Prejsť skúškou ✍️

7. Poskok?

Ráno pred zvonením pred nultou hodinou sa študenti zväčša zhlukovali pred budovou zamknutej školy, poniektorí ešte nedospelí fajčili schovaní za kríkmi, i keď im táto skrýša veľmi nepomohla pred pohľadmi profesorov, keďže lístie už dávno opadlo, a bolo ich vidieť takmer zreteľne. Niektorí sa „oblizovali“ so svojimi frajerkami, kľudne aj pred zrakmi ostatných. Láske predsa pár očí navyše nevadí, zjavne si mysleli.
Michal stál opodiaľ hlučných skupiniek osamote so spolužiakom Ľubom a opakoval si učivo na písomku zo slovenčiny. Z Michala a z Ľuba – Rosu – celkom výstižná prezývka vzhľadom na podobne znejúce priezvisko, ktoré od narodenia nosil, neškodná, sám si kázal dať sa tak oslovovať – sa stala nerozlučná dvojka, a Michal sa mal aspoň komu zdôveriť. Nepotreboval viac. Stačil mu jeden kamarát. A Rosa, i keď nie veľmi pekný chlapec, nižší, zavalitý – opak Michala – sa ním rýchlo stal. Obaja mali rovnaký pohľad na život. Teda skoro.
„Že mu to žerieš, Mišo!“
„A mám na výber?“
„Hej. Nenechať sa využívať,“ radil Michalovi Rosa, len čo zazrel kde hľadí. Na Jara. No toho tupca, ktorý si nevie nosiť desiaty, kúpiť si pečivo v školskom bufete, či urobiť si úlohu, doniesť úbor, pomôcky...
„Ber to ako vďaku,“ štekol po ňom raz, keď mu Michal odovzdával na záchode peniaze – pár korún, ktoré potiahol otcovi z peňaženky.
„Vďaku?“
„Vďaku. Dobre si počul! Za to, že máš odo mňa pokoj. Vieš, nerozšíril som tvoje nové meno. Prasací... Môžeš a máš mi byť za čo vďačný. A teraz padaj!“ odvrkol mu vtedy Jaro, Michal mal čo robiť aby udržal svoje nervy na uzde. A keby sa na Jarovi vyvŕšil, čo by mu to pomohlo? Zle by bolo na neho a Jaro by z toho obišiel ako obeť.
„Kašlať naň!“ pomyslel si vtedy a vyslovil aj teraz pre seba s svojho kamaráta. „Doniesť mu pár vecí mi nerobí problém. Asi chalan trpí núdzou, čo my vieme.“
„Núdzou? Robí si z teba poskoka... Čo nevidíš? Mišo...“ dohováral mu Rosa. Michal to vedel. Nebol „vymletý“. No nebolo lepšie byť s niekým zadobre, ako byť s ním v spore? A Michal chcel mať pokoj. Ten aj príde, vlastne u nich doma ani nie, aj keď nastanú tie najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Dúfal však, že Jara tie hlúposti cez prázdniny prejdú...