Netušila som, ako alebo kedy sa vstávalo v Rokforte. Našťastie, to vyzeralo tak, že nás všetky v izbe budí Rosalie, jedna z mojich nových spolubývajúcich. Ešte boli v izbe so mnou Janet, Alexandra a na moje sklamanie aj Pansy. Neviem prečo, ale jej meno je asi najdivnejšie, aké som kedy počula.Nejako sa mi podarilo vyliezť z postele hneď, ako ma Rosalie zobudila. Rýchlo som si vzala uniformu a habit a šla som do kúpeľne. Rovnako rýchlo som sa pripravila na dnešný deň, aby ostatné baby neboli nervózne z toho, že by som mala byť dlho v kúpeľni.Keď už boli všetky baby hotové, rozhodli sme sa pobrať na raňajky. Pansy nás nepočkala a odišla hneď. Zrejme sa jej nepáčilo, že som s ňou v izbe. Môže si byť istá, že ani ja som tým nebola veľmi nadšená."Nič si z toho nerob," povedala mi Rosalie a chlácholivo ma potľapkala po pleci. "Ona je len..." zmĺkla, zrejme nevedela, čo presne Pansy je."Mne je to úplne fuk," uškrnula som sa trochu. Ja som si z niečoho takého nikdy nerobila ťažkú hlavu."A fakt je Snape tvoj otec?" prerušila náš rozhovor Janet a tvárila sa pritom nesmierne zvedavo.Iba som sa na tom zasmiala. "Aj zázraky sa dejú," poznamenala som so smiechom. "Občas."V celkom dobrej nálade sme vošli do Veľkej siene a ja som urobila jednu zásadnú chybu - nesledovala som cestu sem, takže dnes určite zablúdim!Išli sme si sadnúť k slizolinskému stolu, pričom som bola celkom stredobodom pozornosti. Nemusela som príliš namáhať sivú mozgovú kôru, aby som prišla na to prečo.Posadili sme sa približne do stredu stola a začali raňajkovať. Snažila som sa sústrediť len na svoj tanier s praženicou. Je ťažké jesť, keď sa vám všetci snažia vyjesť jedlo očami priamo z vás.Po pár minútach ma to prestalo baviť, tak som sa postavila."Ak sa na mňa neprestanete pozerať, začnem po vás niečo hádzať," povedala som im tak, aby ma počul každý v mojej blízkosti. "A dajte si pozor, nie som dobrá v mierení, takže môžem trafiť hocikoho."Zdalo sa, že to zabralo, aj keď pár letmých pohľadov sa mi ešte ušlo. Aspoň to neboli trápne zízačky.O ďalších pár minät začal medzi nami chodiť Snape a rozdával nám rozvrhy. Keď prišiel ku mne, zas sa všetci dívali na nás."Ďakujem," poďakovala som mu, keď mi podal môj rozvrh a ešte som sa aj žiarivo usmiala.Venoval mi jeden obyčajný pohľad a pobral sa ďalej.S mojimi novými kamoškami som sa vrátila do izby, aby sme si vzali veci na dnešný deň./pozn.aut.: Keďže sa tu objavuje aj Selene Black, môj rozvrh je úplne iný než ten, ktorý nájdete v knihe HP a Fénixov rád. Všeobecne mám pocit, že celý fanfiction bude mať iný dej ako Fénixov rád./Prvé dve hodiny sme mali Transfiguráciu, kde sa nič špeciálne nestalo... teda, nie dosť na to, aby som vás tu tým nudila.Lenže potom nasledovala hodina Obrany proti čiernej mágii. Škoda, že sme ju nemali s Chrabromilom, lebo to by sme sa zabavili. Takto to skončilo čítaním akejsi hlúpej učebnice, ktorej meno som sa ani neobťažovala zapamätať.Aj tak som robila niečo iné, než čítala... Všeobecne rada čítam, ale teraz som si len hlúpo listovala v učebnici, akoby som si pozerala obrázky, ktoré tam aj tak neboli.Nakoniec som zastavila na prvej kapitole a len som hľadela do knihy, pričom som sa pohrávala s retiazkou medailónu, čo som dostala od otca.... Ešte