"Hovor, ako bolo?" spýtala sa ma hneď Alex, len čo som vošla do izby."Dobre, je zo mňa triafačka," povedala som jej veselo a ona na mňa nechápavo hľadela. Čo sa to dnes deje s tými ľuďmi naokolo? "Čo je?""Ty si... nebola s nimi?" spýtala sa ma."S kým?" teraz som zas ja nechápala."Predsa s dvojičkami," vysvetlila a posledné slovo povedala trochu tichšie, pre istotu."Však som ti hovorila, že idem na výber hráčov," dívala som sa na ňu a ukázala na metlu, čo som mala v ruke."Ja som si myslela, že to je tajný kód pre rande s dvojičkami."Odložila som si metlu pod posteľ a pozrela na ňu. "Tak za prvé, nie je to nikdy rande. Za druhé, tajný kód? To myslíš vážne? A za tretie, prečo by som nemohla ísť na výber?""Aby som ti odpovedala po poradí: Za prvé, ak ideš niekam sama s nejakým chalanom, je to rande, hlavne v noci. Za druhé, vždy musíš mať tajný kód, ak robíš niečo tajné a za tretie, prečo by si vôbec chcela ísť na výber?""Za prvé, nie je to rande, ale kamarátske stretnutie. Za druhé, ja nepotrebujem žiadne tajné kódy, na to mám, očividne, teba a za tretie, mňa to náhodou veľmi baví.""Za prvé... dobre, už s tým presťaňme, bolí ma z toho hlava," zasmiala sa Alex a ja som sa k nej pridala, lebo tento rozhovor bol naozaj na smiech."Ale s tým tajným kódom máš možno pravdu," prehovorila som, keď sme sa dosmiali. "Keby si mi pomohla, mohla by som sa s nimi stretávať aj cez deň, nielen v noci a mohla by som sa poriadne vyspať," hovorila som zamyslene."Tak pŕ," stopla ma, skôr ako by som mohla povedať niečo ďalšie. "Ak sa s nimi budeš stretávať aj cez deň, chcem aj ja!" vyhlásila.Prekvapene som na ňu hľadela. "To naozaj?""Čo si taká prekvapená? Iba preto, že som Slizolinčanka, ešte nemusím nutne nenávidieť Weasleyovcov. A hlavne nie takích pekních a vtipních ako sú oni dvaja," dodala s trochu zasneným úsmevom.Usmiala som sa na ňu tiež. "Ja viem.""Takže, pôjdeme s nimi dve zajtra o tretej?" spýtala sa ma a prekvapila ma tým, ako to mala presne naplánované. Ako nejaká strelená pubertiačka, čo naháňa One Direction."Dobre, dohodnem sa s nimi," prehovorila som, keď som si to premyslela."Jaj, skvelé!" potešila sa Alex a skočila mi okolo krku.Objala som ju tiež a vtedy vošli do izby Janet a Rosalie."Vy tu máte group hug a nás nepozvete?" spýtala sa Janet veselo a aj s Rose nás objali."Baby, vám šibe, to dúfam viete," poznamenala som, keď som už ledva dýchala od objatia."Tá pravá sa ozýva," povedala mi Rose, keď sme sa pustili.
Po večeri som išla nájsť dvojičky. Alex sa postarala o Janet a Rose, aby ma nehľadali. O Pansy som si nerobila starosti, tá by ma aj tak nehľadala.Sledovala som Freda a Georgea odkedy vyšli z Veľkej siene. Myslím, že si to všimli, lebo zrazu zabočili do jednej chodby, kam takmer nikto nechodí."Čaute," pozdravila som ich, keď som k nim prišla."Ahoj," odzdravili naraz. "Potrebuješ niečo?" dodal Fred."Máte zajtra čas o tretej?" spýtala som sa ich hneď, aby som sa tu nemusela dlho schovávať."Určite si ho vieme urobiť, ak povieš prečo," poznamenal George s úškrnom."Pretože túlať sa po hrade v noci mi nedovolí spať," vysvetlila som im.Obaja sa zatvárili, že o tom premýšľajú."A ty by si sa s nami radšej túlala cez deň?" opýtal sa George."Keď ťa s nami môže hocikto vidieť?" pridal sa Fred. "Alebo dokonca nás s tebou?" dodal s úškrnom od ucha k uchu."Haha, veľmi vtipné," zazrela som po ňom škaredo."Nedívaj sa tak na mňa, si Snapova dcéra," povedal rýchlo Fred. "Pokazila by si nám reputáciu."Za toto som ho udrela päsťou do ramena."Au, to bolo za čo?" spýtal sa ma nechápavo, zatiaľ čo jeho brat sa smial."Dobre, stretneme sa zajtra," povedal mi George skôr, ako sme ja a Fred mohli začať ďalšiu výmenu názorov. Stáva sa nám to akosi často."Super, ahoj zajtra," ukončila som naše stretnutie a pobrala sa preč. "Mimochodom, príde aj moja kamoška!" zakričala som za nimi ponad plece a rýchlo zmizla skôr, ako to ich mozgy stihli spracovať.
