GEN Z

Kara

Ahojte. Ja som Kara. Pred chvíľou sme sa s rodičmi a starším bratom odsťahovali z Los Angeles a presťahovali sem. Do San diega. Rodičia mi hovorili, že to tu bude super, ale ja taký pocit nemám.
,,Kara!" zavolal na mňa tato z obývačky.
,,Čo potrebuješ?" prišla som za ním a spýtala som sa.
,,Máš na dnešok všetko do školy?"
,,Áno tato mám. Vieš o tom, že sa ma to pýtaš už asi 10 krát" už ma to otravovalo.
,,Len sa uisťujem, že si si nič nezabudla na tvoj prvý deň v novej škole"
,,Neboj, mám všetko"
,,No len aby" prišla za nami mama z kuchyne,, keby si si niečo zabudla tak ja ti to do školy nedonesiem"
,,Vy dvaja ste sa teda našli" zasmiali sa a ja som išla naspäť do izby. Po ceste som stretla brata a spýtala som sa ho či ma dnes nezavezie do školy.
,,Jasné. Ale musíš pre mna niečo urobiť" odpovedal mi.
,,A čo také?" zaujímalo ma čo zase chce.
,,Pôjdeš mi teraz kúpiť do obchodu bagetu"
,,Ty si taký vydierač"
,,Ja viem" zasmial sa. Môj brat sa volá Thomas a má 19. Je vyšší, má krátke hnedé vlasy a je skoro celý patetovaný.
Moji rodičia sa s ním kvôli tomu pár týždňov nebavali. Thomas mal v minulosti problém s drogami, ale nakoniec to prekonal. No nič. Vráťme sa k téme. Dnes idem do novej školy. Som extrémne v strese, lebo tam nikoho nepoznám a bojím sa, že ma tam ľudia nebudú mať radi, ale hádam to nejako prežijem.

Vyšla som z domu a išla do obchodu. Vnútri som hľadala bagetu akú má rád môj brat, ale nevšimla som si ju. Keď som sa pozerala znovu uvidela som iba jednu. Posledná bagetu, akokeby stvorenú pre môjho brata. Natiahla som sa po ňu, ale nebola som jediná. Tú bagetu chcel aj jeden chalan. Zobral ju prvý až potom si ma všimol.
,,Prepáč. Chceš ju?" spýtal sa ma.
,,Nie, kľudne si ju zober"
,,Si si istá, že ju nechceš. Iba blázon by takú dobrú bagetu odmietol" snažil sa ma presvedčiť, aby som si ju zobrala.
,,Nie, len si takú vynikajúcu bagetu zober. Blázon si zoberie niečo iné" obidvaja sme sa rozosmiali.
,,No dobre ty blázon. Ináč moje meno je Mateo" povedal mi svoje meno a ja som mu to opetovala.
,,Ja sa volám Kara"
,,Kara. To je pekné meno. Povedz tvojim rodičom, že majú na mená vkus" usmial sa na mňa.
,,Ďakujem a Mateo tiež neni na škodu" tiež som sa usmiala a pozrela som sa na hodinky ,,do riti. Už musím ísť. Maj sa Mateo a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme"
,,Vto dúfam aj ja" zobrala som môjmu bratovi nejaký random sendvič a išla som ho zaplatiť. Vrátila som sa domov, zobrala som si batoh a nastúpila do auta kde na mňa už čakal brat. Podala som mu sendvič a vysvetlila som mu, že im v obchode došli bagety. Moc dobre to nezobral, ale čo už. Vysadil ma pred školou a odišiel.