stále mi pripadá divné premýšľať o Siriusovi Blackovi ako o mojom otcovi. A pritom je ním už vyše mesiaca... teda aj viac, ale tak dlho o tom viem aj ja.Iba som sa ak zamyslene pozerala po triede, keď som zachytila pohľad Alex, ktorá najprv pozrela na učebnicu, potom zas na mňa a prevrátila očami. Potichu som sa uškrnula a jemne pokrútila hlavou... Ach, Alex.Mám fakticky šťastie, že sú so mnou na izbe tri jediné normálne Slizolinčanky. Ešte sme sa síce dlho nerozprávali, ale zdá sa mi akoby som ich poznala už večnosť."Vďakabohu," povedala som si potichu, keď už konečne zazvonilo a skončilo toto mučenie. Neviem, ako vydržím na takejto nudnej hodine celý jeden školský rok.Potom nasledovala hodina Aritmancie, ale tam chodila len Janet a Rosalie. Tak som sa pripojila k Alex a Draco sa pridal k nám."Okej, čo ideme robiť?" opýtala som sa cestou z učebne a pozrela som sa na nich oboch.V tej chvíli sa k nám prirútila Pansy a hneď si ukradla Draca."Uvidíme sa neskôr," pozrel na nás, zatiaľčo Pansy sa na nás uškŕňala."Ja ju tak neznášam," poznamenala Alex, keď boli preč.Zasmiala som sa na tom. "To sme dve.... Tak, čo podnikneme?"Alex sa na chvíľu zamyslela. "Mohli by sme ísť von, prejsť sa," navrhla a mykla plecami. "Kým je dobré počasie.""Súhlasím."Vyšli sme von na nádvorie školy a začali sme sa tam len tak prechádzať."Čo najradšej robievaš?" opýtala som sa Alex, kedže som ju chcela lepšie spoznať.Tá otázka ju trochu pekvapila. "Asi tomu neuveríš, ale fakt ma neskutočne baví kreslenie," odpovedala mi."Vážne? To je super," povedala som nadšene."Preto si sa tak potešila, lebo aj ty kreslíš alebo si chceš objednať portrét?" spýtala sa s úškrnom."Ani jedno, ani druhé. Len mám rada ľudí, čo kreslia. Divné, čo?" pozrela som na ňu a zasmiala som sa."To teda je divné," súhlasila so smiechom.Prišli sme práve k jazeru a sadli sme si k nemu."A čo rada robíš ty?"Nad týmto som fakt musela premýšľať. "Neviem... milujem počúvať hudbu a občas aj čítať," povedala som nakoniec. Samozrejme, zamlčala som, že milujem čítať HP fanfiction. "A rada sa túlam po nociach," dodala som so smiechom."Tak to sme dve.""Raz sa spolu pôjdeme túlať," navrhla som a skúsila som rukou, aká je voda v jazere."Aj viackrát," zasmiala sa Alex a šplechla na mňa vodu.Úplne ma to prebralo a šokovalo. "Ty mrcha," uškrnula som sa a vrátila jej to.Začali sme malú jazernú vojnu z brehu, ktorú sme skončili až keď zazvonilo. A, samozrejme, sme boli celé mokré."Mali by sme ísť," vyhlásila Alex."Akú máme vlastne hodinu?"Alex si vybrala rozvrh z tašky, rýchlo si ho prezrela a potom si ho zas odložila."No, tak čo?" spýtala som sa, keď nič nepovedala."Dievča moje zlaté," oslovila ma, ako sme kráčali späť. "My sme mŕtve.""Ja som si myslela, že len mokré," zasmiala som sa."To je to, čo nás dostane do hrobu," vyhlásila a ja som na ňu nechápavo pozerala. "Za päť minút máme elixíry. Nemôžeme tam prísť takéto mokré. Snape nás stiahne z kože.""Dobre, sme mŕtve," pripustila som. "Čo keby sme nešli na hodinu?" navrhla som a mykla plecami.Alex na mňa vytreštila oči. "Žartuješ, všakže?""Samozrejme," pretočila som očami. "Nie som samovrah."Kráčali sme dole do žalárov, keď ma Alex zrazu zastavila. "Počkaj, mám nápad.""Spusť.""Si predsa jeho dcéra, nie? Môžeme