Prejsť skúškou ✍️

5. Za dobrotu...

Za dobrotu na žobrotu. Tak sa to vravieva.
Aj Zuzana vždy konala dobro. Možno bola hlúpa a naivná, no inak nemohla. Jej duša je čistá ako práve napadaný sneh pod oknami školy a pomoc neodmietla ani dnes. Dokonca jej to robilo radosť – druhým pomáhať. Jej spolužiak Michal potreboval, a ona sa mu včera ochotne ponúkla, že mu ich donesie, pomôcky na geometriu. Vždy sa jej ako chalan páčil, tým krstným menom jej pripomínal brata. Ale to bolo asi tak všetko. Brat ju neustále neurážal ako tento, skôr sa doma obchádzali, každý mal svoje. A brat, tak isto ako ona, bol uzavretý do seba, samotár. Keď boli mladší, hádky boli na dennom poriadku. Ale tak to býva medzi súrodencami. Oni neboli výnimkou.
„Díkes. Vedel som, že na teba je spoľah,“ nahol sa Michal k Zuzane, len čo mu na stôl pred seba položila nové kružidlo a priesvitné pravítko s uhlopriečkou, ktoré jej rodičia len včera kúpili. Monika sediaca vedľa nej ju pod lavicou kopla do nohy. „Čo to robíš? Pomáhať? Jemu? To nemyslíš vážne?!“ zazneli jej v mysli jej slová, ktorými ju často pri podobných „dobročinnostiach“ vadila. Asi mala pravdu, no Zuzana urobila zakaždým, ako jej radilo srdce – pomohla aj na úkor seba. A ešte čosi. Dúfala, že jej to pomôže. Možno práve tento chlapec zariadi, aby ju spolužiaci prestali urážať a vysmievať sa jej. Bol predsa na čele chlapčenského päťčlenného gangu, ktorého sa báli všetci, dokonca aj niektorí učitelia.
Michal si veci pobral, Zuzana si z aktovky vybrala tie staré, opotrebované. Celú hodinu bol kľud, prezývka – jedna z nich – nezaznela. Keď geometria skončila, čakalo ju drsné prekvapenie. Michal, ten darebák!, Zuzana nikdy nehrešila ani v duchu, nie to ešte nahlas, jej nové veci pokazil. Pravítko zlámal na márne kúsky a kružidlo rozobral tak, že sa už nedalo zložiť a ohol jeho hrot. Och, to ide byť doma bitka od mami! zaúpela Zuzana, len čo to zazrela na jeho lavici. Po hodine sa musela ísť vyplakať na dievčenské toalety.
Za dobrotu na žobrotu. Ako inak.