Všetci ľudia sú rovnakí.
Bije nám srdce, pulzuje nám krv.
Máme rovnaký pud žiť a milovať,
ale napriek tomu...
Každí sme iní, zamysli sa!
Tamto na druhej strane ulice...
Tak sa hrajú deti.
Nevinné, nepoškvrnené ako čistá bielizeň.
Nemajú ciele, starosti...
Snívajú o svojom živote bez starostí.
Tamto na druhej strane ulice...
Tak sa smejú žiaci.
Učia sa abecedu a narátať do desať.
Sú prirodzene zvedaví...
Tých škola ešte neskazila.
Tamto na druhej strane ulice...
Tak kráčajú študenti.
Majú obavy a nedostatok financií.
Trpia úzkosťou a stresom...
Možno na to vyzerajú, ale
ešte nie sú pripravení na život.
Takto na druhej strane ulice...
Tam pracujú dospelí.
Tí už zabudli, aké je to byť mladým.
Jediné čo ich zaujíma sú peniaze...
Pracujú, len aby prežili v týchto časoch.
Tamto na druhej strane ulice...
Tam sedia dôchodci.
Tí si lámu hlavu nad mladými.
Avšak zabudli...
Že aj oni raz boli odsúdencami starších.
Sme si tak rozdielny.
Popri prechádzke nočným mestom...
Človek si uvedomí...
Každé okno domu, skrýva iný príbeh.
Skrýva viac, ako to.
Skrýva bolesti, radosti a úspechy ľudí.
Skrýva traumy, tragédie a nehody.
Izoluje hluk hádok a rozbitého riadu.
Dúfam, že ti moja úvaha nezničila náladu.
YOU ARE READING
Zrkadlá duší
PoetryZrkadlá sú ako básne. Nikdy neklamú. Vždy odrážajú skutočnú realitu, odrážajú vnímanie a duše človeka samotného. Tieto básne napísal prostý študent - jednoduchý a nenápadný v spoločnosti. Na pohľad zapadá do davu medzi ľuďmi. Avšak zvnútra sa líši o...
