Čím viac sa blížili skúšky VČÚ, tým viac som sa učila a tým menej času mi zostávalo na čítanie Blackovskej kroniky a na vymýšľanie plánu, aby som záchranila môjho otca. Stávalo sa pre mňa jednoduchším nazývať ho mojím otcom a nie Siriusom, čo ma trochu znepokojovalo. Znamenalo to totiž, že sa na jeho viac naväzujem a tým horšie bude pre mňa, ak o neho prídem. A navyše v tej knihe o smrti, čo som kúpila v Rokville, boli samé hlúposti. Vôbec mi nepomohla. Po prečítaní som mala chuť hodiť ju predavačovi do hlavy. Alebo najlepšie spisovateľovi. Za taký brak vyhodiť peniaze!Aspoň, že sa už skončila metlobalová sezóna. Skončili sme síce na druhom mieste, ale aj to bolo niečo. Samozrejme, Chrabromil vyhral pohár a Slizolinčanom to vadilo najviac, ale VČÚ aj MLOKy nás dosť zamestnávali, aby nám ani len nenapadlo mstiť sa. Jedine šiestaci na to mali čas, ale tí neboli vôbec kreatívni.Vôbec na nič som nemala čas. A to som si myslela, že čarodejnícke skúšky budú jednoduchšie. Ako sa ukázalo, veľmi som sa mýlila. Ani som netušila na čo som sa mala viac sústrediť, či na školu alebo na otca. Ja viem, poviete si, že otec je dôležitejší ako škola. Len som nevedela, či je to tak aj pre mňa. Predsa len, ja som nikdy nemala poriadneho otca ako ostatné dievčatá, ktorým som to vždy závidela. A zas som bola na hranici, nevedela som sa rozhodnúť, čo skôr. Začínala som sa cítiť ako nejaká vysokoškoláčka, ktorá žije len vďaka dostatku kofeínu.Ráno som sa ledva dotrepala do Veľkej siene na raňajky, taká som bola unavená z nočného učenia sa. Cestou sa mi stalo niečo naozaj nečakané. Pristavil sa pri mne Lee Jordan."Ahoj," pozdravil ma a ja som prekvapením zastala. "Čo taká unavená?"Asi po pár sekundách som vykoktala "ahoj" aj ja a zvláštne sa na neho dívala. Snažila som sa prísť na to, prečo sa mi vôbec prihovoril. Odkedy sme sa stretli vo vlaku na začiatku roka (neverím, že je tomu už desať mesiacov), tak sme sa vôbec nerozprávali."Mám veľa učenia," odpovedala som mu na otázku a unavene som si prehrabla vlasy. "A ty čo sa tváriš tak skleslo?" spýtala som sa na oplátku, lebo naozaj vyzeral menej veselo ako obyčajne.Ale on nad tým iba mávol rukou. "Ale to nič... Blížia sa skúšky, čo?" opýtal sa, ale určite to myslel len tak rečnícky, preto som čakala, čo ďalšie má na srdci. "Fred a George ti želajú veľa šťastia... a aj tvojej kamarátke Alex," dodal rýchlo a už sa zberal preč, akoby ho niečo odstrašilo.Tak Fred a George? Hm, ďakujem, chalani, ale myslím, že budem potrebovať viac ako len šťastie. Na druhej strane, ma prekvapilo, že si spomenuli aj na Alex... Divné!"Nestačí, že máš smolu na rodinu, ale musíš sa aj stretávať s Chrabromilčanmi," ozval sa niekto za mnou a keď som sa otočila, uvidela som, ako sa blíži Malfoy.