmevom.,,Skvelé,'' usmial sa na mňa. ,,Šikovná.'',,Však mám byť po kom,'' povedala som mu potichu, aby to nik okrem neho nepočul a uškrnula som sa.S úsmevom prikývol a potom sme sa obaja venovali jedlu.Ako som smerovala do svojej izby, cestu mi zahatalo pár ľudí. Menovite to boli: Hermiona, Ron, Harry, Fred a George.,,Hm, potrebujete niečo?'' opýtala som sa ich, skrývala som prekvapenie.,,Chceme s tebou čosi prebrať,'' povedala mi Hermiona.Samozrejme, kto iný by bol hovorca, pomyslela som si.,,Jasné,'' prikývla som a zamierila som do svojej izby. ,,Poďte,'' nechala som ich vojsť prvých.Vošla som za nimi a sadla som si na posteľ. Oni tam len nervózne postávali, akoby nevedeli, ako začať rozhovor. Potom si ku mne prisadla Hermiona, nadýchla sa a začala: ,,Vieš, mám taký pocit, že... nezdá sa mi, že si Snapova dcéra.''Čakala som všetko, ale toto nie. Najprv som sa zatvárila veľmi prekvapene, ale hneď som to skryla.,,A to ste sem všetci prišli len kvôli tomu?'' spýtala som sa s úškrnom.,,Áno,'' prikývol za všetkých Harry.,,Myslím, že, ak by aj Snape mal dcéru, nebola by ako ty,'' dodala Hermiona.,,Ten by určite nemal dcéru,'' zašomral Ron.,,To je diskutabilné,'' poznamenala som a pohľadom upretým na neho. ,,Ja si myslím, že keby chcel, mohol by mať ktorúkoľvek ženu, ale to ty nemôžeš chápať.''Pozerali na mňa ako na blázna.,,No čo je? Radšej sa vráťme k téme,'' pozrela som na Hermionu. ,,Ak si myslíš, že nie som Snapova dcéra, tak koho potom?'' spýtala som sa.,,Podľa mňa skôr Siriusova,'' povedala hneď a zatvárila sa, že má pravdu. S rukami vbok som čakala, či bude pokračovať. ,,Podobáš sa na neho, vyzerá, že ťa má rád a Snape sa ti, naopak, vyhýba.'',,Hm, ja som si hneď myslela, že na to niekto príde,'' poznamenala som pomerne pokojne, prekrížila som si ruky na hrudi a oprela som sa o pelasť postele.Zrejme im chvíľu trvalo kým vstrebali význam tých slov a nakoniec na mňa len hľadeli, akoby čakali ďalšie vysvetlenie.,,Fajn, fajn,'' zas som sa vystrela a pustila som sa do vysvetľovania. ,,Ale je vám jasné, že to zostane medzi nami, že?'' Počkala som, kým prikývli a pokračovala som. ,,Máš pravdu, Hermiona, som Siriusova dcéra,'' usmiala som sa.,,Čože?'' počula som od každého.Zasmiala som sa na ich reakcii. ,,Vy sem prídete s teóriou a potom, keď sa potvrdí, tak ste prekvapení? Čo ste za ľudí?'' smiala som sa.Fred a George sa na tom mierne zasmiali. ,,To má logiku,'' povedal jeden z nich.,,Viem. Však, keď som to povedala ja,'' poznamenala som mierne namyslene.,,Takže, ak už nič viac nechcete... '' začala som potom, zdvorilo naznačujúc, aby vypadli.,,No, ani nie,'' postavila sa Hermiona, ,, maj sa.''Odišla a Ron s Harrym ju nasledovali.Pozrela som na postávajúce dvojičky. ,,Potrebujete ešte niečo?'' opýtala som sa ich.,,Áno,'' prikývol jeden. ,,Nešla by si s nami na zmrzlinu?'' spýtali sa naraz a obaja sa milo usmiali.No, neskočili by ste po nich? Takí sú zlatí!!,,Porozmýšľam o tom,'' povedala som im, keď som sa spamätala z ich úsmevom. Nestáva sa každý deň, aby sa na vás tak krásne usmievali také zlaté dvojčatá. ,,Ale myslím, že sa nám to nepodarí, ak je teraz Voldy späť.'',,Kto je späť?'' opýtal sa ma