Vtipné ale aj retardované poviedky 2

Skúšanie

Marko odpovedá.

Učiteľka: „Takže kooperácia slov.” (dačo také)

Marko: *je ticho*

Matej alebo Mišo (teraz neviem, sedia spolu): „To nemáme.”

Trieda: *smiech*

Učiteľka: „heh... dobre ale to je jedno. Čo to je kooperácia?”

Potom ešte niečo sa učiteľka pýtala a totí dvaja zase, že: „To tiež nemáme.”

Trieda aj učiteľka: *výbuch smiechu*

Učiteľka: „Povedzte inak to, čo teraz poviem; "Mami, mne ti nechutí."”

Marko: „Je to dobré.”

Celá trieda: *smiech*

Učiteľka: „No ale to by ste klamali.”

Marko: „Tak teda... Nie je to to najlepšie, ale zjem to.”

Učiteľka: *😂* „Nechutí mi to, ale zjem to. Ešte trochu inak.”

Bystrík: „Už to nerob.”

My: *výbuch smiechu*

Potom ešte dačo sa pýtala učiteľka, ale už neviem čo. Dačo s tým, že ako čo povieš s akou farbou hlasu alebo čo.

Matej: „To nemáme.”

Všetci: *záchvat*

Učiteľka: *už nevie čo ďalej* „No ale to je váš problém.”

Dávid: „Tak rezolútne.”

Učiteľka: „Áno!”

Začali sa ozývať triedou vety ako: „Oojj pán predseda!” „Dobre, pán predseda!” „No, pán predseda, vy idete!”

Trošku neskôr

Učiteľka: „No dobre. Hotovo :)”

My: *obrovský potlesk*

Učiteľka: *pomoc 😂😩*

Neskôr

Robíme cvičenie.

Mišo: „Pančelka, ja s Matejom to nevieme.”

Učiteľka: *😭* „No tak... Počkajte, kým ostatní dorobia.”