Dážď

Cesta do hotela

V autobuse bolo rušno. Nikol a Tomáš spali takže o nich sme sa nestarali. Sedeli sme teda vzadu a ja s Kamilou sme boli v strede. Chalani boli z krajou od okien. Ja som sa chvíľu pozerala len tak do blba no vyrušila ma Kamila.,,Sára pozri tam je koník."povedala Kamila. Táto veta vo mne nevzbudila záujem ale aj tak som sa pozrela. Bol tam malinký koník a asi jeho mama. Kamila bola z toho úplne na mäkko. Ja som sa len pozrela a hneď som to ďalej ignorovala. Vytiahla som z kabelky mobil a sluchátka. Pustila som si pesničky. Najprv to vo mne nevyvolávalo žiadnu reakciu ale potom som na to začala aj tancovať. Krútila som hlavou, kývala rukami a aj dupkala nohamy. Kým som sa nazdala bola na mňa uprená pozornosť celého autobusu. Ja som si ihneď vytiahla sluchátka z uší. Nevedela som čo mám urobiť a tak som sa iba usmiala a jemne zakývala rukou tým ľuďom čo sa na mňa pozerajú. Oni sa len otočili a ja som si vydýchla. Kamila sa začala totálne rehotať. Mala smiech dusiaceho sa tuleňa a tak aj Denis s Kubom vybuchli do smiechu. Ich smiech ani nekomentujem. Smiali sa teda skoro rovnako. A to ako tučniaky ktoré prešlo auto. Ja som sa na každého z nich iba pozrela a usmiala sa. Neviem čo bolo vtipnejšie. Či to ako som sa strápnila ja alebo smiech Kamili. Po asi 20 minutách ich smiechu konečne prestali. Mohla som už kľudne žiť. ,,Hele veverka!"skrýkol v zápetí Kubo. A všetci znova vybuchli do smiechu. Až na mňa. Ja som sa iba pozrela von oknom na tú veveričku a zagúľala očami. Oni sa zas smiali 20 minút a potom konečne prestali. No sláva. Všetci radujme sa. Tomáš s Nikol spali tak tvrdo že sa ich nedalo zobudiť. Pichali sme do nich prstami ale nič nepomáhalo.

O dve hodiny neskôr
Sláva ja som to prežila. Prežila som cestu s tými najväčšími debilmi akých poznám. Ale aj tak ich mám rada. Tomáš a Nikol sa zobudili až na mieste. Keď sme vystúpili pred hotelom tak som sa ponaťahovala. Boli asi štyri hodiny poobede a tak sme išli na izbu. Ja som sa prezliekla a Nikol s Denisom urobili to isté. Obliekla som si riflové kraťasi a tyrkysové tielko. Vyšli sme pred hotel kde boli už nachystaný Tomáš a Kamilou a Kubom. A teraz smer nákupy.

#Ahojtee....zase nudný príhovor ale to nevadí....táto kapitola má presne 400 slov textu príbehu...no a chcem sa vás spýtať či by ste chceli kapitoli aj dva krát za deň ale také 250 až 300 slovové a aby boli častejšie alebo 400 až 800 trikrát do týždňa ...fakt je to dôležité tak mi to napíšte do komentárov...tak dúfam že sa príbeh zatiaľ páči...dnes je 19.7. A ja chcem popriať krásne narodeniny dlugoska.......a chcem sa poďakovať TikaTuka za krásnu obálku na knihu....je fakt pekná...a ďalej za podporu ďakujem MissMoniqueG
dirtypigprincess
Ďakujem za všetko a ENJOY.!!#
Alexxx♡