Táto báseň je venovaná obetiam holokaustu
***
Slnečný deň.
Sprevádza ho zvuk jazykov davu.
Slováci, Španieli ba aj Maďari.
Kto by si z toho počasia lámal hlavu.
Obyčajné parkovisko, neobvyklé miesto.
Hlasy 85 hláv sú radostné.
Žartujú o zápche pri Krakowe.
Nič neobvyklé.
Spravte tri skupiny, ste príliš veľa.
Pripravte sa, identifikujte sa.
Kontrola vám otvára vráta.
Brána do hrôzy nás však láka.
Nič, len betónové múry.
Biele, vysoké a bezvýznamné.
V ich prítomnosti niečo budí človeka.
Mená obetí, ktoré nekončia?
Mŕtvolný puch?
Skutočne sprevádza len mňa?
Údajne práca ťa robí slobodným.
Práca, ktorá nemá práva.
Práca, z ktorej nemožno odísť,
pretože to nedovolila správa.
Škrtí ťa ten pocit?
Tá predstava?
Ja som ale neskončila.
Vieš toho veľa?
Vieš toho málo?
Je to jedno,
pretože všetci skončíte rovnako.
Váš popol bude rozsypaný na vôkol.
Ja teraz po ňom chodím
a skúmam jeho sypkosť.
YOU ARE READING
Zrkadlá duší
PoetryZrkadlá sú ako básne. Nikdy neklamú. Vždy odrážajú skutočnú realitu, odrážajú vnímanie a duše človeka samotného. Tieto básne napísal prostý študent - jednoduchý a nenápadný v spoločnosti. Na pohľad zapadá do davu medzi ľuďmi. Avšak zvnútra sa líši o...
