Podkapitola 1 -Riaditeľňa

22 0 0
                                    

Keď som vkročila do riaditeľne riaditeľ si ma premeral pohľadom ako nejakého hľadaného zločinca.

,,Tak,"- povzdychol si a rýchlo si nalistoval môj spis. ,,Čo s tebou? Chápem, že si sa chcela zastať kamarátky, ale nemusela si reagovať tak agresívne. Za tvoje správanie ti budem musieť udeliť podmienečné vylúčenie."

Pri týchto slovách som sa začala triasť. Telom sa mi prehnala dávka úzkosti lebo som vedela, čo mi foter spraví keď sa to dozvie.

,,Nemôžete ma vyhodiť, nespravila som toľko priestupkov ako zvyšok tejto komunistickej školy." Prekrížila som si ruky na prsiach a nahodila arogantný výraz na znak toho, že sa nemienim tak ľahko vzdať.

Riaditeľ si posunul okuliare vyššie na nos, vypísal papier na vyhodenie, podal mi ho a poslal ma si zbaliť veci, lebo vyhodenie je platné od chvíle kedy bolo podpísané. Čiže odteraz. Naštvane som vstala a vrátila sa do triedy po tašku.

Keď som vošla Rebeca už nesedela vzadu, vlastne sa vôbec nenachádzala v triede. Moc som to neriešila, keď som zbadala Vickory so slzami v očiach. Rýchlo som k nej priskočila a snažila sa ju upokojiť.

,,Vicky neplač, všetko bude v poriadku nie je to koniec sveta." 

Pozrela na mňa, ale ten pohľad hovoril za všetko: Bola maximálne zlomená. Nečakala som, že ju táto správa až tak zasiahne, predsa len by sme sa stále stretávali mimo školy. Rozplakala sa ešte viac, až musela učiteľka zavolať školskú zdravotnú sestru, lebo sa ten plač premenil na panický attack. Bolo to až také vážne, že ju museli odviesť do nemocnice a nechať si ju tam na pozorovaní. Bolo mi smutno, ale keďže nie som jej rodinný príslušník nemala som sa k nej ako dostať. Všetky novinky o jej stave mi hlásil jej brat Roland a podľa jeho slov to nevyzeralo dobre. 

Závisť (18+)Onde histórias criam vida. Descubra agora