Celú nedeľu som strávila väčšinou v knižnici. Dostali sme príšernú kopu úloh. Netušila som, kde bola Alex, ale bola som rada, že nebola so mnou. Niežeby mi vadila jej spoločnosť... to nie. Ale ak sa mám učiť, nemôžem byť s ňou, pretože to by som sa naučila asi toľko ako Hermiona na hodinách veštenia.Snažila som sa napísať prácu pre McGonagallovú, ktorá bola asi najnáročnejšia. Pokračovala som úlohou z Elixírov, čo mi pripadala jednoduchá. Pravdepodobne, to bolo rovnako ako s matikou. Ak sa ti to zdá jednoduché, robíš to zle. Veľmi som dúfala, aby to v tomto prípade neplatilo, lebo by ma Snape roztrhol ako žabu a použil ako prísadu do nejakého jedu. Začala som pracovať na úlohe z Astronómie, keď som si uvedomila, že za pol hodinu mám metlobalový tréning. Vzala som svoje veci, požičala si zopár kníh, ktoré budem potrebovať a ponáhľala sa do svojej izby.Keď som vošla, sedela tam iba Rosalie na svojej posteli a tiež si písala nejakú úlohu."Hľadala ťa Alex," oznámila mi, ani nezdvihla pohľad od učebnice."A kde je teraz?" spýtala som sa jej, kým som si odkladala svoje veci na posteľ a brala si svoju metlu."Vravela, že ide na nejaké rande," mykla plecami Rose.Ja som pri tej odpovedi, zastala na polceste k dverám. "Povedala ti s kým?" otočila som sa späť k nej.Rose zvraštila čelo, akoby sa pokúšala spomenúť si. "Myslím, že nie," povedala nakoniec. "Ale mám ti odkázať, že si požičala od teba pár vecí." Vtedy sa na mňa pozrela. "A ty ideš kam s tou metlou?"Prekvapila ma jej otázka. "Och, tebe som ešte nepovedala, že som v družstve?" spýtala som sa viac-menej rečnícky."To naozaj?" opýtala sa, očividne, sa tešila. Iba som na to prikývla, aj ja celá šťastná. "Tak veľa šťastia. A gratulujem.""Vďaka," usmiala som sa na ňu. "Prepáč, že som sa ti o tom nezmienila skôr.""V pohode," usmiala sa na mňa tiež a vrátila sa k úlohám.Vtom vyšla z kúpeľne Pansy. "Aj ja by som ti mala zaželať veľa šťastia," uškrnula sa. "Budeš ho potrebovať viac ako si myslíš.""Myslím, že si poradím aj bez toho, vďaka," odpovedala som jej milo. "Bye, Rose," pozdravila som ju a odišla z izby.Cestou von z klubovne som stretla môjho náhradníka, Ogdena. Podľa mojich super-spoľahlivých informácii to bol štvrták. Na to, že bol mladší odo mňa, bol vyšší než ja, čo sa mi často nestávalo."Ahoj," pozdravila som ho, ako sme kráčali von z hradu a navyše sa mi podarilo aj usmiať na neho.Prekvapene sa na mňa pozrel, akoby si ma najprv nevšimol."Ahoj," odvetil, keď ma zaregistroval a nervózne mi opätoval úsmev."Ja nehryziem," uškrnula som sa na jeho reakcii."Tým si nemôžem byť istý," odvetil. "Hlavne, keď tvoj otec je netopier z podzemia," dodal a vzápätí si zakryl rukou ústa, akoby neveril tomu, čo práve povedal. "Teda... mal som na mysli..." začal koktať, aby to nejako zachránil.Ja som sa začala smiať. "Och, to je v poriadku. Ja viem, ako vyzerá," povedala som mu veselo. "Neboj sa, ja mu to nepoviem," dodala som a jemu viditeľne odľahlo.Cestou k ihrisku sme sa ešte trochu rozprávali. Zistila som, že