Stála som tam. Pripadala som si ako astronaut, ktorý navštívil novú planétu.
Škola vyzerala celkom vpohode. Bola zafarbená do šeda a nad vchodom mala nápis San diego high school. Bola som vo veľkom strese, ale zároveň som bola v úžase a nadšená. Keď som urobila prvý krok zastavilo predo mnou auto. Skoro ma zrazilo. Keď som sa pozerala kto ho šoféroval neverila som vlastným očiam. Bol to ten chalan z obchodu. Mateo. Vystúpil z auta spolu s jedným chalanom a babou.
,,Prepáč, že som ťa skoro zrazil" povedal mi a pozrel sa na mňa bližšie ,,Kara? To si ty. Čo tu robíš?"
,,Ja tu nastupujem do školy" odpovedala som mu.
,,To je super. Aký ročník?" spýtal sa ma ten chalan vedľa Matea ,,Ja som Gabriel"
,,Teší ma Gabriel ja som Kara a idem do druháku" odpovedala som mu.
,,Tak to sa na nejakých hodinách stretneme" povedal a pozrel sa na hodinky ,,No nič, ja už musím ísť na hodinu. Mateo ideš?"
,,Jasné" odpovedal mu a už bol na odchode, ale nakoniec sa na mňa otočil ,,Lindsey buď taká dobrá a poukazuj jej to" povedal tej babe ktorá stála za mnou a odišiel aj s Gabrielom.
,,Ahoj, ja som Lindsey" povedala mi baba s červenými vlasmi.
,,Teší ma"
,,Poď trochu ti to tu poukazujem" usmiala sa na mňa a išla ku škole. Nasledovala som ju a bola som rada, že aspoň niekto sa ku mne správa milo.
,,Odkiaľ poznáš Matea?" spýtala sa ma.
,,Dnes ráno sme sa stretli v obchode. Nečakala som, že sa stretneme aj tu"
,,Máš šťastie, že si narazila práve naňho a nie na nejakého debila" povedala mi Lindsey úprimne.
,,A odkiaľ sa poznáte vy?" zaujímala som sa.
,,Ver alebo nie, ale aj ja som tu bola raz taktiež nová a Mateo a jeho banda ma ku sebe zobrali. Odvtedy sa s ním bavím. Je mi z tejto školy najbližší" odpovedala mi.
,,A odkiaľ sa poznáš s tým druhým chalanom?"
,,Gabriel je môj sused a Mateo nás vozí každé ráno do školy. Spolu s nami chodia ešte aj dve dievčatá, ale necítili sa dnes moc dobre tak radšej neprišli. Akú máš vlastne hodinu?"
,,Ja mám teraz dejepis, ale neviem v akej učebni. Pomohla by si mi?"
,,Jasné. Dejepis máš na druhom poschodí. S radosťou ťa tam zavediem"
,,Ďakujem" bola som jej veľmi vďačná, inak by som sa tam asi nedostala.
,,Neni zač. Vlastne robíš ty teraz láskavosť mne. Aspoň nemusím byť na hodine matiky s tou tučnou rašplou" obidve sme sa zasmiali. Aj ja som mala v minulej škole na hodine matiky tučnú učiteľku. Byť tučné majú asi v popise práce.

Lindsey mi ukázala triedu a odišla do tej svojej. Stála som pred dverami. Nechcela som ich otvoriť, ale na koniec som to urobila. Pozdravila som učiteľa a vošla som dnu.
,,Ahoj. Ty musíš byť tá nová. Mhmmm"
,,Kara" pomohla som mu.
,,Ano. Kara. Jasné. Sadni si prosím ťa na voľné miesto" počúvala som ho. Sadla som si na jediné voľné miesto v triede. Hneď na ľavo odo mňa sedel nejaký futbalista. Ako to viem? Tak, že mal na stoličke zavesenú bundu zo znakom školského futbalového družstva a plus mal vyšportované telo a bol celkom pekný.
,,Ahoj. Ja som Leo" pozdravil ma ,,ako sa voláš?"
,,Ja som......" niekto my skočil do reči.
,,Kara. Však to tu pred chvíľou hovorila ty debil" povedalo dievča ktoré sedelo za mnou.
,,Ukľudni sa Rachel" povedal jej Leo ,,Prepáč, ona je iba stále naštvaná za to, že som sa s ňou rozišiel"
,,Netrep hovadiny Leo" Rachel sa naňho naštvala. Takto sa tý dvaja hádali celú hodinu. Po skončení dňa som sa zastavila vonku. Chcela som nájsť Matea, ale nikde som ho nevidela. Našla som iba Gabriela tak som išla za ním.
,,Ahoj. Nevieš kde je Mateo?" zdalo sa, že moju prítomnosť nečakal.
,,Nie, ale za chvíľu pride" odpovedal mi s úsmevom ,,Čo od neho chceš?"
,,Chcela som sa spýtať či by ma nezaviezol domov"
,,Neboj on ťa zavezie" po chvíli sa ma Gabriel spýtal jednu zaujímavú otázku.
,,Ty si si našla už aj nejakú známosť?" takúto otázku som vážne nečakala.
,,Nie, prečo?"
,,Lebo hentam na teba pozerá jeden chalan. Ak sa nemýlim je to Leo Rodriguez" otočila som sa a vtedy sa otočil aj on a odišiel. O chvíľu za nami prišiel Mateo s Lindsey. Moja ponuka mu nevadila a s radosťou ma zaviezol domov.

Nečakala som, že si dnešok tak užijem, ale bol super už sa nemôžem dočkať zajtrajšku.