jeden. Stále neviem, ktorý je ktorý.,,Tom Marvolo Riddle alias Lord Voldemort, po mojom Voldy,'' vysvetlila som im a nenápadne som pretočila očami.Obaja sa na tom zasmiali, aj keď nemám tušenie, čo je na tom také vtipné.,,Tak, čo bude s tou zmrzlinou?'' opýtal sa ma jeden. Už ma začínalo štvať, že neviem, ktorý.,,Najprv mi poraďte, ako vás mám rozoznať,'' požiadala som ich mierne frustrovane a rozhodila som rukami.Chalani sa zas zasmiali. Očividne ich bavilo si uťahovať z ľudí a zbytočne ich pliesť. Však, inak by to neboli oni.,,Ak ti pomôžeme rozoznať nás, pôjdeš s nami?'' spýtali sa nádejne.Zatvárila som sa, že rozmýšľam, ale bola som si jednoznačne istá odpoveďou. ,,Dohodnuté,'' prehovorila som napokon a usmiala som sa. ,,Takže, ako vás mám rozoznať?'',,Povieme ti, ktorý z nás je Fred a ty skúsiš nájsť rozdiely, môže byť?'' spýtal sa ma jeden.,,Fajn, beriem,'' prikývla som, prekrížila si ruky na hrudi a pozorne som ich sledovala.,,Takže, ja som Fred,'' povedal ten, čo vyzeral o niečo vyšší ako jeho brat.No jasné!! Je vyšší!! Super!! Mám prvý rozdiel.Usmiala som sa. ,,Si trochu vyšší než George, nie?'' spýtala som sa pre istotu.,,Hééj! To som si ešte ani ja nevšimol! Ako si dovoľuješ byť vyšší než ja?'' spýtal sa naoko pobúrene a nahnevane George.Ja s Fredom sme sa na tom zasmiali. ,,No možno nie je, len mne sa to zdalo,'' povedala som mu s úškrnom.Chalani na seba pozreli a potom sa opreli chrbtom o seba. ,,Ktorý z nás je vyšší?'' spýtali sa naraz.Prišli som k nim bližšie a pozorne som sledovala, ktorý je vyšší.,,Sorry, George, ale Fred je asi o 5 centimetrov vyšší,'' povedala som im a odstúpila som.,,Do Merlina!'' zanadával George, ale usmieval sa pritom. ,,Ale keď nás už teraz rozoznáš, tak môžeme ísť na zmrzlinu.'',,A myslíte, že nás len tak pustia?'' spýtala som sa s úškrnom.,,Pravdepodobne nie,'' poznamenali obaja, akoby na to predtým ani nemysleli a zamyslene sa zamračili.,,Takže, chalani,'' začala som s úškrnom, vzali som si tašku, čo som mala dnes na prechádzke s Remusom, kde som mala peniaze a prehodila som si ju cez plece. ,,Núdzový plán je útek,'' otočila som sa naspäť k nim.Obaja sa zatvárili nadšene. ,,Súhlasíme,'' prikývli hneď.,,Teraz sa nenápadne vyparíme,'' povedala som a otvorila som dvere. Otočila som sa na nich a potichu som povedala: ,,Za mnou, vojaci.''S menším smiechom sa pobrali za mnou. Potichu som kráčala dole po schodoch a zatiaľ sme nikoho nestretli.Zrazu sa z ničoho nič, ozval hlas starej Blackovej. ,,Decká utekajú?'' zvolala dosť nahlas.,,Ticho, babi,'' zahriakla som ju potichu a ona pritom oslovení doslova zmĺkla. Ani ona nevie, že som Siriusova dcéra. ,,Neskús povedať Siriusovi, že ideme preč,'' varovala som ju a hneď som aj zatiahla závesy.Prišli sme až k dverám. Otvorila som ich a vyšli sme von. ,,Teraz rýchlo preč,'' zavelila som, ak by sa náhodou niekto díval cez okno a rozbehli sme sa na koniec ulice. Tam sme zastali.,,Videla si, ako sa zatvárila Blacková?'' spýtal sa so smiechom Fred. Už ich viem rozoznať.Zasmiala som sa. ,,To mi hovor,'' povedala som so smiechom, ale potom ma čosi napadlo. ,,Tuším, že keď to babi povie Siriusovi, že vie, že som jeho dcéra, on