STRAÝ ZNÁMY /dvorský FF/

V DAŽDI

Vtom som zamrzla.

Položila som telefón na posteľ čo najďalej odo mňa a zahrabla sa hlavou do vankúša.
Chcela som sa prepadnúť od hanby.

Začala som v momente rozmýšĺať nad všetkými možnými výhovorkami.

To omylom, lebo som uvidela tvoj post keď som otvorila ig.

Príliš jednoduché...

Chcela som poslať spolužiačke, lebo ona je tvoja fanynka a omylom som ti to lajkla.

Príliš divné...

Mám rada hokej a všeobecne lajkujem všetky fotky, čo vidím a nevedela som, že si to bol ty.

Príliš nápadné...
Vedel, že ma hokej maximálne nebaví a ani nebavil.

Nevedela som čo mám robiť.
Zúfalo som pokrútila hlavou a potom som sa rýchlo posadila.
Nemôžem sa zľakmúť nejakého chlapca, ktorého už možno nikdy neuvidím.

Zobrala som mobil a chvíľu iba odhodlane pozerala na tú správu.
Potom som sa premohla a
odpísla snažiac sa, nech to vyzerá nevinne:

JA
nemozem ti ani lajknut post?

Rýchlo som znova vypla obrazovku a čakala na nejaké upozornenie.

DALIBOR
sak pohoda

Ani som neotvorila chat a radšej som to nechala tak.
Ešte stále potopená v trápnosti a hanbe som zatvorila oči a snažila sa presvedčiť, že už spím.

• • •

Počula som, ako mi do okna narážajú silne dažďové kvapky.
Už som mala pocit, akoby sa malo zachvíľu rozbiť.

Lenivo som otvorila oči a letmo pozrela na odtiahnuté závesy na mojom okne.
Určite mi tu zas ráno pobehovala po izbe mama a pratala, čo sa dalo, lebo ešte včera som ich zaťaovala.

Slabé slnko mi ajtak vypaľovalo rozospaté oči a znechutene som sa otočila na druhú stranu.
Pri tom daždi som sa cítila ako Bella z Twilightu.

Nemala som ani náladu na raňajky, iba som si dala špirálu, korektor a vyšla som z izby nahnevaná hneď z rána.

Schmatla som tašku z chodby, pozdravila som sa a psychycky sa pripravila na cestu do školy.
Hneď, ako som vyšla som stúpila do obrovskej mláky a celé topánky mi premokli.

Všetko mi už bolo jedno a tak som sa zúfalo vybrala do dažďa.

• • •

Celé doobedie pršalo a môj lenivý frajer sa rozhodol, že sa mu po mňa nechce chodiť autom do dažďa, takže som musela celú cestu zo školy pretrpieť znova.

Keď som konečne došla domov, zvalila som sa na gauč, zapla telku a snažila sa nabrať aspoň trochu pozitívnej energie.
Videla som, že oco tam nastavil nejaký športový kanál, takže som ani nevnímala, no vtom som spozornela.

"No a už môžeme vidieť, ako na ľad nastupujú naši hokejisti...v zábere vidíme Dalibora Dvorského pod číslom 15 a tu už nastupujú protihráči..."

Rýchlo som zobrala mobil do ruky a otvorila náš chat.
Poslala som mu fotku a hneď nato som videla, že si to pozrel.

JA
hadaj kto sa mi objavil na telke