Vtipné ale aj retardované poviedky 2

Vyznanie

Ešte pred tréningom sme boli s Anakinom v telocvični. Niektorí si tam kopali loptu, ale my sme sedeli na lavičke. Teda... Poväčšine ja som sedela a Anakin stál. Začali sme sa baviť o kladkách, lebo jej náušnice boli kladky.

Anakin: "Čo ti papá, ja vidím tak rozmazane tých tam pri druhej bráne... Ale teba vidím ostro."

Ja: "Takže kebyže som stála tam s nimi, tak by si ma stále videla ostro?"

Anakin: "Ne...."

Ja: " :( takže nie som... *Rozmýšľam, ako to nazvať* ostrosť tvojho videnia?"

Anakin: "Noooo to asi nie...
Ale si moje svetlo tme a tma v svetle,
Ty si moje svetlo na konci tunela,
Ty si moje záchranné koleso,
Ty si moje teplo v zime a zima v lete,
Ty si kľúčik od zámky do môjho srdca..."

Ja: *snažím sa nesmiať na celú telocvičňu, ale počúvam, čo z nej vypadne ďalšie*

Anakin: " :O... Ty si môj Jar a ja som tvoj Jar a dokopy tvoríme... Jar jar!"

Ja: *neudržím to v sebe a rozrehotam sa na celú budovu*

Anakin: "Čo? Veď je to perfektné!"

Ja: *pomedzi smiech* "Áno, je to úžasné... Páči sa mi to... Jar a jar... Jar jar." *Ešte viac smiechu*

Anakin: *pridáva sa ku mne*

Tých vecí, čo mi s nimi ✨vyznala lásku✨, bolo asi viac, ale nepamätám sa.