Konečne. Konečne. Konečne ju po toľkých rokoch znovu uvidím! Moju malú Selene. Už určite nie je až taká malá. Pamätám sa, akoby to bolo iba včera, keď som ju videl naposledy.Spolu s Dumbledorom sme sa premiestnili do Seleninej izby. Museli sme na to použiť deluminátor, keďže sme nevedeli, kde presne sa nachádza. Celkom ma prekvapilo, že Dumbledore ju chcel vrátiť do nášho sveta práve teraz. Predsa len, začína vojna a ona nemá ani potuchy, kto je alebo kto sú jej praví rodičia. Mierne ma znepokojovalo, že sa to dozvie práve dnes v noci. Pre Merlina, bol som nervóznejší ako keď čakal na jej narodenie a to už je čo povedať, lebo podľa toho, čo mi povedal James, som musel byť maximálne mimo.Ocitli sme sa u nej v izbe a všade vládla tma. Zrazu som počul, že sa asi zobudila, lebo sa posadila a objavilo sa akési malé svetlo. Následne nás pravdepodobne zbadala, lebo vykríkla."Upokoj sa," povedal jej Dumbledore a ona ostala potichu.Vstala z postele a prešla k stene, následne sa v izbe rozľahlo svetlo a ja som ju uvidel prvý raz po toľkých rokoch. Mal som chuť ísť k nej a objať ju, ale zdržal som sa. Asi by si myslela, že som blázon, keby ju objal úplne cudzí človek, ktorý sa zrazu objavil v jej izbe. Dobre, toto naozaj znie akoby som bol psychopat.Asi ani sama Selene neverila, že sme tam, lebo sa uštipla do ruky, aby sa o tom presvedčila."Au," zjojkla od bolesti, asi to trochu prehnala."Si v poriadku?" nedalo mi, aby som sa nespýtal.Dívala sa na mňa ako na zjavenie, ale nakoniec prikývla."Počúvaj," začal zrazu Dumbledore, "viem, že nás nepoznáš, ale je dôležité, aby si šla s nami."Nič lepšie si nemohol vymyslieť? Toto povedať 15-ročnému dievčaťu po tom, ako som jej vlámeme do izby? Dumbledore ma naozaj udivoval. Alebo sa totálne zbláznil."Fajn," prehovorila Selene a ja som už naozaj nevedel, či sa mi sníva alebo naozaj tak rýchlo súhlasila."Som rád, že si tak rýchlo súhlasila," usmial sa Dumbledore a ja som sa už radšej k tomu nevyjadroval. "Prosím ťa, zbaľ sa!"Selene neváhala ani sekundu a začala baliť nejaké veci do tašky a hlavne samé knihy. Dúfal som, že nie je jedna z tých knihomoľov ako Remus. Síce, gény sa asi nezaprú, čo? Po tom, ako mala všetko zbalené, premiestnili sme sa naspäť na Grimmauldovo námestie."Ako ti je?" spýtal sa jej Dumbledore a ja som na ňu ustarane hľadel. Kde sa to vo mne berie? "Na ten pocit si treba zvyknúť," dodal."Dobre," odpovedala, "ale myslím, že by som dala prednosť metlám," dodala a ja som sa už ani nepozastavoval nad absurdnosťami tejto situácie.Netušil som síce, ako to myslela, ale radšej som to ani vedieť nechcel. Posadila sa ku stolu v kuchyni, kde už sedeli Snape a Remus. Ja a Dumbledore sme si sadli tiež."Takže," začal Dumbledore, "zrejme chceš vedieť, prečo sme ťa sem priviedli."Selene iba bez slova prikývla."Si tu, lebo by si mala vedieť, že tvoji rodičia nie sú tvoji rodičia," povedal jej hneď pravdu a ja som mal chuť mu na to niečo povedať. Nemôže to predsa len takto na ňu vybaliť.Doslova jej padla sánka od prekvapenia, ale rýchlo sa spamätala. To bolo obdivuhodné.Dumbledore bez okolkov pokračoval: "Tvoju matku totiž zabil Voldemort."Tak toto už bolo naozaj priveľa na jedného. Selene na nás iba bez slova hľadela."A tvoj otec je Sirius Black," dokončil Dumbledore a ukázal na mňa."To nemôže byť pravda," vytisla zo seba Selene po chvíľke. Zdalo sa mi, že každú chvíľu môže odpadnúť, ale udržala sa pokope. So mnou by to už asi dávno seklo."Toto musí byť sen," pokračovala a ja som cítil mierne sklamanie. Síce na druhej strane som ju úplne chápal.Selene sa ešte asi trikrát uštipla, akoby sa chcela prebrať z nočnej mory, čo ma ešte viac trápilo."Tak toto dievča sa mi páči," ozval sa zrazu Snape s úškrnom a pozrel na Dumbledora. "Čo tu vlastne robím ja?""To by som aj ja rád vedel," poznamenal som nahnevane a začal som vstávať zo stoličky, aby som ho vyhodil, ale zastavil ma Remusov hlas."Pokoj, Sirius," povedal. On vždy vedel, že som horkokrvný.Znovu som si sadol