Denník Školskej Ja 2

Piatok

Juj, konečne som sa dostala k písaniu. Neskutočne mi to chýbalo. Nikde som však nenašla vhodný denník. Všade boli len také tie so zvieratkami a listami a podobne. Nič ma nezaujalo až do teraz. Práve dnes oslavujem svoje 17 narodeniny. Som nadšená. Ráno som vstala a dostala som raňajky do postele. Mimochodom sme sa presťahovali. Už nebývame v byte ale v dome. Stále v Košiciach. Školu som nezmenila.
"Vstávaj!"vošla mi do izby mama.
"Nieee ešte nieee!"
"Ale no taak, doniesla som ti raňajky do postele. Síce tu Seby dnes byť nemohol ale posiela ti toto."mama mi podávala obálku. Skvelé ja mám 17 a on mi sľúbil že príde hneď ráno. Nevadí snáď sa ukáže...
"Bekuš, zjedz raňajky prečítaj list a potom príď pripravená na oslavu dole. Dobrú chuť."
"Ďakujem."povedala som a mama vyšla z izby.
Rýchlo som sa najedla a šla som sa obliecť.
Obliekla som si svoje bledomodré šaty so striebornými vločkami. Pod ne som si dala silonky. Vlasy som si natočila kulmou. Oči som si jemne zvýraznila linkou a špirálou. Na ústa som naniesla svetlý lesk. Obula som si krásne biele lodičky, ktoré som dostala od mami ako predčasný darček k narodeninám. Na obed ideme totiž do talianskej reštaurácie Stela di Marre. Rýchlo som zišla dolu do obývačky. Vyzerala suprovo. Ešte včera som ju ozdobila. Poobede k nám všetci prídu a budeme spolu oslavovať tu.
"Ahoj Beka! Ako sa vyspala naša oslávenkyňa?"už takto z rána na mňa vybafol môj brat Alex (chce aby sme ho volali druhým menom lebo sa mu nepáči keď sa tak volá aj nás pes).
"Čo potrebuješ?"spýtala som sa na rovinu.
"Noo vieš ja by som chcel aby, aby si..."
"Alex! Vykokci sa!"prerušila som ho.
"Aby si pozvala aj Kiku."to je jeho priateľka. Chodí s ňou už jeden rok.
"Veď ju sme pozvali už dávno!"
"Vážne, musím ísť po ňu!"
"Ako?!"
"Žeby pešo?!"
"Fajn, nezabudni prísť do Stelli!"
"Beka? Inak konečne vyzeráš ako človek!" Na to rýchlo zabuchol dvere a radšej zmizol a už nepočul môj výbuch.
"Nemrač sa,budeš mať vrásky!"doslova okolo mňa pretancovala a potom sa vrútila do kúpeľni.
"Jej akú mám ja krásnu dcéru!"povedal otec, ktorý mi ešte vtisol pusu na líco. On sa ešte vždy nezmierili s tým že som so Sebim. Zrazu som počula zvonček. Bežala som otvoriť dvere z ktorých sa na mňa rovno vrhla Nina a obe sme skoro spadli.
" Jeeeee ty máš už toľko?? Si krásna!"povedala a ešte raz sa na mňa vrhla. Ona mala na sebe kratšie červené šaty. Mala čierne silonky a na nohách mala červené lodičky. Namiesto svetra mala čiernu kožušinku. Svoje krásne dlhé čierne vlasy mala jemne natočené a rozpustené. Svetlé linky a zvýraznené mihalnice nechali vyniknúť jej modré oči. Narozdiel od tých mojich pier, tie jej boli sýto červené, tak aby jej ladili ku šatám.
"Obe ste!"skonštatoval Chris a Nina mu dala jemnú pusu na líco. Chris mal oblek a košeľu rovnakej farby ako Nina šaty. Kravatu mal čiernu.
Pozvala som ich dnu. O 11:30 bola celá rodinavv reštaurácii. Ešte pred vstupom mi mamka zavesila jemný šperk. Boli tam snáď všetci. Babky, dedovia, krstný s krstnou, Silva, otcová sesternica s dcérou Emmou a nakoniec pravdaže moji rodičia, brat s Kikou a Nina s Chrisom. Jediný kto tu nebol je Seby. Bola som sklamaná ale nedala som to na sebe poznať. Poobede sme sa všetci presunuli ku nám. Okrem babky Heleny a deda Imricha, ktorý museli odísť.
"Si krásna ale nabudúce sa do takejto zimi obleč poriadne!"pohrozil mi dedo.
"Dedoo ja som oslávenec, musím byť pekná!"
"Pekná môžeš byť aj v napríklad takom kostýme aký má Silva."pozrela som na ňu. Mala na sebe nevkusný šedý kostým s bielou blúzkou.
"Každý je pekný iným spôsobom!"povedala som mysliac na to že ju ten kostým rozširuje ešte viac. Potom som už len deda s babkou vyprevádila a ďalej sa venovala hosťom čo ostali u nás. O 19:30 sa už všetci rozpŕchli. Okrem Chrisa a Nini. Spolu sme ešte dlho debatovali. Ostala tu aj Kika po ktorú neskôr prišiel jej brat a teraz sa držte Peťo, ten Peťo čo chodil s Erikou. Zastavil sa a zagratuloval mi. Chvíľu sa zdržal no potom už obaja nasadli do auta a odfrčali preč.
Najlepšie bolo keď som ta dostala. Všetci mi gratulovali obálku. Potom sa ku mne predrala Nina a do rúk mi strkala darček zabalený v baliacom papieri. Rýchlo som ho roztrhla a tam som ta videla. Ninka mi dala prekrásny a hlavne originálny denník. Namiesto nejakých zvieracích motívov a neviem čím. Dostala som denník kolážou našich fotiek! Dokonalý a jedinečný darček. Práve odchádza Chris. Je 21:48 a on ide domov. Idem ho vyprevádiť.
Tak som tu. S Ninou máme maratón filmov Piráti s Karibiku. Pozeral s nami aj Chris ale odišiel. Videli sme už 2 diely a teraz ideme pozerať 3. Jedno ma mrzí že neprišiel Seby.
"Čo je toto?"ukázala Nina na obálku. Na tú obálku na ktorú som zabudla."A od koho to je? Je tu napísané pre moju lásku takže asi od Sebyho nie?"
"Čo tam je?!"
"Pre moju lásku!"zopakovala a ja som jej obálku vytrhla z ruky. Vážne to tam bolo.
"Ja som si to nevšimla, myslela som že je to od mami."
Rýchlo som to otvorila. Pre väčšie súkromie som sa zavrela v kúpeľni. Áno mám vlastnú kúpeľňu jupiii!