jeho prvé meno je Wesley."Neskutočne sa mi páči tvoje meno," povedala som mu, keď sa priznal, že ho neznáša."Naozaj nechápem prečo," poznamenal.Tréning prebehol v podstate fajn, keby na mňa Montague neustále nekričal. Ale zas na druhej strane, ho za to nemôžem viniť. Priznávam, že moje dorážačka nie vždy letela jemu do rúk, ak viete čo tým myslím. Dobre, dobre, poviem to... Snažila som sa ho trafiť s ňou do hlavy! Tie jeho roky skúseností sa poznačili na jeho reflexoch, čo mi skazilo plány. Keď sme sa vracali naspäť do hradu, bola už tma.Sadla som si do klubovne ku krbu a snažila sa dokončiť tú úlohu o mesiacoch Jupitera na Astronómiu. Príliš ma to nebavilo, ale nakoniec som napísala dosť na to, aby som neprepadla. Teda, aspoň dúfam, že to Sinistrovej bude stačiť. V knihách nebola často spomenutá, preto si myslím, že by som vám mala povedať, že je to skvelá profesorka. Niečo ako McGonagallová a Flitwick dokopy. Naozaj bola férová, trochu prísna, ale vedela udržať v triede príjemnú nenapätú situáciu, čo bolo super. Mám pocit, že sa stáva mojou obľúbenou profesorkou na škole. Možnože budem kvôli nej študovať Astronómiu... Dobre, to už trochu preháňam a hlavne, zas odbieham od témy. Nechápem, prečo toto ešte niekoho baví čítať.Ale zas späť k téme... Čo to vlastne bolo? Moja nedeľa! Hm, toto vás asi nezaujíma. Nič mimoriadne sa nestalo, robila som si len úlohy a potom išla spať s pocitom, že som asi na nejakú zabudla...O pár dní neskôr som sa od Alex dozvedela, že začala randiť s Fredom! Samozrejme, len tajne. Keďže Fred tu poznal každú tajnú chodbu, nebol to pre nich problém. Ale zas na druhej strane, bol to problém pre mňa. George bol často sám a to sa mu nepáči. Nechápala som prečo, však Fred už predtým určite chodieval často na rande... Však ktorá by ho nechcela, nie?Začal október a tak s tým prišiel aj víkend v Rokville. A, samozrejme, nezabudnime spomenúť, že vtedy vznikla Dumbledorova armáda. Ako prvé som si spomenula na Georgea. Teraz aspoň bude častejšie s Fredom. Alebo nie? Hm, ktovie... uvidíme, ako to skončí.Išla som do Rokvillu s Janet, Rosalie a s Alex. Tá by síce bola radšej s Fredom, ale to by bolo asi podozrivé.Baby sa mi snažili poukazovať každý jeden zašitý kút dediny a ja som z toho bola nadšená."A nakoniec, Tri metly," oznámila Janet, keď sme boli už všetky štyri premrznuté.Ja viem, bol len začiatok októbra, ale ak sa celý deň flákate v tej zime, trochu to zanechá následky. Šli sme do Troch metiel viac než nadšene.Sadli sme si k jednému stolu uprostred a objednali si ďatelinové pivo."Bude ti to chutiť, uvidíš," presviedčala ma Janet s úsmevom."To ma neprekvapuje," uškrnula som sa na ňu."