zistí, že to má odo mňa a potom pôjde za mnou do izby a zistí, že tam nie som. A určite si ostatní všimnú, že tam nikto nerobí rámus,'' dodala som a dívala sa na nich, čo povedia.,,Povedz, ako je možné, že ťa toto všetko nenapadlo skôr,'' poznamenal George.,,Do akcie musíš ísť s poriadnym plánom,'' dodal Fred.,,Ale čoby... Poznáš improvizáciu?'' spýtala som sa. ,,A aj tak si myslím, že keď sa vrátime, budú všetci len radi, že žijeme a nebude ich trápiť taká maličkosť, ako je útek.'',,To znie ako celkom slušný plán,'' poznamenal George a uškrnul sa.,,Ešte jedna otázka: Vy chcete ísť na zmrzlinu o siedmej večer?'' opýtala som sa ich.,,Zas nedomyslený plán , Fred,'' teatrálne vzdychol George.,,Takže musíme improvizovať,'' dodal Fred a nato sa obaja uškrnuli.Postavili sa ku mne, každý z jednej strany a ponúkli mi rameno. So smiechom som sa ich chytila.,,Tak, kamže pôjdeme, páni?'' opýtala som sa ich.,,Na prechádzku nočným mestom,'' poznamenali obaja naraz a vybrali sme sa po chodníku, zrejme bezcieľne.,,Dnes mám rande so svojím mestom. Nejdem do baru, len tak chodím. Zdravím neóny známym gestom, práve odbilo desať hodín. Ja sa dnes iba túlam, dnes mu dám iba pekné mená....'' spievala som si potichu, aby to nepočuli.,,Hlasnejšie by to nešlo?'' opýtal sa ma zrazu Fred a usmial sa.,,Nie, lebo to nemusíš počúvať,'' odvetila som s úškrnom.,,A ak chcem?'' opýtal sa nevinne.,,Chcieť je pekná vlastnosť,'' povedala som mu svoju obľúbenú vetu.,,Ale no... nedaj sa prosiť,'' pridal sa k bratovi aj George, ale ten skôr s úškrnom, než s prosebným pohľadom.Pozrela som na Freda, ktorý na mňa hľadel ako zranené šteňa, potom na George, čo sa uškŕňa. Napokon som si vzdychla. ,,Ja vás za to raz zabijem,'' zamrmlala som a ešte raz som to prespievala, čo predtým. ,,Fajn, zvyšok textu som zabudla,'' zakončila som s úškrnom.,,Fíha, celkom ti to ide,'' pochválili ma naraz.,,Ďakujem,'' povedala som im, aj keď ja som mala iný názor. ,,Mimochodom, ako to robíte, že sa vám vždy podarí povedať presne to isté?'' opýtala som sa ich zvedavo.,,Tak na to ti neviem odpovedať,'' prehovoril po chvíli premýšľania Fred.,,Asi to máme v sebe,'' dodal George.Usmiala som sa na ich spoločnej odpovedi.Po chvíli chôdze som uvidela najlepšie miesto, aké existuje na zemi. Zbadala som Deravý kotlík! Netušila som, že je tak blízko.,,Ideme!'' zavelila som hneď a ťahala tam chalanov.,,Čože?'' spýtal sa prekvapene Fred.,,Kam ideme?'' dodal George.,,Chalani, ideme do Šikmej uličky alebo do Deravého kotlíka?'' spýtala som sa namiesto odpovede.,,Šikmá ulička!'' zvolali naraz s úškrnom. ,,Aj tak si musíme vybrať miesto pre náš obchod,'' dodal Fred.Jasné, obchod, pomyslela som si, ale nahlas som povedala len: ,,O aký obchod ide?'',,Chceli by sme obchod so žartovnými predmetmi,'' povedal George a obaja s očakávaním čakali moju reakciu.,,To sa k vám absolútne hodí,'' povedala som im s úsmevom. ,,Už si to viem predstaviť. Takže, poďme vybrať nejaké dobré miesto pre ten obchod,'' navrhla som a vošli sme do Deravého kotlíka.Hneď sme vyšli von cez zadný vchod a potom sme prešli cez stenu do Šikmej uličky.Hneď som sa pobrala cez uličku smerom k miestu, kde som si