GEN Z

Cass

Celú noc som nemohla spať. S Benom sme sa rozlúčili hneď potom ako nás videla Sofia. Vtedy mi bolo extrémne zle a ak mám povedať pravdu, stále sa cítim tak isto. Išla som do izby. Pomyslela som si, že mi sprcha pomôže a dúfala som, že sa nebudem cítiť ako monštrum. Nestalo sa tak. Stále som sa cítila zle. Ľahla som si do postele a odvtedy v nej stále ležím. Už šesť hodín vkuse. Ani na minútku som nezatvorila oči. Najhoršie bolo to, že za chvíľu idem do školy.

Prinútila som sa postaviť z postele a nachystať sa. Vyšla som z izby a urobila som si desiatu. Rodičia boli už dávno v robote takže som bola doma sama. Za chvíľu by mal pre mňa prísť Mateo tak som sa obliekla, zobrala veci a išla som ho čakať pred dom. Dúfam, že s nami do školy nepôjde aj Sofia. Viem čo si teraz myslíte "Cass musíš sa s ňou porozprávať". Ja viem, že za ňou musím ísť a aj za ňou pôjdem, len teraz nie som pripravená. Dajte mi ešte chvíľočku.

Vtedy na mňa začal niekto trúbiť. Otočila som sa a uvidela som Matea v jeho aute. Hneď vedľa neho sedela Kara. Podľa mňa sa k sebe hodia. Bola som rada, že aspoň niekoho love life vychádzal. Dúfala som, že v tom aute nebude Sofia. Nastúpila som doň a Sofia tu vážne nebola. Vedľa mňa sedela iba Lindsey a Gabriel.
,,Kde je Sofia?" spýtala som sa.
,,Písala mi, že nepríde. Ževraj má migrénu alebo čo" odpovedal mi Mateo.
,,Kto by čakal, že bude mať migrénu po včerajšej párty" povedala sarkasticky Lindsey. Zapozerala som sa na ňu a niečo mi prišlo nezvyčajné. Mala modriny na krku ako keby ju niekto škrtil. Lindsey si všimla kam som sa pozerala a ona si vytiahla z tašky šál, a uviazala si ho okolo krku.
,,Ináč kde ste zmizli vy dve holubičky po tom ako tam prišla polícia" spýtala sa ma.
,,Dobrá otázka. Celý večer sme vás s Benom potom nevideli" pridala sa Kara. Nevedela som čo im mám povedať. Nemohla som im povedať, že sme sa bozkávali a potom nás uvidela Sofia a všetko sa pokazilo. Nakoniec som im povedala, že ma iba odprevadil domov a nič sa medzi nami nestalo. Potom sa ma naňho už viac nepýtali.
,,Ináč viete o tom, že Sebastian odišiel zo školy?" začal novú konverzáciu Gabriel.
,,Čože???" všetci sme boli šokovaný.
,,Prečo?" spýtala som sa.
,,Ževraj ho niake dievča obvinilo zo znásilnenia a viete, že má mocných rodičov, a takéto niečo by im mohlo zničiť reputáciu. Takže sa od tadialto sťahujú" odpovedal Gabriel.
,,Chuďatko dievča" povedala Kara. To isté sme si pomysleli asi všetci.
,,Toto mu, ale neprejde len tak či?" spýtala sa Lindsey.
,,No dúfam, že nie" povedal Gabriel.
,,A nevieš náhodou kto je to dievča?" zaujímala som sa.
,,Neviem, ale musí byť silná, že to povedala" odpovedal mi a ja som si uvedomila, že vážne musela byť dosť silná. Ja by som na to to povedať asi odvahu nemala.

