Závisť (18+)

7. Kapitola

Prišli sme ku malému domčeku v lese, kde bývala Carla so svojím otcom. Zazvonili sme na zvonček na ktorom stálo Jerry Paterson a čakali na odpoveď. Otvoril nám približne 50 ročný chlap s hustou bradou a dlhými vlasmi, vysoký skoro 2 metre a chudý ako struk. Premerial si nás všetkých pohľadom, no nakoniec jeho pohľad spočinul na Maxovi.

,,Ak hľadáte Carlu, nie je tu.“- chladne zavrčal a chcel zatvoriť dvere no ja som mu to prekazila. ,,Pán Paterson prosím vás, máme o Carlu vážnu starosť sme jej  kamaráti záleží nám na nej.“- povedala som a o krok ustúpila od dverí.

Pán Paterson sa zamyslel a nakoniec zahlásil. ,,Prepáčte mi tú nezdvorilosť, myslel som, že ste jedni z nich.“- povzdychol si a pustil nás dnu. ,,Dáte si niečo pod zub alebo na pitie?“- opýtal sa milo a my sme si všetci vypýtali čistú vodu. Usadil nás do obývačky a začal. ,,Tak, čo konkrétne by ste chceli vedieť?“- spýtavo na nás pozrel. Začala som: ,,Kedy bola Carla doma naposledy? Viete, od chvíle čo ju vyhodili zo školy sme o nej nepočuli a ani nám neodpovedá na telefonáty ani na správy.“ Pán Paterson si len vzdychol a išiel do skrine z ktorej vytiahol starú truhlu plnú listov. ,,Tuto uschovávam listy od mojej zosnulej manželky,“- viditelne zosmutnel ,,ktoré napísala pred samovraždou, a pred pár mesiacmi presnejšie pred tromi keď Carlu vyhodili zo školy, po jej odchode som na jej posteli našiel toto.“ -povedal a podal nám papier, ktorý vyzeral ako list na rozlúčku.

Ešte pred jeho prečítaním sa Mia spýtala. ,,Čiže hovoríte, že Carla po škole normálne prišla domov zbalila sa a odišla ešte v ten deň?“ ,,Nezbalila sa, iba odišla a nechala po sebe ten list.“ Mia na mňa nechápavo pozrela a ja som len pokrčila plecami, tiež som tomu nerozumela.

Rozhodli sme sa prečítať si Carlin list. Stálo v ňom:  Milý Otec, Milí kamaráti- Morgan, Rebeca, Crystoff, Mia a ostatní, Milý Max je mi smutno, že to musím podať takto ale nemám moc na výber. Môj čas na tejto zemi sa pomaly kráti, môj pohár už sa naplnil, je koniec. Chcem aby ste vedeli,že som vás všetkých mala veľmi rada. 

Začnem s tebou Rebeca- ďakujem za všetky spoločne prežité chvíle, bola si moja opora vždy keď som to potrebovala a ja som sa snažila byť tvoja aj keď viem, že mi to moc dobre nešlo. Budem s radosťou a láskou spomínať na tieto chvíle. Ďakujem ♥ 

Crystoff- Brácho my dvaja sme vždy vymýšľali tie najviac vtipné veci, ako vtedy s tým košíkom. To sú chvíle na ktoré sa nezabúda. Bol si mi ako brat, život by som za teba položila a som si istá, že aj ty za mňa keby je to potrebné. Budem spomínať a ďakujem♥

Mia- Poznali sme sa síce krátko ale zažívali sme veľa zábavy, vďaka tebe som poznala kopu ďalších úžasných ľudí, som vďačná, že som sa naučila od teba ako byť lepším človekom ako sa tešiť z maličkostí a ako rozvíjať svoj talent. Budem s láskou spomínať a dúfam, že ty tiež, ďakujem♥

Morgan- Stará dobrá Morgan 160cm plných lásky a pochopenia pre ostatných, bez teba by som stále bola závislá na všemožných látkach, som rada, že si stála primne v týchto chvíľach bola si mi oporou brala som ťa ako sestru a v škole sme si vždy robili srandu z Vickory. Bude mi to všetko chýbať, ale hlavne ty mi budeš chýbať a dúfam, že si na mňa o pár rokov spomenieš a sa zasmeješ pri tej spomienke. Ďakujem za všetko♥

Max-Láska, aj keď sme boli spolu krátko ukázal si mi aké to je milovať a byť milovaná, naučil si ma veľa herných stratégii, naučil si ma jazdiť na skateboarde, bola to mojaobľubená činnosť ktorú sme spolu vykonávali. Chýbajú naše večery v objatí pri západe slnka. Spomínaj na mňa v dobrom. Milovala som ťa a vždy budem, za všetko ďakujem♥

Otec- Človek najdôležitejší v mojom živote, ktorý vždy pri mne stál v každej situácii, aj keď si si so mnou vytrpel veľa zlých chvíľ, nikdy si na mňa nezanevrel a to si vážim zo všetkého najviac. Po smrti mamy si bol jediný kto mi ostal, aj keď nie som dokonalá dcéra a mám svoje chyby ver mi keď poviem, že lepšieho otca ako teba si predstaviť neviem. Ďakujem♥

Týmto sa chcem zo všetkými rozlúčiť. Mala som vás rada spomínajte v dobrom, ešte raz ďakujem za všetko. Vaša Carla.

Po prečítaní Carlinho listu nám všetkým prebehol mráz po chrbte a emócie boli zmiešané. Pán Paterson, Max a Crystoff mali slzy na krajíčku, Rebeca sa od dojatia rozplakala a ja s Miou sme na seba pozreli a pritom mysleli na to isté. Celé nám toprišlo zvláštne lebo toto sa na Carlu vôbec nepodobalo.

,,Ak môžem povedať môj názor na tento list, príde mi to na Carlu moc detailné.“ Rebeca na mňa nechápavo pozrela. ,,Ako to myslíš detailné?“ ,,Ak si pamätáte chaty s Carlou, tak ona nikdy takto nepísala. Nikdy nevedela dobre vyjadriť svoje pocity, plus nevedela dobre písať ako gramaticky tak všeobecne.“ Všetkým sa zrazu otvorili oči. ,,Máš pravdu. Carla mala dysgrafiu. Šanca, že by napísala takýto súvislý text takto krasopisne a ešte k tomu bez jedinej chyby je dosť malá.“ -zhodnotil Crystoff. ,,Možno ho niekomu diktovala kým ten dotyčný písal.“-zamyslel sa pán Paterson.

Prikývli sme no stále mi to nedávalo zmysel, tak som sa musela ešte spýtať pár otázok. ,,Pán Paterson vy ste predsa povedali, že Carla hneď ako prišla tak aj odišla.“ Prikývol. ,,Tak ako by v takom krátkom čase stihla napísať taký dlhý list?“- poškrabala som si bradu. Max sa zamyslel a povedal: ,,Možno ho mala napísaný už skôr a len ho bola odniesť.“ ,,Lenže kedy by ho stihla napísať? Väčšinu času bola buď s nami alebo v robote.“ ,,Možno to písala v robote počas pauzy.“ Nakoniec sme sa zhodli pre túto možnosť ale stále mi to vŕtalo v hlave.

Vtom mi v hlave vznikol plán. ,,Mohli by sme si prosím spraviť kópiu toho listu?“ Pán Paterson prikývol a zaviedol ma ku kopírke, kde som každému spravila kópiu toho listu. Následne som ich všetkým rozdala, poďakovali sme sa pánovi Patersonovi a išli sme každý k sebe domov.