Závisť (18+)

8. Kapitola

Stála som pred nemocnicou a čakala na ostatných. O nejakých 10 minút prišli Rebeca s Miou a krátko po nich Max s Crystoffom.

,,Morgan prečo si nás sem zavolala?"- spýtal sa nechápavo Max. ,,Dovoľte mi vás oboznámiť s plánom. Keďže mi Rebeca ráno podala informáciu, že rukopis na Carlinom liste nepatrí Carle ale Vickory, je v našom záujme zistiť čo spôsobilo Vickoriinu zmenu správania. Nejaké otázky" Crystoff zdvihol ruku. ,,Ja by som jednu mal. Ako súvisí psychopatická Vickory s už mŕtvou Carlou?"

Rebeca mu v tom momente dala facku.

,,To, že ten list písala Vickory neznamená, že Carla je po smrti."

Max prikývol.

,,A šanca že by Vickory zabila Carlu je malá, na to je moc fyzicky slabá." ,,Dobre, dobre stačilo by z týmito teóriami,"- zastavila som ich, ,,musíme zistiť čo spôsobilo Vickoriinu zmenu správania."

Crystoff zdvihol ruku. ,,Je len agresívna lebo má s topánkami 120cm, nič viac za tým nehľadaj Morgan." -povedal a otočil sa na päte. ,,Kam ideš? To nás tu len tak necháš?"

Crystoff sa na mňa zamračene pozrel a povedal: ,,Morgan toto nie je film, ak reálne niekto zabil Carlu treba to riešiť s políciou a nie sa tu naháňať za tvojou frajerkou, ktorá mimochodom nikoho okrem teba netrápi."

Prišiel bližšie a pozrel mi hlboko do očí, až som skoro pustila do gatí.

,,Keby sa Vickory niečo stane nepohnem pre ňu ani prstom, toto si budeš musieť vyriešiť sama."

Vzápätí odkráčal k svojmu autu a naštartoval.

,,Počkaj na mňa!"- zakričal Max a rozbehol sa smerom ku autu.

Keď nastúpil Crystoff šliapol na plyn a obaja odišli domov.

,,Výborne"-zamrmlala som, ,,toto sú praví kamaráti."

Mia sa na mňa pozrela.

,,Morgan majú pravdu, ide predsa o Carlu a ty namiesto toho chceš riešiť Vickory a jej stavy. Bolo by lepšie to uzavrieť tak, že spáchala samovraždu a predtým požiadala Vickory nech napíše list."

Nechápavo som na ňu pozrela.

,,Prečo by Carla pýtala o pomoc práve Vickory? Keby aj vážne spáchala samovraždu nedáva to zmysel." ,,Keby o ten list požiada nás bolo by to divné keďže sme všetci spomenutí v tom liste, musel to napísať niekto nestranný."zamyslela sa nahlas Rebeca a pozrela najprv na mňa a potom na Miu.

,, Becky vyber si, buď budeš tu riešiť s Morgan nejaké jej fikcie z filmov, čo očividne stratila pojem o realite alebo pôjdeš s nami riešiť Vickoriinu vinu za napísanie listu a teda aj vraždu Carly."

Rebeca sa zamyslela a chvíľu váhala, nakoniec sa rozhodla ísť s Miou a ostatnými.

,,Fajn ja vás nepotrebujem, ale keď nakoniec budem mať pravdu budete čumieť s otvorenou papuľou."- zakričala som za nimi a vtedy mi Mia otrčila prostredník.

To bolo posledný krát čo som s nimi chcela spolupracovať. Vydala som sa teda sama do nemocnice na recepciu.

,,Dobrý deň, ako vám poslúžim?"- spýtala sa milo vyzerajúca bruneta za pultom. Odkašlala som si: ,,Dobrý deň, pred pár dňami ste tu mali pacienta menom Vickory Howardová."

Brunetka začala hľadať Vickory v databáze a ja som tajne dúfala, že mi povolí prístup aspoň k doktorovi, ktorý ju ošetroval. ,,Ah áno, dievčina prišla zo školy s panickým attackom. Ste jej príbuzná?"

Sakra toto som nedomyslela, skúsim šťastie a poviem pravdu. ,,Som jej partnerka, chodíme spolu už 3 mesiace a veľmi som sa o ňu bála len ste ma predtým za ňou nechceli pustiť." Brunetka zdvihla obočie. ,,Ale my už sme slečnu Howardovú prepustili do domácej starostlivosti." Povzdychla som si: ,,Áno viem no vec sa má tak, že potrebujem hovoriť s doktorom ktorý ju ošetroval."

Brunetka sa zasmiala a ja som cítila trpkú chuť porážky. ,,Prečo ste to nepovedali skôr? Pán doktor Buckner je najlepší doktor široko ďaleko a stále sa k nemu hlási veľa ľudí. Na kedy chcete termín?"

Ostala som prekvapená no zároveň som bola rada, že sa dokážem dostať k tomu doktorovi.

,,Ak by sa dalo čo najskôr" Brunetka prikývla a dala mi termín o 2 dni. Ja som spokojne vyšla z nemocnice a zavolala Rebece dúfajúc, že ma vypočuje.

Telefón zvonil dlho a ja už som nedúfala, že to dvihne ale nakoniec to zodvihla.

,,Morgan? Stalo sa niečo?"- spýtala sa ma so serióznym záujmom v hlase. ,,Dostala som termín u doktora, ktorý ošetroval Vickory, ale potrebujem tvoju pomoc."

V telefóne ostalo ticho a ja som si myslela, že mi položila.

,,S čím potrebuješ pomoc?" Svitla vo mne nová nádej. ,,Vyznáš sa do liekov a seriózne sa zaujímaš oich zloženie a vedľajšie účinky. Budem potrebovať zoznam liekov ktoré spôsobujú určité zmeny správania. Som si viac ako 100% istá, že Vickory musí niečo užívať."

Z druhej strany bolo počuť Rebecine sekané dýchanie. Pravdepodobne fajčila.

,,Prečo sa jej nespýtaš, čo užíva? Mala by si to ľahšie a z prvej ruky." ,,Poprie to, ľudia často nechcú priznávať užívanie liekov, ktoré majú vplyv na psychickú pohodu a správanie človeka."-s istotou som odpovedala. Rebeca si povzdychla. ,,Tak fajn, kedy máš ten termín?" ,,Pozajtra." ,,Výborne, tak zajtra po škole u mňa, ale budem potrebovať vzorku jej vlasov."

Zarazila som sa. ,,Vlasov? A čo keď nepríde do školy?" Rebeca sa odmlčala. ,,Dá sa to aj bez nich, ale tak by sme vedeli presnejšie ktoré lieky brala." ,,Uvidím čo sa dá robiť." ,,Okej tak zajtra u mňa." ,,Takže zajtra, okej papa." Zrušila som hovor a spokojná odišla na autobus domov.

Keď som prišla domov, už som videla otcovu ružovú multiplu na príjazdovej ceste, tak som sa s ním zvítala a popýtala sa, že ako bolo a tak. Pochválil sa, že ho tam chcela dáka žena, ale chcela ho len nech sa dostane do Európy tak sa na ňu vysral. Ale tak, že si to užil, ale chýbala som mu. Ja som mu povedala o vyhodení Carly zo školy, ale o Tom mojom som bola ticho. Potom sme sa rozlúčili a každý sme odišli do vlastnej izby, kde som si už len dala sprchu a šla spať.