myslela, že bude ich skvelý obchod.Pokiaľ si dobre pamätám bolo to číslo 94... Hej, tak to bolo... Prechádzala som popri obchodoch a hľadala nejaký dom s tým číslom. Nakoniec som ho aj našla. Vôbec to nevyzeralo ako vo filme. Bol to taký starý dom, čo vyzeral, že sa za rok, či dva rozpadne, ale dalo by sa to prerobiť.,,Čo tak toto?'' kývla som hlavou k tomu domu. ,,Kúpite ho lacno a potom parádne prerobíte,'' dodala som s úsmevom.Dvojčatá zastali a prezerali si ten dom.Ja som šla k nemu bližšie a zbadala som na okne ceduľku, ktorá hlásala: Na predaj!,,Pozrite!'' zavolala som na nich. ,,Máte šťastie, je to na predaj.''Prišli bližšie ku mne. ,,Nechápem, ako môžeš byť taká nadšená z toho,'' poznamenal George.,,Nič v zlom, ale kým by sme túto zrúcaninu zrekonštruovali, mali by sme aj 50 rokov.'',,Zas nepreháňajte,'' povedala im zamračene, ale hneď na to som sa usmiala, aby som ich dokopala ku kúpe. ,,Však to nevyzerá až tak zle...'' začala som, ale potom padla riadne veľká omietka zo steny.Chalani sa zasmiali. ,,Však sa to už rozpadáva,'' poznamenali spolu.,,Ale je to na dobrom mieste. Je to blízko ku všetkému. Akoby toto bolo centrum Šikmej uličky. Všetci musia prejsť okolo tejto zrúcaniny, ako si to nazval,'' presviedčala som ich a pri poslednej vete som pozrela na Freda, ktorý to tak nazval.,,Fajn, to je všetko pravda,'' prikývol Fred s úškrnom, ,,ale aj tak je to zrúcanina.'',,Figu borovú, je to zrúcanina. Vieš čo je zrúcanina? Veštiareň v Delfách je zrúcanina. Alebo Machu Picchu. To sú zrúcaniny, nie toto,'' vysvetľovala som im a pri tých názvoch mali naozaj nechápavé pohľady.,,Dobre, dobre...'',, ...nemusíš byť hneď nabrúsená,'' doplnil brata Fred.,,Ja vám len vysvetľujem, čo je zrúcanina a pridávam výhody tohto domu,'' poznamenala som s úškrnom. Potom som nahodila o niečo vážnejší výraz. ,,Ale teraz fakt. Ak chcete niečo dobré, tu to máte pred sebou,'' povedala som a otočila ich presne pred dom.,,Nechceš jedného dňa predávať domy?'' spýtal sa s úškrnom Fred.,,Bola by si dobrá,'' dodal George.Zasmiala sa som. Zrejme majú v povahe stále sa dopĺňať. Na to si treba zvyknúť.,,Ak ti sľúbime, že o tom porozmýšľame...'' začal Fred zrazu.,, ...necháš nás s tým už na pokoji?'' spýtal sa George s úškrnom.Zase som sa zasmiala. ,,Jasné, nechám. Myslím, že už by sme mali ísť naspäť, nie?'' dodala som, pričom som pozrela na mobil, koľko je hodín. ,,Už je skoro osem.'',,To ešte nie je veľa,'' poznamenal Fred.,,Ale mali by sme sa vrátiť skôr, než zistia, že sme odišli,'' oponovala som. ,,Aj keď, podľa mňa to už zistili.'',,No dobre, ako chceš,'' mykol plecami George a Fred len prikývol.Tak sme sa vybrali naspäť. Neponáhľali sme sa príliš. Navyše som ich ešte pozvala na ďatelinové pivo do Deravého kotlíka. Nie veľmi sa im páčilo, že ja mám platiť, ale nakoniec som ich presvedčila. Potom sme sa vracali naspäť na Grimmauldovo námestie.,,Nie, ide sa tadeto,'' presviedčal ma Fred tvrdohlavo pri križovatke.,,Ale nie... doľava,'' tvrdila som s istotou.,,Fred má pravdu,'' pridal sa k nemu George. ,,Hádam sa tu vyznáme lepšie.'',,Lenže ja nikdy nezablúdim, lebo viem, kadiaľ som prišla,'' hovorila som im, ale čo proti