a zadíval sa na Selene."Veď ma nepoznáš, tak prečo je také zlé, že som tvojím otcom?" opýtal som sa trochu zronene.Chvíľu nepovedala nič, iba mlčala."Aha," pochopil som. "Zrejme máš radšej svojho druhého otca.""To určite," poznamenala ironicky a zasmiala sa, čo ma totálne vykoľajilo. "Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala šesť," pokračovala, "a odvtedy na mňa otec kašľal."A sakra, toto je zlé. Jeden otec ju už poriadne sklamal a ja som sa objavil po 14 rokoch. Toto bude ťažké."Podľa minulého času usudzujem, že už ťa má radšej," snažil sa zlepšiť situáciu Remus, ale mal som pocit, že to nebude pravda.Selene sa iba znovu zasmiala, čo potvrdilo moju teóriu. "To iste. Ani netušíte, ako veľmi sa mýlite," povedala nám. "O tri roky na to sa zabil."Ach, jaj, je to stále lepšie a lepšie."To je mi ľúto," povedal jej Remus a až vtedy ho napadlo predstaviť sa jej. "Mimochodom, ja som Remus Lupin.""To s otcom ma netrápi," povedala mu. "A inak, ja som Susan Johnsonová.""A k tomu sa chcem ešte dostať," ozval sa Dumbledore, ktorý si toto celé asi užíval. "V skutočnosti sa voláš Selene Blacková. A práve preto si tu aj ty, Severus," otočil sa na Snapa."Aj tak nechápem," poznamenal Snape."Ty toho veľa nevieš," neodolal som."Trafený Sirius sa vždy ozve," poznamenala Selene a ja som sa k nej zvedavo otočil. A všetci ostatný tiež. Toto dievča ma asi nikdy neprestane prekvapovať."To dievča sa mi páči čím ďalej, tým viac," ozval sa Snape a Selene sa na neho usmiala!Pre Merlina, čo sa to tu deje?Pozrela sa na mňa a prehovorila: "Skutočne budem rada, ak budem môcť mať iného otca než toho trkvasa," usmiala sa a ja som jej úsmev opätoval."Mením názor," povedal Snape. "Čo tu robím?""Selene musí začať chodiť do Rokfortu a keďže doteraz nechodila na žiadnu čarodejnícku školu, do konca prázdnin sa musí všetko naučiť," odpovedal mu Dumbledore.Chúďa dievča, to bude mať čo robiť. Síce som stále nechápal, ako do toho spadá Snape. Hádam len Dumbledore nechce, aby ju učil?! To nedovolím!"Takže ju mám učiť?" opýtal sa Snape. Merlin, tomu to ale pomaly zapína."Ty aj Remus," odvetil Dumbledore. "Sirius," otočil sa na mňa, "myslím, že by bolo dobré, aby sme zmenili tvojej dcére aspoň priezvisko.""Tak s tým súhlasím," prikývol som. Asi by som neprežil, keby ju na Rokforte odsudzovali kvôli mne."Prečo?" spýtala sa Selene."To je na dlhšie vysvetľovanie," povedal som jej iba, "zajtra ti to poviem.""Dobre," prikývla a zívla."Koľko máš rokov?" spýtal sa jej Dumbledore.Dopekla, však on via koľko má. Čo tým sleduje?"Pätnásť," odvetila Selene."Takže ju doučíte všetko až do 5. ročníka. Zajtra nakúpime všetky potrebné veci," pokračoval akoby oznamoval počasie. "A okrem toho jej zmeníme meno na Snapovú a bude tvojou dcérou, Severus," otočil sa na neho.Cítil som ako mi vrie krv v žilách. Okamžite som sa postavil, až stolička padla na zem. "Nikdy!" zavrčal som ako to dokáže len animágus, ktorý sa mení na psa. Tak toto zachádza už priďaleko. Dumbledore bude mať so mnou viac problémov ako mal doteraz, ak toto myslí vážne."Výnimočne s tebou súhlasím," prikývol Snape. "Ja sa nebudem starať o JEHO dcéru."To sú dvaja proti jednému. Neverím, že som na jednej lodi so Snapom. Všetci sme pozreli na Selene, že čo na to povie. Síce, asi o tom veľa nevie, ale hádam si všimla, aký je Snape idiot.Ona sa otočila na Dumbledora a povedala iba: "Ďakujem."Následne som videl iba, ako padá dozadu a omdlieva. Ešte dobre, že ju Dumbledore stihol zachytiť skôr, akoby padla na dlážku. Aj tak ho teraz neznášam!"Myslíte si, že je to dobrý nápad, aby sme predstierali, že Selene je Snapova dcéra?" opýtal som sa zrazu Dumbledora a ustarane som pozoroval svoju dcéru ako leží na posteli."Je to môj najlepší nápad, ver mi," odpovedal mi riaditeľ a bolo mu počuť na hlase, že sa usmieva.Občas som ho naozaj nechápal, ale musel som mu veriť. Síce, jeho nápady takmer vždy skončili smrťou niekoho, kto mi bol blízky. Dúfal som, že tentoraz to schytám ja a nie Selene.