povedať, že nás niekto hodil do jazera.""Na to nie sme dosť mokré," namietla som."Tak nás niekto oblial," vymyslela si."A kto?" pozrela som na ňu skepticky a dala si ruky vbok."Ja neviem... napríklad Weasleyovci," povedala a rozhodila rukami. "Tí stále niečo vyvádzajú.""Ani sme ich dnes nevideli," namietla som znova."No a čo?" mykla plecami Alex, akoby to bolo jedno.Potiahla som ju za rukáv, aby sme šli ďalej, lebo by sme ešte aj zmeškali."A čo keby sme len prišli, sadli si a robili akože sa nič nestalo?" navrhla som a sledovala, čo na to povie."Môj nápad bol lepší. Toto nám pri Snapovi neprejde," povedala skľúčene.Iba som sa na ňu uškrnula, ako sme sa blížili k učebni. "Som predsa jeho dcéra."Po tomto vyhlásení sa Alex na mňa tiež uškrnula a s kľudom Angličana sme kráčali k učebni, pred ktorou už čakali naši spolužiaci Slizolinčania a Chrabromilčania.Prišli sme k Janet a Rosalie."Čo sa vám stalo?" spýtala sa hneď Rosalie.S Alex sme sa pozreli na seba."Nič sa nám nestalo," prehovorila som."Čo by sa malo stať?" dodala.Janet a Rosalie si vymenili nechápavé pohľady."Viete o tom, že ste celé mokré, však?" spýtala sa opatrne Janet, akoby sa bála, že sme sa zbláznili."Isteže o tom nevieme," povedala jej Alex, na čo sa obe na nás pozerali, akoby sme sa skutočnezbláznili.A všetci ostatní si to tiež mysleli.My dve sme sa len zasmiali, keď k nám prikráčala Pansy spolu s Dracom a jeho dvomi poskokmi."No, to som veľmi zvedavá, čo vypustíš z úst tentoraz," povedala som jej, keď už bola pri nás. Som tu len druhý deň a už ju neznášam.Pansy sa na nás iba uškrnula, ako obyčajne. "Ja nie som tá, čo vyzerá akoby jej strčili hlavu do záchoda."Začala som sa smiať, čo každého vyviedlo z mieri. "A chcela by si?" spýtala som sa medzi smiechmi.Pansy vyzerala, že sa na mňa vrhne, zatiaľčo Alex sa so mnou smiala a po chvíli sa pridali aj Janet s Rosalie."Smiem vedieť, čo je tu také smiešne?" ozval sa zrazu za nami hlas profesora Snapa.Všetci sa prestali smiať, iba ja som akosi nemohla. Snape mi venoval jeden zo svojich chladných pohľadov. Snažila som sa upokojiť, aby som mu vedela odpovedať."Pre... prepáčte," dostala som zo seba nakoniec. "To len Pansy nám tu rozprávala jeden vtip, ktorý nebol vôbec vtipný a to je to vtipné na tom."Snape len nadvihol obočie. "A prečo ste so slečnou Karmanovovou celé mokré?" spýtal sa a prepichoval nás s Alex pohľadom."Lebo nám bolo teplo," odvetila som mierne sarkasticky. "Pane, kým sa tu bavíme o zbytočnostiach, uniká nám čas z hodiny."Nepáčil sa mi jeho nový pohľad "extra-zlý-profesor", ale pustil nás bez ďalších zbytočných slov dnu a naša dvojhodinovka mohla začať.Začal, samozrejme, kázňou o tom, aké dôležité a sakra-ťažké sú skúšky VČÚ a popritom je ešte schopný robiť narážky na neschopnosť Chrabromilčanov. On je proste osobnosť.Potom sme išli robiť upokojujúc elixír. Vždy ma udivovalo, že Harry a Ron sa stále sťažovali na to, aké to je ťažké. Sakra, dostaneš postup napísaný na tabuľu a len robíš, čo je tam napísané... čo je na tom ťažké? Je to ako varenie.Ale aj tak sa mi hodilo, že som toto už robila cez prázdniny, tak nám to s Alex šlo od ruky.Konečne sme vychádzali z učebne. Bolo tam také teplo pri tých kotlíkoch, že po troch minútach sme boli s Alex úplne