Prišli sme pri školu. Mateo zaparkoval svoje auto a odišli sme z neho. Gabriel išiel na hodinu s Karou a ja s Mateom a Lindsey sme išli spolu. Bavili sme sa o Sebastianovi a ako mohol niečo také spraviť. Chcela by som vedieť kto to dievča bolo, ale na druhú stranu chápem prečo to chce udržať v tajnosti. Vtedy som pred školou uvidela Bena. Všetky spomienky zo včerajšku sa mi znovu prehrávali v hlave. Zo začiatku tie dobré, ale po chvíli sa objavilo aj to so Sofiou a ja som sa znovu cítila zle. Keď si ma Ben všimol, tak išiel za mnou. Snažila som sa ísť rýchlejšie, aby som sa mu vyhla, ale on ma dobehol.
,,Ahoj Cass" položil mi ruku na rameno, aby som zastavila. Otočila som sa naňho a tiež som ho pozdravila.
,,My vás tu asi necháme osamote" povie Mateo a aj s Lindsey odišli.
,,Tak ako sa máš?" spýtal sa ma.
,,Akoby som sa asi podľa teba mala?!" povedala som mu naštvane.
,,No tak prepáč" odpovedal mi a ja som sa cítila zle z toho ako som po ňom vybehla.
,,Prepáč, ale potom ako nás včera vydela Sofia tak nie som absolútne vo svojej koži. Musím sa jej ospravedlniť"
pozeral sa na mňa nechápavo.
,,Prečo by si sa jej mala ospravedlňovať? Veď si nič zlé neurobila. Podľa mňa by sa mala skôršie ona ospravedlniť tebe" povedal mi úprimne.
,,Ty to proste nechápeš"
,,Podľa mňa to chápem až moc a ty by si mala niekedy myslieť aj na seba, nie iba na ňu" pozrel sa na hodinky ,,No nič. Ja už musím ísť" pobozkal ma a odišiel na hodinu. Možno mal v niečom pravdu, ale ja viem, že sa s ňou dnes o tom musím porozprávať.

Hneď po škole som donútila Bena, aby ma ku nej zaviezol. Bol proti, ale aj tak ma odviezol.
,,Stále nechápem načo za ňou ideš" povedal mi.
,,Lebo si to s ňou chcem vyrozprávať"
,,Ale prečo?" stále to nechápal.
,,No dobre. Ty asi nevieš, že Sofia bola do teba zamilovaná asi od jej narodenia. Bol si ako jej splnený sen a teraz jej ten sen ukradla jej najlepšia kamarátka. Vieš ako sa musí cítiť zle"
,,No ty kokos. A ako sa cítiš ty?" táto otázka má zaskočila.
,,Prečo sa pýtaš ako sa cítim ja?"
,,No ja chápem, že sa Sofia cíti zle, ale ty sa tiež necítiš boh vie ako. Nemala by si sa najprv zaujímať o svoje city a až potom o druhých"
,,Ja sa budem cítiť dobre jedine vtedy keď bude ona vpohode" práve sme išli okolo jej domu. Ben zastavil a ja som vystúpila.
,,Mám tu na teba počkať?" spýtal sa.
,,Nemusiš" odpovedala som mu a on odišiel. Pozerala som sa na Sofiin dom.
Jediné, čo mi išlo v hlave je to, že si to s ňou musím vyriešiť.

Prišla som pri dvere od jej domu. Bola som úplne v strese, ale musela som to zvládnuť. Zaklopal som. Dlho sa nič nedialo, no po chvíli mi otvorila jej mama.
,,Ahoj Cass. Ideš za Sofiou?" spýtala sa ma.
,,Áno" odpovedala som úplne dopotená.
,,Neviem, či za ňou budeš chcieť isť teraz keď sa necíti dobre"
,,Nebojte. Ja som imúnna" usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opetovala. Asi nevie, že Sofia ostala doma kvôli mne.
,,No dobre. Tak poď ďalej" vošla som dovnútra a zamierila do Sofiinej izby. Pred dverami do izby som sa ešte v duchu pomodlila a vošla som dnu.
,,Mama. Stále mi nieje.... Aha. To si ty. Čo tu chceš?" ležala na posteli a zazerala na mňa.
,,No ja som" nevedela som, čo mám povedať.
,,No čo ty?" už sa mi nepozerala ani do očí.
,,Ja som sa ti len chcela ospravedlniť"
,,A za čo? Za to, že si piča a ukradla si mi chalana, ktorý sa mi páčil od môjho narodenia"
,,Tak po prvé, ja nie som piča a po druhé, ty si sa mu zrejme nepáčila keď si vybral mňa" už ma vážne vytočila.
,,Čo prosím?!" ona bola už vytočená.
,,Počula si dobre. Benovi sa páčim ja a nie ty. Už to pochop!" začala som kričať. Sofia sa postavila z postele.
,,Hej. Keď si to myslíš tak láskavo vypadni z môjho domu!"
,,Ja si to nemyslím. Ono je to pravda" zapozerala som sa Sofii do očí a ony jej horeli.
,,Vypadni!!!" poslúchla som ju a odišla som z jej domu.

Ty kokos. Už ma vážne vytáčala. Ja som si to chcela s ňou iba vyrozprávať a ona po mňe hneď začne vrieskať. Nechápem ako som s ňou mohla byť najlepšia kamarátka.