nim zmôžem? Pekne ma chytili za ruky a ťahali smerom, aký chceli oni.Asi po pol hodine sme prišli naspäť. Pozrela som na mobil. Bolo 20:39, čo je celkom slušný čas na to, že sme sa cestou späť trochu stratili.Vošli sme potichu dnu a hneď sme si to zamierili ku schodom.,,Kde ste, pre Merlinovej brade, boli?'' začuli sme nahnevaný hlas pani Weasleyovej.Otočili sme sa k nej s nevinnými výrazmi na tvári.,,Do kuchyne a hneď!'' rukou ukázala smerom, kde bola kuchyňa.Tak sme sa tam pekne-krásne pobrali. Vošli sme a tam boli Sirius, Remus a pán Weasley. No super! Rodinná debata.,,Dobrý večer,'' pozdravila som s nevinným úsmevom a posadila som na druhý koniec stola ako ostatný. Fred a George si sadli radšej ku mne.,,Že dobrý večer! Kde ste boli?'' opýtal sa tiež nahnevane Sirius.My traja sme pozreli na seba, že kto bude vysvetľovať.,,Tak odpoviete ešte dnes?'' pridala sa pani Weasleyová.,,Ako vás mohlo napadnúť, že sa budete len tak túlať?'' pozrel na nás Remus.,,Nechápem, prečo tu stresujete, keď viete, že sme sa boli túlať,'' nedokázala som odolať, aby som to povedala.,,Nebuď drzá,'' pokarhal ma Sirius.,,Ale veď je to pravda. Viete, že sme sa túlali a potom sa tu pýtate, kde sme boli,'' hovorila som si svoje. ,,Nie je to trochu na hlavu?'',,Dobre, ty si to chcela,'' povedal Sirius pokojne. ,,Máš domáce väzenie až do odvolania a rozlúč sa s Rokvillom.'',,Nemyslíš, že si to trochu prehnal?'' spýtal sa ho potichu Remus.,,Fajn,'' odvrkla som, ,,aj tak som už nikam neplánovala ísť a navyše v Rokville som bola už toľkokrát, že ma ani nezaujíma.'' Síce, to bolo len v mysli, ale ja mám dostatočnú fantáziu, dodala som v duchu.,,Kedy si už len ty bola v Rokville?'' spýtal sa ma Sirius s ironickým úškrnom.,,Tajomstvo,'' uškrnula som sa a zdvihla som sa. ,,Ak je to všetko, zbohom.'',,To nie je všetko,'' ozval sa Fred a postavil sa aj s bratom. ,,Mali by ste vedieť, že my sme donútili Selene, aby šla s nami,'' povedal George s pohľadom upretým na Siriusa.Práve ma napadlo, že Fred ani George sa netvária prekvapene, že Sirius mi tu niečo zakazuje. Ale zdá sa, že ostatní vedia, koho som dcéra, aj keď zrejme nato teraz nemyslia.,,Tak vy ste ju donútili?'' zvolala pani Weasleyová.,,Upokoj sa, Molly,'' ozval sa jej manžel, ,,to ťa mohlo napadnúť.'',,Podľa mňa ju veľmi nebolo treba príliš nútiť,'' poznamenal Sirius.,,Ver, že bolo,'' poznamenal Fred.,,A nakoniec nás aj ona posielala domov,'' dodal George.Pozerala som na nich. Akí zlatí, že sa ma zastali a všetko vzali na seba. Aj keď, na niečom som mala podiel aj ja. Napríklad, ja som ich pozvala do Deravého kotlíka.,,Ale bola to naša vina,'' pokračoval Fred, ,,veď kto by odolal nášmu šarmu?'',,Jasné, nikto by neodolal,'' prikývla som s úškrnom. Potom som pozrela na ostatných. ,,Už môžem ísť? Aj tak som už dostala trest. Navyše si myslím, že Fred a George nedostanú žiadny, lebo je toto je prvý raz v histórii, čo vzali na seba vinu, takže vyviaznu bez problémov. Však, ako vždy,'' vysypala som a mykla plecami. Pritom na mňa všetci prekvapene pozreli. ,,Tak, keď sa nemáte k slovu, dobrú noc.''A odišla som z kuchyne. Prišla som k obrazu starej Blackovej, odtiahla som záves.,,Vy