suché. Ako som šla s Rosalie, Janet a Alex preč, niekto mi poklepal po pleci. Otočila som sa a tam bola Pansy a jej banda. Pokrútila som hlavou."Prepáč, myslím, že sme nedokončili náš rozhovor," povedala sladko."Prepáč, myslím, že trpíš výpadkami pamäte," odvetila som jej. "Skončili sme. Maj sa dobre, princezná."Otočila som sa späť dopredu a zabudla na celú Pansy-otravu."Baby, som hladná," vyhlásila som. "Poďme jesť."Sadli sme si k neskorému obedu."Takže, prečo ste boli mokré?" opýtala sa Janet."Lebo sme špliechali po sebe vodu z jazera," odvetila som, akoby to bola tá najobyčajnejšia vec na svete.Baby sa na tom len zasmiali."Vidím, že vy dve ste sa našli," poznamenala Rosalie s úsmevom.Ja a Alex sme na seba pozreli a zasmiali sme sa. "To teda áno," povedali sme naraz.Po obede sme išli do klubovne. Plánovali sme urobiť si úlohy. Cestou tam som sa zrazu ozvala: "Choďte napred, ja neskôr prídem." A potom som sa vyparila preč jednou bočnou chodbou.Potrebovala som sa chvíľu prechádzať sama.Ale to mi dlho neydržalo. Prešla som asi štyri chodby, kým som uvidela profesora Dumbledora."Práve teba hľadám, Selene," povedal, hneď, ako ma uvidel.Prekvapene som prišla bližšie k nemu. "Kvôli čomu?" opýtala som sa."Poď so mnou, potom ti poviem," odpovedal mi a tak som sa pobrala za ním do kancelárie."Takže, čo odo mňa potrebujete?" spýtala som sa znova, keď sme prišli do kancelárie.Dumbledore si sadol za svoj stôl a podal mi akýsi list."Sľúbil som, že ti dám toto," povedal, keď som si ho brala. "Prečítaj si ho tu, pre istotu."Celkom zvedavo som otvorila list a pustila sa do toho.Selene,takže Slizolin, čo? Naozaj zaujímavé. Musím uznať, že som to vôbec nečakal. Ale na druhej strane, je jedno, v akej si fakulte, kým si v bezpečí.Dávaj si pozor na Slizolinčanov. Síce pochybujem, že by si skúsili niečo na "Snapovu dcéru", ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Nezaškodí mať oči na topkách a byť vždy v strehu. Možno začuješ niečo zaujímavé medzi nepriateľmi.TichošľapP.S. Nikdy, opakujem nikdy nepovedz svojej starej mame, v akej si fakulte.P.P.S. Námesačník ťa pozdravuje."Zdá sa, že Slizolin ho dosť zožiera," poznamenala som s menším úškrnom a pozrela som na Dumbledora. "Čo mám urobiť s tým listom? Spáliť ho?""To nie je zlý nápad," odvetil, aj keď ja som to myslela skôr ako vtip.Mykla som plecami a hodila list do kozubu."Vadilo by vám vziať mu moju odpoveď?" opýtala som sa s úsmevom."Myslím, že by som to prežil."Dumbledore mi podal pergamen a brko s atramentom a dovolil mi sadnúť si za jeho stôl. Rýchlo som sa pustila do písania, takže to asi bde vyzerať trochu nečitateľne.Najdrahší Tichošľap!Slizolin sa mi zatiaľ celkom páči, ďakujem za opýtanie :DA, neboj sa, "Snapova dcéra" sa o seba vždy vedela postarať. Taktiež vie, čo má a čo nemá robiť. Je mi ľúto, ak ťa to sklame, ale určite nehodlá robiť slizolinskú špiónsku zradkyňu fakulty.SeleneP.S. Ospravedlňujem sa, ak to znie trochu ostro a drzo.P.P.S. Tiež ho pzdrav.P.P.P.S. Kobúk bol za Chrabromil, ale presvedčila som ho - ešte raz prepáč.Dala som list Dumbledorovi a pobrala som sa naspäť do klubovne. Vážne ma čakala ešte hora úloh. Ale nesťažujem sa - príliš. Veď predsa, kto by nechcel robiť čarodejnícke domáce úlohy v Rokforte, nie?
