Začiatok novembra, ulica ČSA
Práve svitalo. Ťažké snehové mračná avšak nedovolili slnku preniknúť a ohriať premrznutú krajinu.
Marek sa pomaly prebúdzal. Ešte ju cítil vedľa seba, no už ho nezaujímala. Záujem opadol potom, čo si to s ňou rozdal a vystriekal sa do gumy. Keby následne nezaspal, už dávno by ju poslal kadeľahšie. Hlupák! hanil sa vstávajúc z „letiska“, ani jej smerom, na jej štíhle telo a oblé krivky, nepozrel. Počul však, ako sa dotyčná zamrvila a prehodila na druhý bok. Istotne čaká, že jej po tej noci v jeho posteli urobí lievance či praženicu na raňajky, no veľmi sa mýli. Dozaista, je prebudená, o čom nepochyboval, lebo vstal bez ohľadu na ňu, hlasno, ako sa len dalo, ešte mu pritom spadol ťažký hrubý telefón spod vankúša na zem – bola to novinka na trhu, vraj sa s ním dá dovolať hocikedy a hocikde –, a tresol s ním o nočný stolík. Len-len, že nezhodil nočnú lampu. Nato so zívaním vstal a pobral sa vykonať potrebu. Keď sa tak stalo, zašiel do kúpeľne prebrať sa studenou vodou. V zrkadle nad umývadlom sa ukázala jeho podlhovastá tvár viac ako tridsať ročného mierne zarasteného muža s modrými očami pod hustým čiernym obočím, nos priemernej šírky i veľkosti nad plnými ružovými perami a čierne vlasy, ktoré mu siahali takmer po plecia. Ich strapatosť mu nerobila ťažkú hlavu. Tak chodil všade. Nadriadený ho síce karhal, ale čo tam po ňom. K civilu, v ktorom chodil k prípadom, sa hodili. Ľudia ho hneď a zaraz neprekukli. Nezistili, že je „tajný“ od kriminálky. Dokonca ho aj ich stav omladzoval a odpútaval pozornosť od jeho pár vrások pod očami. Čím ďalej boli však hlbšie. Čas sa nedá zastaviť. Len čo si začal tvár oplachovať prepustenou ľadovou vodou, započul ten divný zvuk – zvonenie telefónu, na ktoré si nie a nie zvyknúť. Vždy ho trhlo, len čo sa ozval prvý tón. V prvý deň jeho vlastnenia takmer havaroval na svojej vytuningovanej mŕtvolne šedo-hnedej škodovke 120L so zadným krídlom. Teraz sa však narýchlo utrel do bieleho uteráka, prešiel úzkou chodbou svojho jednoizbového bytu po starej mame – ešte jej stopa bola badateľná v podobe starých vyblednutých tapiet po stenách, ktoré nemal čas strhnúť a vymeniť za nové – a cez kuchyňu vošiel do obývačky spojenej so spálňou, ktorú Marek využíval hlavne ako to druhé. I tak bol celé dni preč. Ak nechytal vrahov, vypisoval správy alebo ťahal informácie od informátorov. V lepšom prípade po baroch lovil ženy. Keď mal čas.
„Sucháň, počúvam,“ ozval sa do telefónu, len čo stlačil gombík a priložil si ten divný prístroj k uchu. „Aha. Hm... Dobre. Prídem,“ zahlásil po chvíli počúvania druhej strany a hovor ukončil. „Vypadni!“ nato zrúkol po čiernovláske vykukujúcej spod paplóna v jeho posteli, nestihla ani otvoriť ústa. Vstala a začala sa narýchlo obliekať. Nohavičky, podprsenka, rifle, tričko s dlhým rukávom... Neskôr ju pohľadom vyprevádzal, keď bez slova prešla popri ňom, obula sa do čiernych vysokých čižiem a z vešiaka v chodbe si zvesila tmavú teplú páperovú vetrovku. Potom tresli vchodové dvere a on osamel. Zazlievať mu nemala čo. Nič jej nesľúbil. Len sex. A že sa jej mokrej mušličke riadne povenoval! Ihneď za tým, aj keď mŕtvola už neutečie, začal obliekať aj seba. Nahý predsa na miesto činu nemôže ísť! Alebo predsa?
KAMU SEDANG MEMBACA
Prejsť skúškou ✍️
AksiPíše sa rok 1998. Mladík Michal pred rokom nastúpil na učilište. Šikana však striehne na každom kroku, zjaví sa skôr, ako by si prial. Čo spraví, aby jej čelil? Rozhodnutie, ktoré jedného dňa učiní, ale nezasiahne len jeho... Poručík Marek Sucháň...