Dráha Beka,
Je mi veľmi ľúto že dnes nemôžem prísť. Musel som niečo vybaviť. Pre nás dvoch. Ešte ti nepoviem čo to je ale môžeš sa tešiť. Píšem ti list lebo prišlo mi to lepšie ako sms. Mám ta rád a dúfam že sa nezlostíš. Neboj sa užijeme si ešte veľa zábavi. Nina mi pošle fotku, aspoň to sľúbila. Potrebujem vidieť ako vyzeráš. Ale hoci jak určite si krásna. Prídem o týždeň. Ľúbim ťa.
Tvoj Seby.

Vyšla som z kúpeľne a ukázala list Nine. Potom jej zo srandy vynadala za to že mu posiela moje fotky. Ona mi ešte povedala že nemá signál ani wifi takže mu to nedošlo. Skvelé!
"Ideme pozerať?"spýtala som sa a ukázala som hlavou na počítač.
"Poďme!"prikývla a my sme si pozreli všetky časti. Akurát je 2:57 a my ideme spať. Najlepšie narodky vôbec!

Prvý diel!! Dúfam že sa vám toto pokračovanie Denníku Školskej Ja bude páčiť rovnako. Aký je prvý dojem? Určite dajte vedieť. Čo hovoríte na obal knihy? Aj to mi určite napíšte. Ďakujem za to že ste tu boli a že tu snáď aj budete pre mňa.