Dážď

Ráno

,,Nikool....Tomáš ? Kde ste."kričala na celý apartmán Kamila. Hľadali sme ich všade no nikde neboli. Išla som teda na toaletu a tam bol na veľkom zrkadle lístoček. Odlepila som ho a začala čítať.

Ahoj. Neviem kto to presne číta ale to nevadí. S Tomášom sme išli do reštaurácie na sushi. Ešte nikdy som to nejedla tak ma tam Tomáš zobral. Je to niekde v meste. Takže sa vrátime okolo  dvanástej v noci. S pozdravom Niki.

Aha tak už vieme kam odyšli. No čo už.,, Héj. Našla som list. Išli na sushi. Vrátia sa okolo dvanástej."povedala som. Kubo sa začal smiať a potom dodal.,,No super a nás nezobrali."povedal a začal sa od smiechu váľať po zemi.,, Jediný dospelý a odyšli. A čo keď podpálime izbu ?"povedal a Kamila sa už ku nemu nakláňala. On si sadol na zem a prestal sa smiať. ,, Vojnaaaaá."zakričal Denis a rozbehol sa z našej izby s vankúšom v rukách a začal nás mlátiť. Ja som sa uhla a bežala po ďalšie vankúše. Jeden som podala Kamile a druhý Kubovi. Všetci sme sa mlátili hlava nehlava a straštne sa smiali. Behali sme po izbách a mlátili sa a ohadzovali všetkým čo sme našli.Po asi pol hodine sme sa všetci zvalili na zem a len tak tam ležali. Denis si na mňa ľahol a ja som ho pohladila po chrbáte. On sa prevalil späť skade sa privalil. Kamila si sadla do tureckého sedu a čumela do blba. Ja som si sadla tiež a chalani hrali po ležiačky kameň,papier,nožnice. ,, Chalani nechceli by ste niečo jesť ? Naproti je pekáreň so Sárou ak by chcela mohli by sme ísť niečo kúpiť."povedala Kamila a pousmiala sa na mňa.

V cukrárni sme kúpili 10 croissantov a 4 muffiny. S nákupom sme sa vrátili na izbu. Chlapci nás už čakali pred dverami. Nečakali teda na nás ale na jedlo. Vošli sme do mojej izby ( Sárina a Denisova izba). Všetci sme si posadali na zem pod okno. Sadli sme si do kruhu a do stredu sme položili tašku s jedlom. Chalani sa hneď vrhli po croissantoch. Denis  a Kubo ich zjedli spolu 8 a nám s Kamilou zostali po jeden. Potom si Denis aj Kubo zobrali po jeden muffin a aj mi s Kamčou sme si ich zobrali. Keď sme sa najedli do sýtosti tak sme sa rozvalili na posteľ. Ležali sme tam asi trištvrte hodiny a rozprávali sa. Už bolo po dvanástej keď niekto zaklopal.,, Idem otvoriť."povedala som a rozbehla sa do chodby. Odomkla som dvere a tam stála Nikol a Tomáš. Odstúpila som od dverí aby mohli okolo mňa prejsť. Oni vošli dnu a pozdravili sa nám. My sme sa im odzdravili a Nikol hneď smerovala do kúpelne. Tomáš si sadol k ostatným na posteľ. Ani som sa nestihla nazdať a už hrali kameň,papier,nožnice. Už zas. Kamila sa na nich smiala a navrhla im aby to hrali spôsobom : papier zabalí kameň- facka
kameň otupí nožnice - päsťovka
nožnice rozstrihnú papier-štípanec.(ak chápete ako to myslím :DD). Oni sa začali smiať no prijali ponuku. Veď sú to chlapi. Keď som sa na mich zapozerala videla som že tá hra je prestne pre nich. Facky ,štípance a päsťovky lietali jedna radosť.

Celú noc sme nespali a robili somariny.  Okolo piatej ráno sme si pobalili naše veci a vyšli sme z izby. Postavili sme sa pred penzión a poobzerali sa navôkol. Posledný krát sme si spravili fotky a rozlúčili sme sa s Neapolom. O šiestej prišiel autobus a my sme hneď do neho nastúpili. Ja Deni,Kubo a Kamila sme si sadli úplne dozadu a Tomáš s Nikol sedeli pred nami.

# Ahojte....fakt ďakujem za vote a reads... ešte včera som sa tešila z 200 reads a dnes je to 258....ste úžasný....ďakujem aj za 70 vote....fakt neuveriteľné....táto kapitola má cez 600 slov tak dúfam že to oceníte....voteujte a komentujte aj naďalej....dúfam že sa kapitola páčila#
              Alexxx♡