Áno, dobre ste si všimli. Už to nie je Draco, už je to Malfoy. Sakra, a to som si myslela, že je trochu rozumnejší. Alebo sa aspoň nebude správať ako decko. Povzdychla som si. Očividne som sa mýlila. Aké to prekvapenie.Mala som sto chutí ho ignorovať, ale to by asi nedopadlo dobre. Nevadí."No, vieš, povedala som si, že keď už môj život nestojí ani za knut, tak ho úplne zničím," odpovedala som mu sarkasticky.Vďaka, boh sarkazmu, že existuješ! Síce, na druhej strane, je dosť pravdepodobné, že zomriem kvôli tomu, že budem sarkastická v nesprávny okamih. Napríklad zoči-voči smrťožrútovi.Na moje prekvapenie (zase), sa Malfoy iba usmial. "Milujem tvoj sarkazmus," povedal mi a pokračoval v ceste.To dneska každému šibe? Alebo mám halucinácie z nedostatku spánku? Fred želá Alex veľa šťastia s VČÚ a Draco... teda Malfoy sa na mňa kľudne milo usmial a chválil môj sarkazmus! Pre Merlina, potrebujem spánok!Vošla som do Veľkej siene a sadla si k stolu. Nemala som príliš chuť na nič, ale dala som si aspoň hrianku."Čo si taká skleslá?" spýtala sa ma Rose, ktorá sedela vedľa mňa.Usmiala som sa na ňu. "Tomu sa hovorí únava, moja milá," odpovedala som jej a položila som si hlavu na ruky, ktoré som mala na stole."Vieš o tom, že máš šťastie?" spýtala sa a ja som na ňu nechápavo pozrela. "Máme teraz dvojhodinovku Dejín mágie.""A to je moje šťastie?" stále som to nechápala.Rose sa iba zasmiala a zdvihla ma na nohy, aby sme sa dotrepali do triedy. "Vidím, že sa naozaj potrebuješ vyspať. A to môžeš na Dejinách," vysvetľovala mi cestou do učebne."Tak to by nešlo. Ja potrebujem počúvať profesora," odmietla som hneď.Ona si snáď robila zo mňa srandu! Za tri dni ma čakali skúšky a ona by mi pokojne dovolila spať na hodine! To je neslýchané!Vošli sme do triedy tesne pred zvonením. Spočiatku som sa naozaj snažila počúvať Binnsa, ale nespala som skoro celú noc... a ešte aj ten jeho hlas. Proste, zaspala som asi po 5 minútach a to je môj osobný rekord. Väčšinou mám problémy zaspať.Pondelok začal so skúškami VČÚ. Z knihy to nie je jasné, ale vedeli ste o tom, že každý deň máme skúšku z jedného predmetu? Po celé dva týždne? A to hneď prax aj teóriu. Neviem, či niekoho zaujíma, ako to presne prebiehalo. Skôr si myslím, že ste zvedaví, ako to dopadne so Siriusom. Preto som sa rozhodla iba v rýchlosti opísať skúšky.Písomné testy boli všetky dosť ľahké. Teda, aspoň pre mňa. Ešte dobre, že som taká dobrá v teórii.Ako prvé sme mali skúšky z Čarovania. Bolo to omnoho ľahšie ako som očakávala. Testy boli malina, prax ešte ľahšia. Proste paráda, tomu som sa tešila.Utorok sme mali Transfiguráciu... Tak to už bola úplne iná káva (alebo čaj. Podľa toho, komu čo viac vyhovuje.). Bolo to naozaj ťažké. Teória ani nie, ako som už spomínala, ale prax bolo úplne iná. Transfigurácia je veľmi exaktné odvetvie mágie a nedá sa to len tak naučiť. Napriek všetkému som dúfala, že som to zvládla dobre. Tak, McGonagallová sa na mňa pri odchode usmiala, ale Merlinvie prečo.Streda bola zasvätená Herbológii. No poviem vám, myslela som si, že prepadnem. Ja a rastliny, to je najhoršia možná kombinácia. Pri mne skapal aj kaktus a to už je čo povedať. Ja som ako rastlinný dalek (doctor who reference).