GEN Z

Gabriel

No konečne. Moja kapitola. Nechápem prečo som musel čakať tak dlho. Asi viem, že vy ste na mňa nečakali, ale sľubujem, že vás to bude baviť (teda aspoň dúfam). Viem, že som sa v ostatných príbehoch moc nevyskytoval, ale to nevadí.

Bývam sám s mojou babkou na úplnom konci San diega hneď vedľa Lindsey. Rodičia mi zomreli keď som mal 5. Babka mi povedala, že zomreli pri havárii. Ona sa ma potom ujala a odvtedy žijem s ňou. Sme taká dvojka. V poslednom čase jej nieje moc dobre, tak sa o ňu snažím starať. Je to náročné, ale čo by som pre ňu neurobil. Hneď ako som sa zobudil som jej nachystal lieky a išiel som jej urobiť čaj. Dnes je sobota takže sa nemusím ponáhľať do školy, ale namiesto nej mám dnes iné plány. Išiel som jej to zaniesť do izby. Otvoril som dvere a ona si tam už luštila krížovky.
,,Dobré ráno babka"
,,Ahoj Gabrielko" stále dávala pozornosť tej križovke.
,,Hovoril som ti, aby si ma tak nevolala" takto ma volá od môjho narodenia a stále ju to neomrzelo.
,,Dobre Gabrielko" konečne sa na mňa pozrela ,,Prečo mi stále dávaš tie lieky. Ja ich nepotrebujem"
,,Doktor povedal, že ich potrebuješ" vždy sa so mnou háda, aby si ich nemusela zobrať. Zatiaľ som vždy v tejto hádke vyhral.
,,Doktor mi môže tak maximálne pobozkať zadok"
,,Daj si ich a bude ti lepšie" presviedčal som ju.
,,Ale prosím ťa. Ja sa cítim ako mladica" stále si ich nechcela dať.
,,No taaaaaak"
Gánila po mne, ale aj tak si ich dala. Položil som jej čaj na nočný stolík a bol som na odchode.
,,Počkaj Gabrielko" zastavila ma ,,Ideš dnes niekam von"
,,Áno idem" odpovedal som.
,,A kam?"
,,Do mesta"
,,A s kým?" vždy ma rada vypočúvala.
,,S Lindsey, Mateom a Karou"
,,A kedy ideš?"
,,O siedmej"
,,A..."
,,Stop. Už žiadne otázky" povedal som jej, lebo ma to už nebavilo.
,,No dobre. A ešte jedna otázka. Čo bude na obed?" túto otázku sa ma pýta každý boží deň.
,,Neviem, asi objednám pizzu" odpovedal som jej a ona sa na mňa zamračila.
,,Zase"
,,Áno zase. Ak si nezabudla ja neviem variť. Takže ak sa nechceš otráviť, bude to pizza" prekrutila očami, ale už sa so mnou viac nehádala tak som to bral ako výhru.

Odišiel som z jej izby a pozrel som sa na hodiny. Bolo už jedenásť hodín. Nechápem ako som tak dlho mohol spať. Hneď som objednal pizzu. Za necelú hodinku prišla a hneď som ju bol zaniesť babke do izby. Tá sa na ňu pozerala ako keby jej zjedla psa, No ja som vedel, že keď sem prídem druhý krát, pizza bude preč. Odišiel som z jej izby a svoju pizzu som si zjedol u seba. Pred tým ako som sa začal chystať som si dopozeral seriál a musím sa priznať, tak trošku som pri ňom aj zaspal. Zobudil som sa o šiestej. Práve včas na to, aby som sa začal chystať. Dnes idem do Streetu. Je to taký párty klub pre teenegerov. Áno, viem čo si teraz myslíte. Trošku som babke klamal, ale vlastne ono je to v meste takže som teoreticky neklamal. Obliekol som sa a o 18:50 som išiel pred Lindseyn dom. Zaklopal som a čakal som. Dlho mi nikto neotvoril tak som zaklopal znovu. Zrazu mi otvoril jej otec. Bol to alkoholik. Ale že extrémny. Chlast z neho bolo cítiť až na kilometre. Nikto ho nemal rád. Lindseyna mama zomrela pri jej pôrode a on ju vychováva sám.
,,Čo chceš?" spýtal sa ma naštvane.
,,Čakám na Lindsey" odpovedal som mu s kludom.
,,Prečo?"
,,Dnes sme mali ísť von"
,,Lindsey dnes nikam nejde" povedal ešte viac naštvane.
,,Môžem sa spýtať prečo?"
,,Lebo som povedal a vypadni od môjho domu!" zatvoril predo mňou agresívne dvere. Ničomu čo sa teraz stalo som nepochopil. Prečo nemôže ísť von?

Vtedy na mňa zatrúbilo auto. Sedel v ňom Mateo s Karou. Nastúpil som doň a hned som im povedal o tom čo sa práve stalo.
,,Prečo by ju nemohol pustiť?" Kara tomu tiež nechápala.
,,Ja keby som mal takého tatka tak by som sa zabil" povedal Mateo a asi to myslel vážne, lebo sa neusmial.
,,Prestaň" buchla ho Kara.
,,Au"
,,Podľa mňa je jej otec psycho" povedal som a Mateo so mnou súhlasil.
,,Možno chce iba večer stráviť so svojou dcérou" navrhla Kara.
,,Videla si vôbec niekedy jej otca?" spýtal som sa.
,,No nie, ale..."
,,Ja dúfam, že ho v živote ani nestretneš. Naposledy keď som ho videl tak som sa skoro z toho smradu od alkoholu dovracal" skočil jej do reči Mateo,,ľutujem ju a dúfam, že jej nič neurobí, lebo ho zabijem" Mateo bol Lindseyn najlepší kamarát a jeho reakciu úplne chápem.
,,No ty kokos. Prečo to nikto nerieši?" spýtala sa Kara znovu.
,,To by nás zaujímalo všetkých" povedal som.