Závisť (18+)

1. kapitola

(Upozornenie: Akákoľvek podobnosť s reálnymi osobami je čisto náhodná.)

,,Ďalšie ráno, ďalšie naťahovanie sa s idiotmi"- povzdychla som si hneď po vypnutí budíka, ktorý zvonil presne o 7:29 na to, aby som ešte minútu mohla ležať. Presne 7:30 som vyšla z postele a začala sa obliekať do svojho vopred nachystaného oblečenia, ktoré ležalo celú noc na stoličke. Presunula som sa do kúpeľne kde som si pretrela zalepené oči a vyčistila zuby. V tom mi zazvonil telefón. Písala mi kamarátka, či nezbehneme po škole na pizzu. Pousmiala som sa, no vtom som si spomenula, že musím dnes pomôcť otcovi v dielni. Odpísala som, že kludne ale budem musiet skor odist a išla som si do kuchyne vziať lieky. Lieky na vysoký tlak. Mám síce len čerstvo 18, ale s tlakom mám problémy od detstva. Presná príčina nie je známa, asi gény. Nevadí mi to, zvykla som si.

Zbalila som si jedlo do školy a vydala sa na autobus. Meškal asi 15 minút, čiže som prišla neskôr do triedy. Pri vchode do triedy som sa ospravedlnila a sadla si na svoje miesto v zadnej časti triedy, k mojím dvom kamarátkam Carle a Rebece.

,,Čau M. aký bol víkend?" - spýtala sa Reb hneď ako som si sadla. ,,Bolo aj lepšie keby fotrovci nemajú vždy plnú hubu rečí"- povedala som a všetky sme sa pritom zasmiali. Hneď v tej chvíli sa na nás otočila Vickory, triedny nerd sediaci predo mnou. ,,Mohli by ste sa stíšiť? Nič nepočujem"- povedala svojím škriekavým hlasom ktorý mi rezonuje v ušiach 20 minút po dokončení vety. S Carlou sme sa na seba pozreli a hneď sme vedeli čo bude nasledovať...smiech. Smiali sme sa tak hlasno, že učitelka Fernettová vyhodila Carlu z triedy.

Vickory sa na mňa uškrnula pri tom, ako som sledovala odchod mojej kamarátky za dvere. Zvraštila som čelo a musela som sa veľmi ovládať aby som tomu nerdovi nedala päsťou do nosa.

Po zvyšok hodiny som Vickory kompletne ignorovala, už len jej vlasy a extrémne iritovali. Ďalej sme sa rozprávali s babami, keď zrazu prišli chalani za Vickory pýtať si úlohu. Pozorovala som ich ako sa s ňou normálne bavia a mne sa z toho dvíhal žalúdok. Pri pohľade na spokojných chalanov sa mi dvíhal tlak.

Nedokázala som pochopiť ako sa s ňou môžu normálne rozprávať. Nenávidela som ju z celého srdca. Táto vzájomná nenávisť je medzi nami od kedy sme prišli na strednú. Nikdy sme si nejako extra nesadli a určite tomu nepomohol fakt ze sme úplne odlišné z čoho si na zaciatku skoly Carla a Rebeca robili srandu ze protiklady sa priťahujú. Pri nás dvoch to dúfam že to neplatí. Aspoň teda dúfam alebo nie? Ani sama neviem.

Zazvonilo na prestávku a ja som si uvedomila, že som zabudla spraviť úlohu na známku. A moja jediná záchrana bola Vickory. Bola to vojna medzi mojím egom, mojou túžbou po známke a aj pochybnosťami, čo ak si zmyslí, že práve mne to odpísať nedá? Zahodila som tieto myšlienky stačilo už len nabrať odvahu a nezgrcať sa z jej ksichtu. 4-krát nádych výdych a zrazu ani neviem ako som ju poklepala po pleci. S prekvapeným výrazom sa na mňa otočila.

,,Pomôžem nejako?"- spýtala sa a moje srdce kleslo až ku zadku. Sťažka som prehltla a povedala som. ,,Nemáš prosím ťa hotovú tú úlohu z matiky? Nejako som na ňu zabudla."

Otočila sa smerom z zošitu a ja som treskla rukami po stole s domienkou, že sa na mňa teraz maximálne vykašlala. Na moje prekvapenie sa otočila naspäť aj so zošitom.

,,Odtiaľto potiaľto."- ukázala mi ceruzkou, ktoré úlohy sa mali robiť. ,,Ďakujem"- povedala som a jemne som sa pousmiala.

Vickory sa usmiala a otočila sa naspäť, zatiaľ čo som prepisovala úlohy. 'By ma zaujímalo prečo to urobila bez okolkov' pomyslela som si. 'Dúfam že nebude niečo chcieť odo mňa naspäť' zľakla som sa v duchu.

Po škole som išla s babami na pizzu a pridala sa k nám na chvíľu aj Carla. Rebeca oboznámila Carlu s najnovšou drámou, čo sa dnes stala, čo vlastne bolo len, že som si opísala od Vickory úlohu. Samozrejme hneď si začali robiť srandu, že spolu chodíme. Po chvíli som dostala nervy na nich, lebo veľmi dobre vedia aký mám názor na Vickory. Potom už boli ticho a pizza bola výborná. Vzali sme si spolu veľkú margheritu s olivami a šampiňónmi, lebo to je jediná pizza na ktorej sa zhodneme všetky tri. Celý čas sa mi Carla zdala nejaká príliš tichá ako keby nad niečím rozmýšľala, ale pripísala som to tomu vyhodeniu.