V sobotu poobede sme sa s Alex pripravovali na túlačku s dvojičkami."Vieš vôbec ktorý je ktorý?" opýtala sa ma Alex, keď sa mi hrabala v skrini, aby si našla niečo na seba."Viem," povedala som jej a sledovala ju, "ale neviem, prečo sa hrabeš v mojej skrini a nie vo svojej.""Pretože ty máš viac sexy tričiek ako ja," odpovedala mi. "A aj nohavíc a sukien a svetrov a všetkého," dodala a pokračovala v robení neporiadku v skrini aj v izbe."Za prvé, hovoríš hlúposti a za druhé, ak to neupraceš, tak nepôjdeš nikam," povedala som a myslela som to smrteľne vážne."Selene, nechcem ťa desiť, ale ozýva sa tvoje mamské ja," odvetila Alex, pričom sa tvárila, akoby mi oznamovala, že mám rakovinu.Iba som sa uškrnula a hodila po nej hrebeň, ktorým som sa práve česala. "Ja to myslím vážne, ja to nechcem po tebe upratovať. Viem, že by som to urobila aj keby si to neurobila ty, ale to len preto, lebo by som očakávala, že to dokážeš aj sama.""Sel, si v poriadku?" pozrela na ustarane Alex."Prestaň si zo mňa robiť srandu," ohriakla som ju. "Radšej sa už obliekaj, lebo to ešte zmeškáme.""Ale ja neviem, čo si obliecť na rande," vyhŕkla zúfalo."Za prvé, ešte stále to nie je rande a za druhé, máš tu dva šatníky," pozerala som sa na ňu nechápavo."Namiesto toho, aby si po mne hádzala tie svoje múdrosti a hrebene, tak mi pomôž niečo vybrať a môžme ísť," povedala mi vážne a dala si ruky vbok, pričom čakala, čo spravím.Len som si povzdychla a zohla sa k tým veciam, ktoré ležali na zemi. "S tebou je to niekedy ťažké... dúfam, že to vieš," povedala som jej s menším úškrnom. Pri nej sa nedalo neusmievať."Ja viem," prikývla a sadla si na moju posteľ, čakajúc na oblečenie.Po pár minútach som jej dala úzke džínsy, čierny top a tmavočervený sveter s v-čkovým výstrihom."Spokojná?" spýtala som sa jej a postavila som sa."Sely, ja ťa milujem," skočila mi znovu okolo krku celá šťastná."Toto beriem, ako áno," poznamenala som a obúvala som sa."A čo moje topánky?" spýtala sa Alex, kým sa obliekala."Čo s nimi?" nechápavo som sa na ňu pozrela."Aké si mám dať?" vysvetlila mi a tvárila sa, akoby som bola idiot.Zase som si len povzdychla a začala som jej hľadať nejaké topánky. Nakoniec som jej dala moje obľúbené červené conversky."Môže byť?" hodila som jej ich."Čokoľvek, čo vyberieš je skvelé... Ako to robíš?" spýtala sa ma, kým sa obúvala."Prestaň s takými komplimentami, lebo budem namyslená," uškrnula som sa na ňu.Alex sa len zaškerila a vyplazila na mňa jazyk."Môžme už ísť?" opýtala som sa jej potom."Jasné, poďme," prikývla, tak som sa pobrala k dverám. "Počkaj ešte!" zastavil ma jej hlas."Čo zas?" obzrela som sa."Ešte nemám urobené vlasy a nie som namaľovaná a nemám ani náušnice, ani náhrdelník, či náramok, nemám nič," hysterčila.Zhlboka som sa nadýchla, schmatla ju za ruku a ťahala ju preč z izby."Ani sa nepokúšaj odporovať," varovala som ju vážne. "Zaklínadlá a kúzla ma učil najlepší človek, aký len mohol, na to nezabúdaj," povedala som jej, pričom som dúfala, že bude mať na mysli Snapa.Podarilo sa mi to, lebo až kým sme nevyšli z klubovne, tak neprotestovala."Ja viem, že to nemám spomínať... ale, sakra, pozri sa na moje vlasy," začala, keď sme kráčali hore po schodoch. "Vyzerám, akoby som sa práve zobudila."Pozrela som sa jej na vlasy, ale stále som ju nepúšťala, aby mi neušla. "Nechápem, prečo toľko vystrájaš," povedala som jej, keď sme išli po chodbe. "Náhodou, vyzerajú celkom dobre.""Sel, čo je to s tebou?" opýtala sa ma a ja som nechápavo zvraštila obočie. "Najprv sa prejavuje tvoje mamské ja a teraz tvoje chlapské ja."Vyprskla som do smiechu. "Moje chlapské ja?""No áno... však si ma nenechala poriadne sa upraviť... stále len poď už, vyzeráš dobre, bla, bla, bla," vysvetľovala mi."Ale vyzeráš naozaj dobre," prehovoril niekto a keď sme sa obzreli, zbadali sme naše dvojičky.Alex sa, samozrejme, hneď začervenala.
