Leo

8 0 0
                                    

Čaute! Tu Leo. Nečakali ste, že dalšia kapitola bude o mne. No. Je to tu. Myslíte si o mne, že som nejaký nafúkany futbalista, ktorý myslí tým dole. Väčšinou si to o mne myslia a ja v tom ľudí nechávam. Nechce sa mi ich presviedčať o opaku. Keď si ľudia myslia, že som sprostý a nič nechápem, majú potom odo mňa menšie očakávania a mne to tak vyhovuje. Proste si to užívam.

Každé ráno idem pred školou ešte so Sebastianom do fitka. Väčšinou sa bavíme o babách. No. Vlastne on väčšinou hovorí o niakej čajočke s ktorou si to rozdal v lese. Vlastne ho skoro nikdy nepočuvam, lebo ma to ani moc nezaujíma. No tentoraz ma to zaujalo. Hovoril o tom ako si to ževraj včera rozdal s mojou ex. S Rachel. To je tá s ktorou som sa minule hádal na hodine dejepisu alebo čoho. Vlastne sa s ňou hádam skoro stále keď otvorí ústa. No nič. Vráťme sa späť k téme. Potom, čo to spolu robili mu ani raz nenapísala. Bol z toho úplne mimo. Predpokladám, že sa mu asi páčila aj keď u neho človek nikdy nevie. Možno bol iba smutný, že ho ona odkopla skôršie ako on ju.
,,Leo. Prečo ste sa vlastne rozišli?" spýtal sa ma.
,,Ani neviem" musel som mu zaklamať, lebo keby sa dozvedel pravdu. Už by sa so mnou nebavil. Nieže by mi chýbala jeho prítomnosť, ale on by to sto percentne povedal ostatným a to by som už vážne neprežil.
,,No jasné. Určite sa s tebou rozišla kvôli tomu, lebo ho máš maleho" zasmial sa na jeho nevtipnom vtipe.
,,Tak tým pádom ho máš malého aj ty, lebo aj s tebou sa vlastne rozišla" úsmev mu zmizol z tváre, ale mne sa naopak objavil.
,,Drž hubu a radšej cvič" vyzeral, že je ofučaný, ale taký bol skoro vždy tak som si z toho nič nerobil. Keď sme už boli pripravený odísť uvidel som tu známu tvár. Bol to Ben. Nevedel som, že chodí do fitka. Chcel som ho ísť pozdraviť, ale na poslednú chvíľu som uvidel, že za ním prišlo niake dievča. Nevedel som, kto to je, lebo som jej nevidel do tváre. Vyzerala trochu ako Sofia alebo Cass. Kto sa má v nich vyznať? Po fitku som išiel domov aby som sa osprchoval a potom hurá do školy (bodaj by zhorela).

Do školy som prišiel autom. Mercedes. Milujem ho. Zobral som zo sebou aj Sebastiana. Pred školou sa väčšinou stretávame všetci z futbalu no teraz sú štvrtáci na niakej exkurzii a trištvrťka z týmu sú oni takže sme išli rovno do školy. Sebastian je tretiak takže sme sa rozdelili. Vošiel som do triedy na anglinu. Vedľa mňa ako vždy sedela Rachel. Nudil som sa tak som si z nej začal robiť srandu.
,,Takže ty a Sebastian hej"
,,Buď ticho" vyzerala podráždene, ale aj tak som pokračoval.
,,Ako sa ti to páčilo v tom lese"
,,Lepšie ako s tebou" asi sa ma snažila uraziť, ale ja viem, že nikto lepší ako ja nieje.
,,Prečo ste to vôbec robili v lese?" na túto otázku mi neodpovedala. Vyzerala, že je dosť naštvaná.
,,Haló" stále nič. Asi ma ignorovala. Alebo sa včera stalo niečo o čom nechcela hovoriť. Po skončení hodiny som sa s ňou chcel porozprávať, ale ušla mi. Vybehol som za ňou z triedy. Vtedy som ju uvidel ako sa baví so Sebastianom. Priblížil som sa k nim, ale jediné, čo som počul bolo ako Rachel zakričala "nechaj ma" a potom odišla zo školy. Sebastian sa na mňa pozrel a tiež odišiel. Dúfam, že mu o mne niečo nepovedala. Dúfam, že mu nepovedala dôvod prečo sme sa rozišli. Utekal som za ňou. Bola už pri aute tak som musel šprintovať. Keď som k nej prišiel tak som sa jej hneď spýtal.
,,Čo si mu povedala?"
,,Čo?" nechápala.
,,Povedala si mu niečo o mne?" zaujímalo ma to.
,,A čo by som mala povedať?"
,,Dôvod prečo sme sa rozišli" už som to nevydržal.
,,Hahaha" zasmiala sa ,,myslíš to, že si teplý?"
,,Za prvé ja nie som teplý, ale bi a za druhé hovor trošku tichšie"
,,Dobre tak za prvé je 21 storočie a podľa mňa by to nikomu nevadilo a za druhé, nie všetko je vždy o tebe" naštvane nasadla do auta a zabuchla dvere. No to som posral. Zaujímal som sa iba o seba. Čo keď jej niečo urobil a teraz má za zlého aj mňa. Rýchlo som nastúpil do auta a išiel som za ňou.

