STRAÝ ZNÁMY /dvorský FF/

STRETNUTIE

"Joj Simona nestresuj toľko, vydržíme tam hodinu a potom povieš, že ti je zle."

Stáli sme pred vchodovými dverami do Veritasu a ja som to len sťažka predýchavala.
Adam ma chytil za ruku a povzbudivo na mňa pozrel.

"Je to len rozlúčka, budeš vpohode..."

Keby len on vedel, akých kok*tov máme v triede.
Natiahol sa ku kľučke a otvoril dvere.

Miestnosťou hrala tichá hudba a ja som postupne rozoznávala tie staré tváre.
Neboli tam všetci, no presne tí, ktorých som tam najmenej chcela, tam stáli v skupinke a potom otočili zraky na nás dvoch.

"Simiii!" zakričala jedna z nich a pribehla ku mne. Silno ma objala a ja som tam len zaskočene stála.

"Nečakala som, že prídeš. Ako sa máš? Bože, tak dlho sme sa nevideli! Poď k nám, dáme si drinčík a porozprávame sa..." ťahala ma za ruku a ja som iba s odporom pomaly kráčala za ňou.

Pozrela som dozadu na Adama.
On sa na mne iba smial.
Bože prosím, chcem ísť odtiaľ preč!
Všetci sú tu falošní a ajtak keď odídeme, začnú sa navzájom ohovárať.
Chvíľku som tam iba stála a držala v ruke pohár s nejakým lacným alkoholom počúvajúc tie ich reči.

"Simona?" ozvalo sa mi vtom spoza chrbta.
Rýchlo som sa otočila dozadu a hneď som spoznala tú známu tvár.
"Dalibor?!"

"Čo si taká prekvapená?" spýtal sa hneď trochu podráždene.
Už viem, prečo som sa ním tesne pred koncom základky rozišla.
Aj keď náš vzťah netrval dlhšie, ako 2 mesiace, stále som na neho mala extrémne nervy.

"Však kľud... Len ma prekvapilo, že si prišiel." povedala som a prekrútila oči.

"Ó bože, to je Dalibor! Ahoj Dali, ako sa ti darí?" začali sa tam roztápať okolo všetky tie dievčatá a ja som iba prekrútila oči.

"Ahojte.." povedal rýchlo a ani na nich nepozrel.

"Je to stretávka zo základnej, nechápem, prečo by som tu nemal byť." zasmial sa povýšenecky a mne sa v momente zdvihol tlak.

"To je jedno... No jak sa máš, keď už si tu?" spýtala som sa.

Radšej som chcela osísť niekam si sadnúť s ním, než aby som tam stála a počúvala, aký top si na seba dala Andrea z céčky.
Tak sme sa oddelili od skupinky a vybrali sme sa ku stolu s nápojmi.

"No, dá sa. Ešte stále som pri hokeji. A ty ako?" opýtal sa.

"Fajne. Mám nového priateľa. Volá sa Adam." povedala som, no on na sebe stále nenechal poznať žiadnu emóciu.

"Super." s minimálnym záujmom si zobral ďalší drink zo stolu.
Oprel sa o neho a ja som si k nemu položila mobils kľúčami.

"A čo ty s hokejom? Ešte stále hráš za Tepličky?" podpichla som, aby sme prehodili tému.

"Som v Ontario hockey ligue. Nevidela si ma?" povedal, akoby to bola samozrejmosť.

"Vyzerám tak, že viem čo to je?" zasmiala som sa.

"Ja pozerám maximálne majstrovstvá a to už aj tam zaspávam."

"Trápne..." povedal ironicky a pokrútil hlavou.

Ja som sa len zasmiala.
Vôbec sa za tie dva roky nezmenil. Stále ma podpichoval a robil si zo všetkého srandu.
A asi aj preto som s ním bola. Všetko vždy zľahčoval a tak som s ním ostala pri stole.

Celý večer sme sa iba rozprávali o úplne odveci témach, smiali sme sa a obaja sme ostali až do konca celej tej akcie. Ani som nevedela, kde bol Adam.

• • •

"Drž sa Dali. A keď budeš mať zápas, tak sa snaž! Budem na teba pozerať." uškrnula som sa na neho a zatvorila za mnou dvere.
Adam ma už chytil za ruku a spoločne sme sa vydali k jeho autu.

"Kto to bol?" spýtal sa s maličkým podozrením.

"Nič, to len bývalý spolužiak zo základnej." povedala som a snažila som sa vyzerať nevinne.

"Boli ste si nejakí blízky..." zamrmlal ticho a pozrel na opačným smerom odo mňa, akoby som to ani nemala počuť.
Povzdychla som si.
Nemala som dobrý pocit, že som mu to nepovedala.

"Je to môj bývalý. Ale nič sa nedeje, len som nechcela byť s tými falošnými ženami, tak som išla za ním." on si iba povzdychol a pozrel sa na zem.

"Dobre no..."

Bože môj, ani trochu mi neveril?!
Musela som to trochu predýchať.
Veď kto by ma potom odniesol domov?

• • •

Sadla som si na posteľ a otvorila mobil.
Na displeji sa mi objavilo neznáme číslo a pod ním správa.
Prekvapilo ma to, tak som to otvorila.

neznáme číslo:
mam tvoje kluce, zajtra rano ma cakaj pred dverami. dalibor

Ahojteee prepáčte, nemala som veľmi čas písať, tak nová časť až teraz, dúfam, že sa páči a prepáčte za chyby💗