Vtipné ale aj retardované poviedky 2

Do čoho...?

*Ešte pred začiatkom tréningu*

Marek si privlastnil krabicu z kimón (to skloňovanie 😩), ktoré prišli a hovoril, že to jeho tank, potom že sa premieňa na transformera.

Ja: "A to si akože... Popelnica?"

Marek sa potom začal obliekať do svojho kimona (konečne). A jak sa obliekal tak pritom jedol nejakú vec... Idk čo to bolo, ale položil si to vedľa seba na lavičku a následne do toho o chvíľku na to nechtiac udrel alebo čo a zvolal: "Nie moje jedlo! Do riti!"

Sensei, sediaci pri ňom aj s jednou týpkou a dačo robili: "Do čoho?!"

Anakin a ja: *výbuch smiechu*

*Na začiatku tréningu*

Na rozbehanie sme sa rozhodovali medzi naháňačkami a futbalom.

Tak sme rozdelili telocvičňu na dve polovice a mali sme sa postaviť, kto je za čo.

Na naháňačky sme sa postavili iba ja a Anakin.

Sensei: "No... Myslím, že je to jasné."

Ja:   •́⁠ ⁠ ⁠‿⁠ ⁠,⁠•̀

A tak sme začali hrať futbal, ale nie s jednou loptou, normálnou, ale s dvoma aj napriek tomu, že nás nebolo veľa. No a tá druhá lopta je malá a tvrdá, taká akurát na hádzanie.

Čiže keď sme s Anakinom bránili, tak to bolo dosť bolestivé.

Ja: "Prisahám, je ja dôjdem domov s modrinami!"

Sensei: "Neee... (⁠.⁠ ⁠❛⁠ ⁠ᴗ⁠ ⁠❛⁠.⁠)" *✨Cutely✨ sa na nás vyrúti s ďalšími dvoma týpkami zo svojho tímu s oboma loptami*

*Počas ~kondičnej~ časti tréningu*

Mali sme sa postaviť do pózy... Netuším, jak sa volá, ale proste jedna noha vpredu, pokrčené kolená a nízko.

Sensei sa kukol na dakoho... Asi Kuba, Miša alebo Mareka zase so zdvihnutým obočím 🤨.

Takmer som neudržala smiech.

*Počas trénovania techník*

Sensei kuká na mňa akosi nezvyčajne dlho, ale pokýva hlavou a pomaly sa presunie k ďalšiemu.

Ja: *absolútne netuším, čo sa stalo, kuknem na Anakina, potom na svoje ruky a potom na senseia* "N... Uh... Č-čo????"

Anakin: *rozmachne rukami* "To sú tajné kódy!" Alebo dačo v tom zmysle.

Sensei: *znova pokýva hlavou s úsmevom* "No, je to fajn... Ale ešte potrebujeme cvičiť."

Ja: *pomaly sa z toho vysomárujem*