Čo je s tebou?" spýtala sa Rosalie a hľadela na Alex, ktorá sa neustále obzerala alebo pozerala na dvere."Tipujem, že hľadá Freda," poznamenala Janet."Ja som si zas sto percetne istá, že ho hľadá," dodala som a zasmiala sa spolu s ňou."Alex," oslovila som ju a dotkla sa jej ramena. "On tu nie je."Alex sa ku mne otočila. "Ako vieš? Možno ešte príde."Iba som prikývla, nechcela som jej hovoriť, že viem kde teraz je. To by asi nedopadlo dobre.Pomaly sa blížil náš prvý zápas s Chrabromilom. Ani nemusím pripomínať, ako často a tvrdo sme trénovali, že nie? Lebo to bolo naozaj v každom počasí. A ešte stále mali moji spoluhráči čas vymýšľať plány, ako bojkotovať Chrabromil.Deň pred zápasom, sme sedeli všetci v klubovni a sledovala som ich, ako vymýšľajú tú trápnu pesničku o babráckom Chrabromile a hlavne o Ronovi."A nebolo by lepšie len tvrdo trénovať namiesto vymýšľania týchto hlúpostí?" prerušila som ich zrazu a všetci sa na mňa pozreli.Mali na tvári taký výraz akoby som povedala niečo naozaj bláznivé a potom sa začali smiať."Okey, asi máš pravdu," ozval sa zrazu kapitán a ostatní stíchli. "Choď pekne trénovať a toto nechaj na nás, chlapov."Iba som sa na neho uškrnula a postavila som sa. "Dobre, aj tak mám pocit, že tvoja stratégia je na nič."Montagueovi zamrzol úsmev na tvári. "Ak sa ti nepáči, nemusíš byť v tíme. Nie je ťažké nájsť za teba náhradu," vyhlásil chladne."Tak to by som si pozrela," poznamenala som. "A aj to, ako by si to vysvetľoval môjmu otcovi," dodala som. Nechcela som toto vyťahovať, ale tak trochu si to zaslúžil.Radšej nepovedal už nič a vrátil sa k tej hlúpej pesničke.Tak a teraz to na čo ste všetci tak dlho čakali. Náš, a hlavne môj, prvý zápas s Chrabromilom.V šatni sme sa prezliekli do našich habitov. Ja som bola už celé nedočkavá, ako to dopadne. V knihe vyhral Chrabromil, ale som zvedavá, ako to dopadne teraz. Pravdepodobne, rovnako, čo?Vzali sme si metly a vyšli na ihrisko. Kapitáni si podali ruky, vysadli sme na metly a madam Hoochovú zapískaním odštartovala hru.Vypustili lopty a štrnásť hráčov vyletelo do vzduchu."A je to Johnsonová... Johnsonová s prehadzovačkou, to je hráčka! Už roky to hovorím, ale aj tak so mnou nechce chodiť..." ozýval sa hlas Lee Jordana."JORDAN!" zakričala profesorka McGonagallová."... to len tak pre zábavu, pani profesorka, zvýši to zaujímavosť - vyhla sa Snapovej, obišla Montaguea, je... au - zozadu ju zasiahla dorážačka, ktorú odrazil Crabbe - Montague chytá prehadzovačku , Montague mieri naspäť nad ihrisko - krásna dohadzovačka od Georgea Weasleyho triafa Montaguea do hlavy, ten púšťa prehadzovačku. Zachytila ju Katie Bellová. Katie Bellová z Chrabromilu prihráva dozadu Alicii Spinnetovej a Spinnetová preč..."Komentár Leeho Jordana sa rozliehal po štadióne a ja som sa snažila získať prehadzovačku, ako to len šlo, pričom som sa musela uhýbať dorážačke. Och, či to bola haluz hrať metlobal!Moji drahí spolufakultovci pod nami spievali tú hlúpu pesničku."... uskakuje pred Snapovou, vyhýba sa dorážačke - to bolo o chlp, Alicia - a davy toto milujú, len ich počúvajte. Čo to vyspevujú?"Lee sa odmlčal a vtedy sa na slizolinskej tribúne ozvala pieseň hlasnejšie a zreteľnejšie.Weasley všetko zbabral,k víťazstvu nám nahral.Slizolin mu ďakuje:Weasley je náš kráľ!Narodil sa na smetisku,púšťa loptu na ihrisku.K víťazstvu nám nahral,Weasley je náš kráľ!"