STRAÝ ZNÁMY /dvorský FF/

ĎALŠÍ DEŇ

Rozospato som sa dotackala ku kuchynskej linke a začala si robiť raňajky.
Dom zíval prázdnotou a to krásne ticho bolo po včerajšku ako balzam na dušu.

Vtom ma z tranzu prebudil silný hlas zvončeka pri vchodových dverách.

Žeby už konečne prišiel ten kuriér?

pomyslela som si.
Asi áno, keď už som celé dva dni čakala na svoj Shein.
V obrovskom tričku, teplákoch, s rozcuchaným drdolom a vo vianočných papučiach som nadšene odcupkala z kuchyne rovno k dverám.

Nadšene som ich otvorila a vtom mi skoro spadla sánka.

V nich stál vysoký chlap s kľúčami v ruke a obrovským úškrnom na tvári.

"Dalibor?!"

Prekvapene som sa na neho pozrela a až potom som si uvedomila, ako som vyzerala.

Celé líca mi zaplavilo teplo a len som tam stála v otvorených dverách s rukou na kľučke a zhrozene na neho pozerala.

On sa na mne krátko zasmial.

"Vidím, že si ma nečakala tak skoro." povedal a potom po mne pohľadom prešiel od hora až k papučiam.

"Pekný outfit..." poznamenal.

"Ticho"

Snažila som sa na neho vážne pozrieť, no na tvári mi ajtak unikol malý neposlušný úškrn.
Dalibor len natiahol ruku s mojimi kľúčmi smerom ku mne.

"To by si nebola ty, kebyže si tam niečo nezabudneš." zasmial sa a ja som len prevrátila očami.

"Ďakujem..." rýchlo som ich zobrala a dala si ich do vrecka.

Dalibor tam len tak chvíľu stál v dverách a pozeral na mňa.
Potom hodil pohľad do domu a ja som sa mu hneď postavila do výhľadu.

"Si doma sama?" zaškeril sa a znova sa pozrel dolu na mňa.
Ramenom sa oprel o zárubňu.

"Možno..?" povedala som s úsmevom a iba sledovala jeho kútiky pier, ktoré sa tiež trochu nadvihli.

"Nechceš sa prejsť? Len tak doobeda. Nechce sa mi ísť domov, keď som len teraz prišiel..." riekol po chvíli.

Ja som sa na neho len podozieravo pozrela.
No potom mi došlo, že ajtak som na dnes nemala nijaký program, takže by bolo fajn sa s niekým prejsť.

"Vieš čo... Aj hej. Počkaj ma na chodbe, idem sa prezliecť."

Povedala som a rýchlo odbehla do izby.
Hodila som na seba nejaké normálnejšie oblečenie a na oči som si dala špirálu.
Rýchlo som dobehla na chodbu, kde ma už čakal Dalibor sediaci na lavičke a s očami rovno na mne.

Trochu som sa začervenala, takže som len rýchlo dala dolu hlavu a otvorila dvere.

"Ideme?" spýtala som sa a ani som nečakala na odpoveď.

"Poďme..." odvetil Dali a nasledoval ma von z domu.

Celý čas sme sa rozprávali o nás oboch a ohovárali sme celú našu bývalú triedu.
Bolo s ním fajne tak, ako za starých čias a mňa po dlhom čase zas chytali záchvaty smiechu.
Ten deň som si užila tak, ako už dlho žiaden iný.

• • •

Ležala som rozvalená na celej posteli s mobilom v ruke.
Cez zatiahnuté závesy mi do izby jemne presvitalo svetlo lámp, ktoré osvetľovali tmavú nočnú ulicu pod mojim oknom.

Oči som mala zapichnuté do mobilu, kde som otvorila google.
Nevedela som odolať a vyhľadať si niečo o Daliborovi, lebo mi vkuse dookola opakoval, že hraje hokej niekde v zahraničí a že je strašne slávny.
Ja som tomu, samozrejme, nechcela uveriť a tak som si rozklikla jeho meno.

Dalibor dvorský, mladý nádejný hokejista...

čítala som prvé slová.

...oficiálne hrá za Sudbury Wolves...

trochu ma to prekvapilo a tak som rýchlo čítala ďalej, aj keď som absolútne nevedela, o čo ide...

...je v súťaži Ontario Hockey League a vo svojich 15 rokoch sa stal najmladším autorom gólu v dejinách ligy.

Až mi z toho zabehlo.
Celý ten čas som sa rozprávala s nejakým svetovo známim hokejistom?!
Bolo zvláštne vidieť na googli toľko veľa fotiek človeka, s ktorým som sa iba pred nedávnom rozišla.

Hneď som ho začala stalkovať na instagrame a prezerať si všetky fotky.
Po chvíli mi cinkla správa:

DALIBOR
niekto sa tu asi velmi nudi🤣

zmätene som otvorila chat.

JA

co?

DALIBOR
co ma stalkujes o polnoci? to az tak som ti chybal?

nato som len pekrútila oči.

JA
snivaj dalej😘 a odkial si zobral ze ta stalkujem?

DALIBOR
nesnaz sa, videl som ze si mi lajkla post

Vtom som zmrzla.

Ahojteeee, konečne sa mi po dlhom čase znova podarilo prihlásiť na môj účet, takže znova začnem písať.
Dúfam, že sa vám to zatiaľ páči a pardón za chyby💗