Očakával som, že pôjde domov ale neišla. Zablúdila do niakej reštaurácie. Takú som v živote nevidel. Neviem odkiaľ sa tu nabrala. Vošla do nej a ja som išiel za ňou. Sedela pri stole. Pri takom v kúte. Prišiel som ku nej a hneď som si sadol. Podľa výrazu chcela aby som hneď odišiel.
,,Tak čo sa stalo?"
,,Nič"
,,Vidím, že ti niečo je" dotieral som.
,,Hovorím, že mi nič neni" vyzerala podráždene, ale chcel som, aby mi to povedala.
,,Prosím, povedz čo sa deje a ja odídem"
,,Už po tretí krát ti hovorím, že mi nič nieje" chcela odísť no ja som ju chytil za ruku aby som ju zastavil.
,,Prosím" pozrela sa na moju tvár a ja som uvidel jej mokré oči. Sadla si a začala hovoriť.
,,Začalo sa to tak, že mi Sebastian napísal aby sme sa spolu stretli. Už dlhšie sa mi páčil, takže som s tým súhlasila. Zobral ma do niakeho baru na kraji mesta. Boli sme tam asi hodinku. Stále mi kupoval drinky a po čase som sa už cítila úplne namol. Nemohla som ani moc chodiť tak som sa oňho stále opierala. Vyšli sme von z baru prišli sme až ku autu. Vtedy sa mi chcelo cikať. Povedala som mu, že si odskočím do lesa. Les bol hneď pred autom tak som si povedala, že to bude dobrý nápad. Ten alkohol mi neurobil dobre. Mala som to vydržať a ísť na záchod až doma" rozplakala sa, ale ja som stále nevedel prečo. Snažil som sa ju upokojiť tak som jej položil dlaň na jej. Snažila sa usmiať, ale moc jej to nešlo tak pokračovala v príbehu ,,odvtedy si už skoro nič nepamätám až na to, že keď som sa zobudila som uvidela Sebastiana ako odo mňa odchádza a mala som dole nohavičky. Potom som zacítila bolesť medzi nohami a uvedomila som si" až teraz mi to došlo. Ako to môže niekto spraviť ,,že má znásilnil" z očí jej išli vodopády sĺz. Chcel som ju objať, ale asi by to nebolo pre ňu najlepšie keby ju potom čo sa stalo objal chalan, tak som tam iba čakal a utešoval ju slovne.

Po chvíli sme odtiaľ odišli a odviezol som ju domov. Keď mi vystúpila z auta spýtal som sa jej otázku.
,,Čo plánuješ teraz robiť?" zaujímala ma odpoveď.
,,Urýchliť karmu" odpovedala mi. Zatvorila dvere a odišla do domu. Chcel som vedieť čo tým myslí, ale ak tým myslela čokoľvek, nikdy sa Sebastianovi nestane to, čo si zaslúži.

Jedine smrť.



GEN ZDonde viven las historias. Descúbrelo ahora