... Alicia prihráva naspäť Angeline!" kričal Lee a ja som si bola istá, že sa snaží prekričať tú pieseň. "No poďme, poďme, Angelina - vyzerá to, že už musí prekonať iba strážcu! STRIEĽA! ... Aááách!"Náš strážca prehadzovačku chytil, hodil ju mne. Uháňa som s ňou preč, kľučkovala medzi Katie a Aliciou a spev zdola silnel a silnel tým viac, čím som bola bližšie k Ronovi."... Snapová má prehadzovačku, mieri k bránke, je mimo dosahu dorážačky a pred ňou je iba strážca..."Zo slizolinskej tribúny sa zdvihla mohutná vlna spevu:Weasley všetko zbabral,k víťazstvu nám nahral!"A to je prvá skúška nového chrabromilského strážcu Weasleyho, brata odrážačov Freda a Georgea. Sľubný nový talent v tíme - do toho, Ron!"Ron sa s roztiahnutými rukami prudko spustil dolu, prehadzovačka mu však prekĺzla pomedzi ne a preletela rovno cez strednú obruč jeho bránky."Slizolin dáva gól!" ozval sa Leeho hlas uprostred ovácií a piskotu davu pod nimi. "Takže Slizolin vedie desať nula - smola, Ron."Slizolinčania vyspevovali ešte hlasnejšie."... prehadzovačku má zase Chrabromil a Katie Bellová si to šinie ihriskom..." udatne kričal Lee, hoci spev bol teraz taký ohlušujúci, že sotva počul sám seba."... zase je to Snapová," reval Lee, "tá prihráva Puceymu, Pucey obchádza Snpinnetovú, no tak poďme, Angelina, dostaneš ho - ukazuje sa, že nie - to bola pekná dorážačka od Freda Weasleyho! - vlastne od Georgea Weasleyho, och to je jedno, skrátka, od jeného z nich, a Snapová púšťa prehadzovačku, Katie Bellová - ech - ju púšťa tiež - takže prehadzovačku má slizolinský kapitán Montague, berie ju a letí nahor, no tak, Chrabromil, zastavte ho!"Slizolinčania stále spievali z plného hrdla. Ale na druhej strane, má to istú výhodu, celý týždeň budú ticho od toľkého spevu!"... Pucey sa znova vyhol Alicii a mieri rovno k bránke. Zastav ho, Ron!"Z chrabromilskej strany sa ozval hrozný povzdych a zároveň s ním nové výkriky a potlesk Slizolinčanov. Dole na tribúne som postrehla tvár Pansy Parkinsonovej, stále hneď vpredu a dirigovala našich fanúšikov.Zatiaľ sme viedli dvadsať nula.Ron potom pustil ďalšie dva góly. Obaja stíhači sa snažili čo najskôr chytiť ohnivú strelu."... Katie Bellová z Brabromilu uniká Puceymu, vyhýba sa Montagueovi, pekný obrat, Katie, a prihráva Johnsonovej, Angelina Johnsonová preberá prehadzovačku, minula Sanpovú a mieri k bráne, poďme, Angelina - CHRABROMIL SKÓRUJE! Je to štyridsať desať pre Slizolin a Pucey má prehadzovačku, Pucey prihráva Snapovej, Snapová Montagueovi, Montague naspäť Puceymu - zasiahla Johnsonová, Johnsonová preberá prehadzovačku, prihráva Bellovej, to vyzerá dobre - chcel som povedať zle - Bellovú zasiahla dorážačka od Goyla zo Slizolinu a znovu má prehadzovačku Pucey..."Už som ani nevnímala tú hlúpu pesničku.Zrazu sa všetci dívali na Harryho, ktorý zamieril dolu, Draco sa okamžite spamätal a naháňal ho. Harry práve chytil ohnivú strelu, keď ho zasiahla dorážačka do chrbta. Obzrela som sa na Crabbea, ktorý ju po ňom vypálil."Ty si totálny