Prejsť skúškou ✍️

4. Prasací chvostík

Triedy učilíšť nemávali veľa žiakov. Najviac dvadsať v každom odbore, ak vôbec. Okrem odborných predmetov súvisiacich s tým ktorým odborom sa žiaci zdokonaľovali aj v cudzom jazyku, matematike, a samozrejme v tom materinskom.
Bolo pár minút pred prvou hodinou. Mali mať spojenú hodinu - matematiku. Michal si všetko potrebné na tento predmet prichystal na lavicu a oprel sa chrbtom o operadlo drevenej vŕzgajúcej stoličky. Čochvíľa malo zvoniť, bolo zbytočné a nežiadúce ešte kamsi odbiehať. Prísediaci - Robo - bol chorý. Mal chrípku. Nepríde ešte týždeň.
Tak ako to bývalo u Michala zvykom či skôr zlozvykom, vlasy si ešte posledný raz pred hodinou a zjavením sa jeho „vyvolenej" z druhej triedy, ktorej sa doposiaľ bál prihovoriť, upravil prstami nad čelom do pravej strany. Robil to už automaticky. Mal ich husté, tmavohnedé a práve táto vlna dodávala jeho chlapčenskému strihu šmrnc. Potrpel si na to. Koľko sa nastál každé ráno pred zrkadlom, aby ju dal do žiadaného stavu. Chcel sa páčiť dievčatám. Aj sa. A koľkým! Bol vysoký, štíhli a dokonca mal vypracovaný hrudník i paže. Ešte na základnej škole chodil na hodiny Karate. Momentálne už nie, ale cviky vedel odcvičiť aj doma sám. A aj ich často cvičil. Navyše po strednej škole sa chcel stať vojakom. Bol to jeho veľký sen. Dostať sa napríklad do francúzskej légie... Svaly, švih v rukách a aká-taká kondička sa mu preto zíde.
Všetko pekné býva ale niekedy na škodu. Túto jeho vlnu si všimol aj Jaro. A prezývka bola na svete. Prasací chvostík. Zatiaľ mu tak šepkal týždeň iba poza chrbát, keď sa obchádzali na toaletách. No len dokedy? Niekomu by sa tá prezývka zdala zlatá, nie však Michalovi. Nie je žiadne prasa! Keď mu tak ešte raz povie, jednu mu natiahne! pohrozil sa Jarovi v duchu. Jeho smerom sa radšej ani neobzeral. Zas by po ňom hodil nadávkou. A to mu tak treba.