ste nás prezradili!'' obvinila som ju skôr ako stihla, čo i len ceknúť.,,Ja nie! Ako sa opovažuješ obviňovať ma?'' zvreskla, dobre, že som neohluchla.Začula som, že sa niekto blížil, ale nevenovala som tomu pozornosť.,,Každý môže niekoho obviniť,'' poznamenala som nahnevane, ,,a je len na obvinenom, či sa ubráni.'',,Nechcela by si byť právnička? Išlo by ti to,'' povedala jedovato.,,A vy by ste nechceli prestať všetko ničiť?'' spýtala som sa ironicky. ,,Však ste už mŕtva?'',,Čo sa tu deje?'' spýtal sa Sirius, ktorý prišiel spolu s ostatnými z kuchyne a ešte sa dotrepali aj zvyšné decká.,,Ja nikomu neničím život!'' zvolala Blacková. ,,Blackovci predsa dávajú životu zmysel.'',,Jasné,'' prikývla som ironicky, ,,dovoľte nech sa zasmejem. Ha-ha. V ktorom storočí žijete? Och, prepáčte, nežijete, ste len blbý obraz.'' Už som naozaj začínala byť nahnevaná. Viac než predtým. ,,Dala by som vás spáliť!'',,Svoju vlastnú starú mamu?'' pozrela na mňa mierne šokovane.,,Aj nevlastnú,'' odvrkla som. ,,Nič v zlom, babička, ale aj obrazy od Piccasa mám radšej a to už je, čo povedať, keďže ho neznášam.'',,Ako ma môžeš neznášať, keď ma ani nepoznáš?'' opýtala sa, akoby som ju nejako veľmi urazila. Dobre, urobila som to, ale aj ona stále každého uráža.,,A vy prečo neznášate každého v tomto dome?'' oplatila som jej rovnakou mincou. ,,Ani vy ich nepoznáte.'',,Ale oni nie sú ani len Blackovci, ani čistokrvní,'' poznamenala namyslene.Ostatní sa ani neozvali, len sledovali náš pekný rozhovor.,,Ani lord Voldemort nie je čistokrvný,'' povedala som rovnako namyslene.Najprv sa zatvárila prekvapene, ale potom zase povýšenecky. ,,Čo ty už len o ňom môžeš vedieť.''Zhlboka som sa nadýchla a spustila: ,,Narodil sa 31. Decembra 1926 v sirotinci. Vtedy zomrela jeho matka, čarodejnica. Tá bola zaľúbená do jedného mukla a tak mu dala elixír lásky. Deti v sirotinci sa ho báli, lebo im robil zle pomocou mágie. Potom šiel do Rokfortu, kde bol mimoriadne snaživý a najlepší študent. Proste úbohá malá sirota, ktorá prejavovala obrovské nadšenie pri štúdiu mágie.''Tak toto som trochu prehnala, ale nevadí.,,Ako toto vieš?'' spýtali sa úplne všetci naraz.,,A ešte bol aj hrozne pekný,'' dodala som zamyslene. ,,Naozaj fešák. Prečo len nežijem v dobe jeho mladosti?'' dodala som potichu.,,Čože??'' spýtali sa mierne prekvapene a absolútne šokovane.,,Hádam by si nechcela... no, stretnúť sa s Riddlom?'' spýtal sa ma Harry.,,Povedz, že ty nie,'' poznamenala som a nadvihla obočie. ,,Však, už aký pekný bol... kedysi, keď ešte mal nos a vlasy.'',,Prepáčte, že ruším,'' ozvala sa Blacková a vôbec neznela, že by ju niečo mrzelo, skôr to znelo, akoby ju hnevalo, že som na ňu zabudla. Otočila som sa k nej. ,,Ešte stále som sa neobhájila, pani sudkyňa,'' povedala ironicky.,,Lenže, madam Blacková, potrebujete právnika,'' hrala som jej hru a pripadala som si ako totálny blázon. ,,Ak si ho nemôžete dovoliť, súd vám ho pridelí. Fajn.. toto by stačilo. Cítim sa ako idiot. A okrem toho, ak sa tak veľmi chcete obhajovať, tak zajtra. Ja už naozaj chcem ísť spať,'' dokončila som a už skutočne som sa pobrala do postele a išla spať.Dnešný deň bol dlhý a hlavne ten koniec.