magor, vieš o tom?" zahučala som na neho.Následne som pristála pri ostatných spoluhráčoch.O pár minút som zbadala, ako sa Draco, Harry, George a Fred mlátia hlava-nehlava. O chvíľu tam stáli aj profesorka McGonagallová a madam Hoochová."Vy ste sa zbláznili?" zakričala som na nich.Draco ležal na zemi, stonal a z nosa mu tiekla krv. George mal napuchnutú peru a Freda museli všetky tri triafačky ešte stále držať. Crabbe sa v úzadí rehotal.Po zápase sme všetci hráči sedeli u Snapa v pracovni."Nikdy v živote som nevidel tak nehanebné správanie," začal pomaly a zlovestne potichu. "To, že sme zas prehrali s Chrabromilom vám nestačilo, všakže? Rozhodli ste sa to zakončiť krásnou a hlavne hlúpou bitkou na muklovský spôsob.""To nebola moja chyba," ohradil sa Draco. "Potter a tí dvaja Weasleyovci sa na mňa vrhli, všetci to videli..."Snape sa už-už nadychoval, že ho preruší, ale ja som bola rýchlejšie."Och, nehraj sa na nevinniatko, nepristane ti to!" zvolala som a postavila sa oproti nemu. "Určite to nebolo bezdôvodne a teraz sa hráš na úbohú obeť! Naozaj nechápem, že ťa kvôli tomu ani trochu netrápi svedomie. A som si istá, že toto celé neskončí bez toho, aby sme neprišli o dobrých pár bodov," vtedy som sa pozrela na Snapa. "Teda, aspoň si to myslím a dúfam v tom," potom som sa zas otočila na neho. "Ty si úplný debil! A to som si sľúbila, že nebudem nadávať.... ďakujem pekne, kvôli tebe som porušila svoj sľub," dokončila som sarkasticky a zas si sadla na svoje miesto."Ďakujem, Selene," pozrel na mňa Snape ironicky. "Ale myslím, že poučovať študentov je mojou prácou.""Prepáčte," povedala som sarkasticky. "Môžem ísť?""Nie," zamietol hneď a pozrel na nás všetkých. "Odísť môžu všetci, okrem teba a pána Malfoya."Neveriacky som si povzdychla a prekrížila si ruky na hrudi, kým všetci ostatný s pozdravom odišli."Ak už nemôžem odísť, prosím, mohli by sme to urýchliť," ozvala som sa otrávene. Naozaj sa mi tam nechcelo sedieť. "Prosím," dodala som znovu.Snape si len povzdychol. "Asi je to dobrý nápad... Mám aj lepšie veci na práci, ako riešiť takéto hlúpe detské roztržky. Strhávam za to Slizolinu 50 bodov a vy," ukázal na Draca, "si odpykáte dvojtýždňový trest. Môžete ísť, pán Malfoy."Draco vyzeral, že má námietky, ale nakoniec prikývol. "Dovidenia, pane," pozdravil aj on a odišiel."A ja stále nemôžem odísť?" spýtala som sa a úplne som zabudla, že by som sa s ním nemala takto rozprávať, keď som tu sama."Najprv si vyjasníme jednu vec," začal zas tým svojím tónom, pri ktorom by sa aj Voldemort bál."Ja viem, ja viem," prerušila som ho. "Správala som sa nevhodne, však? Ja viem, to...""A prerušuješ ma!" skočil mi do reči.Mala som nutkanie povedať, že aj on mňa, ale nemala som dosť odvahy. "Ospravedlňujem sa," pípla som namiesto toho."Nabudúce nech sa to už nestane," upozornil ma stále zlovestne."Sľubujem," prisľúbila som."Fajn, môžeš ísť," prepustil ma a ja som konečne mohla ísť.Zdalo sa mi, že som sa z toho dostala dosť ľahko, ale aj tak som z neho stále mala zimomriavky.
