Vtipné ale aj retardované poviedky 2

Dejepis

Učiteľka: "No ale dúfam, aspoň niekto tu má rád dejepis!"

Všetci: *smiech*

Maťo: "NIE!"

Všetci: *ešte viac sa dusíme smiechom*

Učiteľka: *kukne na Miša, ktorý sedí vedľa Mateja*

Mišo: "Ale na som to fakt nebol." *zdvihne ruky do obranného gesta*

Učiteľka: *kukne na Mateja* "No ty si teda..." *😡*

My všetci: *záchvaty smiechu*

Neskôr

Učiteľka vyvolá Zoltána: "A ty sa ako voláš?"

Zoltán: "Zoltán."

Učiteľka: "A to jak ťa volajú?"

Zoltán: "Zoli."

Niekto iný: "Zolíček."

Celá trieda: *smiech*

Ešte neskôr

Učiteľka: *kuká na dvoch Samov, ktorí sedia spolu* "Vy ste obaja Samovia?" A to jak vás mám rozoznať?"

(Jeden Samo je blonďák a druhý je tmavovlasý)

Jeden zo Samov: "Biely a čierny."

Učiteľka: ".... Čierny Samo..."

Trieda: *dusíme sa smiechom*

Ku koncu hodiny

Dačo s tým, že ktoré informácie sa dajú ľahšie odhaliť - staršie alebo novšie.

Dávid: "Novšie."

Učiteľka: "Áno. A ako to zistíme?"

Trieda: *🤷*

Učiteľka: "No dobre... Tak ja som teraz napríklad Ľudovít Štúr a niečo napíšem. Ako viete, že nie som Štúr?"

Maťo: "Že ste žena."

Učiteľka: *proceeds to not hear what he just said*

My: *zomierame*