Štvrtok bol deň Obrany proti čiernej mágii. To bolo asi jedna z najjednoduchších skúšok. Asi hlavne kvôli Remusovi, ktorý ma toho cez prázdniny stihol naučiť pomerne veľa. Predsa len, je to skvelý učiteľ.Piatok boli Staroveké runy. Tak som závidela spolužiakom, ktorí si ten predmet nevybrali. To len ja som musela byť taký blázon a vybrať si niečo tak ťažké. Vlastne, ja a Theodore Nott. Spomínala som ho už? Radšej nie, čo? No, dajme tomu, že sa mi celkom páčil, ale tým to končí. Jasné? Je to jasné? Nič spolu mať nebudeme! ... ach, škoda.Dobre, späť k skúškam. Dúfam, že som ich urobila, lebo kvôli Theodorovi som sa veľmi nevedela sústrediť. Sedel tak blízko pri mne a tá jeho vôňa... Musím sa spamätať! Nie je čas na chalanov!Konečne prišiel víkend a ja som si mohla trochu vydýchnuť a pozrieť si ešte nejakú teóriu, precvičiť pár zaklínadiel, rozmýšľať o Theovi... počkať, čože? Nie, žiaden Theo! Čo sa to so mnou deje? Odkedy ho volám Theo?Zatvorila som knihu a vyšla z izby. Potrebovala som predýchať toho idiota, ktorý mi nedal pokoj ani vo sne. Merlin, čo mám robiť?Zišla som dole po schodoch a rovno som si razila cestu von z klubovne. Veľmi som dúfala, že si ma nik príliš nevšímal, nepotrebovala som, aby sa ku mne hocikto pridal... dobre, možno Theo...Sakra, Blacková, spamätaj sa! ozvala sa moja druhá rozumná časť mozgu, ktorá ešte nebola zničená skúškami.Ďalší pondelok, ďalšie skúšky. A ako prvé, pravdaže, Elixíry. Však prečo nie? Všetci okolo mňa boli totálne na nervy z tých skúšok, ale ja som sa nemala ničoho báť. Tejto jedinej skúšky som sa vôbec nebávala a nepochybovala som o svojich schopnostiach. To je novinka! Zaujímalo by ma, čo bolo za tým. Žeby jeden nemenovaný Slizolinčan?Čím ďalej, tým bolo ťažšie pustiť ho z hlavy.Utorok som mala skúšky zo Starostlivosti o zázračné tvory. To bol skutočne ten najľahší test aj teória. So zvieratami vychádzam lepšie ako s rastlinami. Majú tie zázračné tvory šťastie, čo?Streda bola hrozne zdĺhavá. Najprv som mala Veštenie, kde som skoro zaspala a potom ešte aj Aritmanciu. Povedzte mi, na čo si ja vyberám všetky nepovinné predmety? Na druhej strane, naozaj som začínala chápať Hermionu. Bola z muklovského sveta a preto nechcela prísť ani o jednu informáciu z tohto nádherného magického sveta. Ale na tretej strane, mohla som si odpustiť hranie sa na bifľošku. Do kotla s toľkými skúškami!A k tomu ma ešte v noci čakala Astronómia! Poviem vám, nikto to poriadne nedokončil kvôli tomu, čo sa stalo vonku. Umbridgeová a nejaký jej poskok (asi Filch) napadli Hagrida, ktorý potom ušiel a ešte pritom aj zranili McGonagallovú. Ani nedokážem slovami vyjadriť, ako strašne som sa nahnevala! Ako si to vôbec dovolili urobiť?!Cestou do klubovne som bola úplne na dne svojich síl. Počula som, ako sa okolo mňa všetci rozprávajú o tom, čo sa práve odohralo. Mne sa vôbec, ale vôbec nechcelo zapájať do rozhovoru. Hneď som si to zamierila do izby a hodila sa na posteľ ešte v uniforme. Netrápilo ma, aká bude ráno pokrčená, však sa o to postará nejaký domáci škriatok.***Sakra! Sakra! Sakra! Merlin! Salazar! Poseidón! Zeus! Re! Hor! Anup! Chrabromil! ... Niečo podobné sa mi preháňalo hlavou počas písomného testu z Dejín mágie. Všetci viete, čo to znamená. Ak nie, osvietim vás. Môj otec bude za chvíľu vo veľkom nebezpečenstve a ja vôbec netuším, čo s tým urobiť. Cítila som sa tak strašne bezmocne, že som skoro odhryzla koniec môjho brka, čo by asi nebolo najpríjemnejšie. Cítila som sa úplne na rozpadnutie. Snažila som sa sústrediť na