Vtipné ale aj retardované poviedky 2

Pokračovanie smrteľného futbalu

Ako sme hrali, tak ja a Anakin sme stáli v bráne a v podstate sme nič nerobili.

Anakin: „Ja nie som dobrý v žiadnom športe.”

Ja: „Ale v jazdení hej.”

Anakin: „Akom jazdení?”

Ja: *ja som, samozrejme, úplne sprostá a vo všetkom vidím dvojzmysly* „Nooo....”

Anakin: „Lebo môžeš mať akože jazdenie na bicykli, na motorke... Ale na to môžeš povedať bicyklovanie, ale na jazdenie na motorke nemôžeš povedať motorkovanie.”

Ja: *začala som sa rehotať*

Anakin: „Alebo na jazdenie na motokáre nemôžeš povedať motokárovanie... motoKÁRovanie 😏😏😏.”

Ja: *snažím sa dávať pozor na hru, ale nešlo to, pretože som sa smiala ako retard*

Neskôr

Dali sme si poriadne cvičenia a sensei tentokrát cvičil s nami, akurát mám pocit, že robil tie cviky dvakrát toľko, koľko my. Ku koncu jeho cvičenia sa naňho zavesilo zozadu na chrbát jedno dievča. Ale stále cvičil.

Anakin: „Vieš, ako to vyzerá?”

Ja: „No daj.”

Anakin: „Ako Luke a Yoda na planéte Dagobah.”

Ja: *snažím sa nerozrehotať na celú telocvičňu*

Neskôr

Mali sme cvičiť, čo sme sa doteraz naučili a sensei na nás dohliadal. Na sms dve sa prišiel pozrieť prvýkrát, potom druhýkrát, a keď prišiel tretíkrát, povedal: „No a som tu zase... Som horší ako bumerang :D.”

My dve: *smiech*

Ešte na začiatku, ako tam si kopali loptu sensei a niekoľkí ďalší

Adam vykopol loptu tak vysoko, až sa odrazila od stropu a pritom narazilo do tých tyčí, čo tam sú aj do svetla.

Taký prach sa z tamaď zosypal na zem a spadol aj na Adama, ale ten si to nevšímal.

Anakin: „Sneží!”