testy. Predsa len, bolo to pre mňa dôležité a Harry šiel na Ministerstvo až hodinu, či dve po testoch. Ešte musel počkať na Rona a Hermionu a poradiť si s Umbridgeovou aj Grawpom.Dokončila som test, ako som najlepšie vedela. Musela som dostať V, musela! Ešte som si prezrela niektoré moje odpovede, keď som si všimla Harryho. A nebola som jediná. Úžasné! Takže už simyslí, že môjmu otcovi ide o život.Musím s tým niečo urobiť!Počkala som, kým nás skúšajúci nepustil von a už som šprintovala za Ronom a Hermionou."Nesmiete Harryho nikam pustiť," pošepla som im rýchlo a chcela som im to ešte vysvetliť, ale nedostala som šancu."Sely," schytila ma Pansy s úškrnom. "Vedela si? Blbá otázka, že? Dejiny mágie sú tvoj predmet... Mohla by si učiť, bolo by to zábavnejšie ako s Binnsom.""Pansy, teraz nemám čas," odbila som ju a pohľadom hľadala v dave Rona s Hermionou.Nikde som ich nevidela. Sakra! Dúfam, že ma aspoň počuli."Ako to? Práve nám skončili skúšky a ty nemáš čas," pozrela sa na mňa Pansy a prekvapene nadvihla obočie."Musím niečo vybaviť," snažila som sa jej zbaviť."Čo, pri Merlinovi, je také dôležité?" nenechala sa Pansy.Práve som jej chcela odpovedať, keď sa k nám pripojili Rose a Janet."Vedeli ste?" opýtala sa hneď Janet veselo."Ja som poplietla asi polovicu otázok," pridala sa Rose."Dobre, fajn," prikývla som neprítomne a o krok som cúvla od nich. "Uvidíme sa večer," s tými slovami som rýchlo odbehla skôr, ako by sa stihli pustiť za mnou.Myslela som iba na môjho otca. Ja ho proste musím nejako zachrániť. Nie iba preto, že je mojou obľúbenou postavou zo série, ale, ako sa ukázalo, aj môj otec. A kým som tu ja, nikto z mojich obľúbených postáv nezomrie. Ani len Colin Creevey.Neverila som tomu, že sa toto dialo! Odmietala som tomu veriť! Nie je možné, aby som nevedela nájsť ani jednu cestu na Ministerstvo...Tak počkať!!KONEČNE NÁPAD!Po nekonečnom nervóznom pochodovaní po chodbách Rokfortu som utekala rýchlosťou blesku do svojej izby.Moje spolubývajúce tam sedeli na posteliach a debatovali o skúškach, ale ja som im vôbec nevenovala pozornosť. Kľakla som si k posteli a sklonila sa pod ňu. Zdalo sa mi, že počujem niekoho hlas, ako sa mi snaží niečo povedať, ale nevnímala som okolitý svet. Rýchlo som vytiahla prútik, zmenšila svoju metlu, aby sa mi zmestila do vrecka a už som uháňala zas preč."Nečakajte na mňa!" zvolala som cestou von.Ani neviem, ako som vydržala toľko bežať. Vyslovene som nenávidela beh a už som zabehla maratón, kým som sa dostala k Zúrivej vŕbe."Mo-mo-mo-mohla som si d-d-dať aspoň p-p-plášť," poznamenala som pre seba, keď som mrzla v tom hroznom anglickom počasí, ako som letela na metle do Londýna.Neprídem tam včas! to sa mi preháňalo hlavou celý čas.A ak aj áno, ako potom vysvetlíš, čo tam robíš? spýtalo sa moje rozumne uvažujúce ja."To-to-to je t-t-teraz j-j-jedno," odpovedala som nahlas, pričom mi už úplne drkotali zuby.Ale mal pravdu! Sakra, však ja neviem ani ako sa dostanem do budovy Ministerstva! Čo tu, sakra, robím?! Nemám nič premyslené!Môj otec zomrie a ja asi zamrznem na metle! pomyslela som si, keď mi už od zúfalstva začali tiecť slzy a vzápätí aj mrznúť na mojej tvári.
